ČLÁNOK


,

Môžeme si dovolit experimentovat s penzijným systémom?
16. marca 2003

Podla znenia koncepcie dôchodkovej reformy, ktorú nedávno predložilo ministerstvo sociálnych vecí a rodiny, by jadro zmien v rámci dôchodkového systému malo spocívat v zavedení systému povinného sporenia na osobné dôchodkové úcty a v transformácii priebežného systému na systém garancií minimálneho dôchodku. Spustenie povinnej kapitalizácie predpokladá vytvorenie nových inštitúcií – dôchodkových správcovských spolocností (DSS), nového regulacného orgánu, definovanie prísneho regulacného rámca a vytvorenie systému štátnych garancií.

Vedenie ministerstva sa viackrát verejne dalo pocut, že práve takáto reforma zabezpecí imunitu systému voci demografickým vplyvom a povedie k zvýšeniu úrovne poskytovaných dôchodkov. Pozrime sa teda na perspektívu navrhovaného modelu.

Demografia a dôchodky

Koncepcia vychádza z casto používaného, ale mylného predpokladu, že zavedením povinnej kapitalizácie sa možno vyhnút negatívnemu vplyvu starnutia populácie na výšku dôchodkov. V kapitalizacnom systéme predstavuje dôchodok anuita (doživotná platba od životnej poistovne) alebo takzvaný programovaný výber z úctu. Poberanie dôchodku teda predpokladá odpredaj (casti alebo všetkých) nasporených aktív z osobného dôchodkového úctu. Pri odchode do dôchodku pocetnejšej generácie však predaj relatívne vyššieho objemu naakumulovaných aktív do rúk menej pocetnej generácie v produktívnom veku vyvolá zníženie ich ceny, a teda nižší dôchodok. Kapitalizacný, podobne ako priebežný systém, nie je imúnny voci efektom vyvolaným demografickými zmenami. To je dobré si pamätat.

Kapitalizácia môže priniest vyššie dôchodky než priebežný systém, je však potrebné ukázat, že dlhodobé reálne výnosy aktív, do ktorých sa bude v rámci nového systému investovat, by mohli byt po zohladnení nákladovosti daného usporiadania systému vyššie, než ocakávaná úroven „výnosnosti“ priebežného systému, ciže rastu reálnych miezd. Produktívna generácia navyše musí pri transformácii systému znášat bremeno splácania uznaných nárokov dnešných a budúcich dôchodcov.

Poskytne nový systém viac?

Medzi rokmi 1900 až 2000 dosahoval reálny rocný priemerný výnos z akcií vo vyspelom svete od 6,2 percenta v Dánsku do 9,9 percenta vo Švédsku (USA – 8,9 percenta, Velká Británia – 7,6 percenta, Nemecko – 8,8 percenta). Výnosy štátnych dlhopisov boli však výrazne nižšie. Vo Francúzsku len 0,1 percenta, v Nemecku 0,3 percenta, vo Velkej Británii 2,3 percenta a v USA 2,0 percenta. Kedže pri regulacnom apetíte tvorcov návrhu koncepcie nemožno ocakávat, že by portfólio DSS výraznejšie tvorili akcie, ocakávaný dlhodobý reálny výnos navrhovaného systému bude len tažko vyšší než 3 percentá. A co reálne mzdy? Tie pocas posledných 100 rokov rástli priemerne o 1,1 percenta. Ak berieme do úvahy posledných tridsat rokov, vo vyspelom svete vykazovali rast od 2,16 percenta (Velká Británia) až do približne 5 percent (Belgicko). V budúcnosti však možno ocakávat pôsobenie dvoch výrazných trendov. Ako dokazujú skúsenosti i teória, pocas konvergencie ekonomík sa rast reálnych miezd výrazne zrýchli. Navyše, samotné starnutie populácie spôsobí vyššiu vzácnost pracovnej sily, ciže vzrast jej ceny spredmetnený v akcelerácii rastu produktivity práce a reálnych miezd. Scítané a podciarknuté, pri úrovni nákladov, ktorú je možné pri navrhovanom – kvázi cílskom – modeli ocakávat, teda zo zaciatocných 5 až 9 percent objemu aktív rocne až na stabilných 1-1,5 percenta po nasýtení systému, ako aj po zohladnení nevyhnutnosti financovat uznané nároky dôchodcov a uvedomení si toho, že výnosy, ktorými sa môže pochválit cílsky dôchodkový systém (priemerne 10,3 percenta za celých 20 rokov), sú v dohladnom case pre Slovensko nemyslitelné, je zrejmé, že navrhovaný kapitalizacný systém nebude schopný poskytovat vyššie dôchodky ako systém priebežný, ak by sa v priebežnom systéme uskutocnili adekvátne zmeny. Dokumentuje to samotná koncepcia na strane 14 v kapitole „Doložky vplyvov…“ v tabulke 9, ktorá obsahuje najreálnejšie parametre rastu miezd a cistých výnosov z aktív. Podla nej starobný dôchodok bude len okolo 15 percent zo mzdy, a nie 40 percent, ako casto tvrdí ministerstvo. Preto platí, že kapitalizácia je dobrý model, nie je však vôbec jedno, ako je nastavená.

Prepad akciových trhov: nocná mora

Ako ukazujú empirické skúsenosti zo sveta, navrhované limity pre investovanie podla typu cenného papiera a zlúcenie funkcie správy aktív a správy úctov budú viest k tvorbe jednotného portfólia pre všetkých prispievatelov bez ohladu na vek (a teda aj investicný horizont). Bude existovat vysoké riziko, že na jednej strane ludia v produktívnom veku nebudú môct naakumulovat dostatok zdrojov (väcšia cast ich portfólia bude tvorená napríklad štátnymi dlhopismi, ktoré majú dlhodobo nízky reálny výnos), a na druhej strane jednotlivci tesne pred dôchodkom budú mat cast svojho portfólia tvorenú akciami (ktoré sú síce dlhodobo výnosnejšie, ale v krátkom období ich cena môže znacne kolísat), co ich pri páde kapitálového trhu môže behom pár dní pripravit aj o 30 až 40 percent dôchodku. Casto tak bude môct dochádzat k situácii, ktorú bolo možné pozorovat minulý rok v Chile pri páde svetových akciových trhov. Politici vtedy ludom radili, aby pockali s nákupom anuity, kým sa trhy nezotavia. Na Slovensku môže byt nieco podobné nocnou morou.

Riziká

Co sa týka navrhovanej transformácie priebežného piliera, koncepcia je v tejto oblasti strucná a nejasná. Nie je zrejmé, aký vysoký má byt minimálny starobný dôchodok poskytovaný v rámci systému garancií, ako bude zabezpecené jeho financovanie, ako sa zmení poskytovanie invalidných a pozostalostných dôchodkov a podobne. Vedenie ministerstva sa už dávnejšie dalo pocut, že nebude nástojit na zvyšovaní veku odchodu do dôchodku na 65 rokov, kedže „v kapitalizácii táto hranica nebude mat velký význam“. Aj v povinnej kapitalizácii však hrá štátom urcený vek odchodu do dôchodku zásadnú rolu, a to ako referencná hranica pre nákup anuity (cím bude vyššia, tým vyšší môže byt dôchodok). Navyše je dôležitá pri splácaní nárokov vzniknutých obcanom za úcast v priebežnom systéme, ako aj pre tých, ktorí zostanú v dnešnom systéme. Podla demografických dát by bol cash-flow, potrebný na financovanie transformácie, pri veku odchodu do dôchodku 62, respektíve 60 rokov až o polovicu vyšší než cash-flow potrebný na financovanie reformy pri veku odchodu do dôchodku 65 rokov pre obe pohlavia.

Okrem týchto rizík koncepcia obsahuje množstvo iných problémov. Navrhované DSS by napríklad nemohli byt clenmi nijakej európskej burzy, ani slovenskej. Nemohli by dokonca ani niest navrhované oznacenie, kedže výraz „správcovská spolocnost“ je vyhradený subjektom, podnikajúcim podla zákona o kolektívnom investovaní. Navrhované usporiadanie povedie k vytvoreniu silne kartelizovaného a uzavretého systému (predkladatelia materiálu sa vyjadrili, že udelia „všetky licencie naraz“). O volnej sútaži nemôže byt ani reci. Skúsenosti ukazujú, že náklady na presvedcenie obcana podpísat zmluvu s novým subjektom sú v systémoch podobných Chile šestkrát vyššie než na získanie novovstupujúceho prispievatela. Samostatný balík problémov obsahuje problematika regulácie. Otázne sú aj navrhované garancie pre prípad defraudu alebo krachu životnej poistovne poskytujúcej anuity. Potenciálne fiškálne dosahy v tejto oblasti by istotne stáli za hlbšiu analýzu.

Politická moc v systéme

Koncepcia dôchodkovej reformy ministerstva sociálnych vecí bola predložená rýchlo a na jej obsahovej i formálnej stránke je to vidiet. Ak spomenieme len klúcové nedostatky, neobsahuje nijakú analýzu možnej nákladovosti nového systému, diskusiu o možných budúcich výnosoch z aktív pri navrhovanej štruktúre portfólia DSS, prepocet cash-flow potrebného na financovanie transformácie s urcením dosahov na jednotlivé generácie a podobne.

Preto je namieste jedna hypotéza: Zavedenie systému povinnej kapitalizácie rýchlym kopírovaním „cílskeho“ modelu vôbec nemusí znamenat obmedzenie politickej moci v dôchodkovom systéme, pretože môže dôjst k rozvinutiu nových klientelistických väzieb medzi novými subjektami na trhu, regulátorom a politikmi, ktorí reformu pripravia. Návrh reformy túto obavu iba posilnuje.

Financné skupiny budú lahkému zárobku a možnosti nakladat s cudzími peniazmi urcite naklonené. Ale môže si Slovensko dovolit testovanie tejto hypotézy v praxi?

Martin Thomay

Autor pôsobí v Inštitúte pre slobodnú spolocnost a je bývalým clenom expertného tímu pre prípravu dôchodkovej reformy pri MPSVaR.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

30. 9. 2020

USD 1,171 0,001
CZK 27,233 0,085
GBP 0,912 0,003
HUF 365,530 0,170
CAD 1,568 0,002

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS