Kapacita záchranného fondu eurozóny má s využitím tzv. pákového efektu vzrásť na 1 mld. eur.

Poľský premiér Donald Tusk uviedol, že banky budú musieť zväčšiť svoje kapitálové rezervy tak, aby ich ukazovateľ kapitálovej primeranosti Tier 1 dosiahol úroveň 9 %. Podľa zdrojov agentúry Reuters na to budú potrebovať 100 až 110 mld. eur.

Po novom by totiž Grécko z nového úverového programu, teda prvých úverov, ktoré má krajina dostať z eurovalu, prijať o 21 mld. eur viac, ako v júli dohodnutých 109 mld. eur. Na toto navýšenie by sa mali pritom zložiť aj národné štáty.

Obe strany dosiahli prijateľný kompromis v záujme Európy, uviedol predseda Rady riaditeľov Inštitútu pre medzinárodné financie Josef Ackerman. Banky na krízovom summite eurozóny súhlasili s odpísaním polovice dlhov Grécka, čo by malo znížiť celkový dlh krajiny o zhruba 100 mld. eur

Schodok bežného účtu platobnej bilancie sa v auguste znížil v medziročnom ako aj v medzimesačnom porovnaní. Podľa centrálnej banky za tým stojí najmä vyšší prebytok obchodnej bilancie ako v júli

Hrubý domáci produkt Slovenska by mal podľa aktuálneho prieskumu medzi bankovými analytikmi v budúcom roku vzrásť medziročne o 1,9 %. Ešte v septembri pritom analytici očakávali rast budúcoročného výkonu ekonomiky o 2,7 %.

Politici však žiadajú, aby súkromný sektor odpísal najmenej 50 % gréckych dlhov.

Ministri financií po takmer desať hodinovom rokovaní prekonali námietky zo Španielska, Talianska a Portugalska a dohodli sa, že kapitál bánk na starom kontinente bude potrebné navýšiť o 100 mld. eur

Od budúceho roka bude výška odvodu 0,4 % z vybraných bankových pasív očistených o vklady chránené Fondom ochrany vkladov a o vlastné zdroje banky

Prognózu vývoja gréckeho dlhu, s ktorou narába EÚ, experti MMF podľa agentúry Reuters považujú za príliš optimistickú