ČLÁNOK




Gréci dostanú viac, od Slovenska však nie
27. októbra 2011

Gréci dostanú z eurovalu napokon viac, ako sa pôvodne dohodli lídri eurozóny. Príspevku Slovenska by sa to však dotknúť nemalo. Povedala to premiérka Iveta Radičová na tlačovej konferencii po skončení nočného summitu lídrov eurozóny v Bruseli. Po novom by totiž Grécko z nového úverového programu, teda prvých úverov, ktoré má krajina dostať z eurovalu, podľa Radičovej malo prijať o 21 mld. eur viac, ako v júli dohodnutých 109 mld. eur. Na toto navýšenie by sa mali zložiť aj národné štáty. „Slovenská republika má v tejto účasti výnimku. Vyrokovať sa dá a dá sa dodržať aj slovo,“ povedala na margo dohody Radičová. Ako dodala, podiel Slovenska na gréckom programe z eurovalu tak bude zhruba o 200 mil. eur nižší.

Premiérka zároveň odmieta úvahy, že Slovensko sa týmto postojom opäť stavia do pozície netímového hráča, ako sa o ňom hovorilo napríklad aj po prvom neúspešnom pokuse o schválenie rozšíreného eurovalu v parlamente. „Tento netímový hráč urobil precedens, ktorý nemá obdoby. Pre možnosť vôbec stretávať sa na summitoch padla slovenská vláda,“ konštatuje Radičová s tým, že na rokovania prišla s jednoznačným mandátom, ktorý nepripúšťal žiadne ďalšie navýšenie príspevku Slovenska, čo podľa nej partneri v eurozóne rešpektovali.

Summit eurozóny zároveň Grékom naordinoval aj postup, ktorým sa má verejný dlh krajiny postupne znížiť o tretinu na 120 % hrubého domáceho produktu. Tento postup počíta aj s odpísaním 50 % hodnoty gréckych dlhopisov, čo by malo znížiť celkový dlh krajiny o 100 mld. eur.

Lídri sa okrem toho dohodli aj na zvýšení efektívnej kapacity eurovalu prostredníctvom tzv. pákového efektu na 1 bil. eur zo súčasných 440 mld. eur. Reálne by sa teda objem záruk v systéme nezvýšil, finančnými operáciami by však efektívne využiteľné zdroje eurovalu stúpli. Presné technické postupy tohto navýšenia budú podľa Radičovej ešte riešiť ministri financií v novembri.

Hlavy vlád a štátov sa tiež dohodli na avizovanom navýšení kapitálovej primeranosti bankových domov na 9 %, čo by znamenalo, že banky musia zvýšiť svoje aktíva o vyše 100 mld. eur. Podľa Radičovej sa prijali aj opatrenia, ktoré zabránia plniť bankám túto podmienku na úkor svojich dcérskych bánk, čo by malo pred prípadným odlevom kapitálu ochrániť aj banky pôsobiace na Slovensku.

Zároveň sa stanovila podmienka, že kapitál bánk musí byť v prvom rade navyšovaný zo zdrojov samotnej banky, ak by nebola schopná kapitál na požadovanú úroveň navýšiť, vstúpila by do hry vláda konkrétneho štátu a až v prípade jej neschopnosti naplniť tieto podmienky by do hry vstúpil euroval. Banky však nebudú podľa Radičovej môcť navyšovať svoj kapitál na úkor poskytovania úverov, keďže by to spôsobovalo tlak na spomalenie hospodárskeho rastu.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

21. 6. 2024

USD 1,069 0,003
CZK 24,949 0,051
GBP 0,845 0,000
HUF 396,930 0,460
CAD 1,463 0,006

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS