ČLÁNOK


,

Zákony robia podnikateľské prostredie a naopak
4. januára 2003

Za posledných trinásť rokov vzniklo množstvo nových zákonov, ale aj noviel už existujúcich právnych noriem. Pre laika je takmer nemožné vyznať sa v mori právnych predpisov. A rovnako sú na tom aj podnikatelia. Existuje veľa zákonov, ktoré sa ich bytostne dotýkajú, ale nikto sa ich nepýtal, ako na nich zapôsobia. Či im spôsobia nejaké problémy a ťažkosti. A ak sa aj niekto z odborníkov ozval, nikto kompetentný ho nepočúval. Aby sa predišlo niekedy zbytočným novelám, je potrebné ešte pred schválením zákonov posudzovať ich vplyv na dotknuté osoby.

Aj preto sa v roku 2002 realizoval projekt MATRA o posudzovaní ekonomických vplyvov pripravovaných právnych predpisov na podnikateľskú sféru. Partnerom zo slovenskej strany bolo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Experti z Holandska pomáhali posudzovať ekonomické vplyvy pripravovaných nariadení vlády SR.

Program financovala holandská vláda na pomoc jedenástim kandidátskym krajinám strednej a východnej Európy (Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko a Turecko), aby spĺňali kritériá požadované na vstup do Európskej únie. Metóda BET (Business Effect Test) je navrhnutá tak, aby jasne identifikovala predpokladané, ako aj nepredpokladané vplyvy. Mala by preto zabrániť príprave takých právnych predpisov, ktoré by kládli zbytočnú alebo príliš veľkú záťaž na podniky. Mohli by totiž viesť k neželateľným sociálno-ekonomickým vplyvom, ako je zatváranie podnikov a neza-mestnanosť, alebo k takým právnym predpisom, ktoré by sa nedali v praxi re-alizovať. BET pozostá-va z dotazníka so sied-mimi špecializovanými otázkami.

Aby sme držali krok s Európou

V mnohých prípadoch ide o právne predpisy s vplyvmi, ktorých rozsah a charakter nie je vopred jasný. Tieto vedľajšie vplyvy sa predovšetkým týkajú nákladov podnikateľských subjektov na zosúladenie, ale aj postavenie na trhu, ekonomickú životaschopnosť, zamestnanosť a mnohé ďalšie. Právne predpisy preto môžu niekedy nechtiac podkopať hlavné ciele a úmysly politiky, s ktorými boli pripravované. Podľa expertov, ktorí vypracovali záverečnú správu, „je veľmi dôležité, aby sa analýza BIA (Business Impact Assessment – metodológia posudzovania vplyvov na podnikateľské subjekty) realizovala v čo najskor-šom štádiu prípravy právnych predpisov. Predovšetkým vo fáze, keď sa ešte môžu zvoliť nástroje a vybrať alternatívne prispôsobenie predpisov. Vtedy môže BET priniesť najlepšie výsledky.“

Medzi relevantné právne predpisy, kde sa má použiť metóda BET, možno zaradiť zákon o daniach z príjmov fyzických a právnických osôb, pretože priamo vplýva na tvorbu vlastných prostriedkov podnikateľských subjektov, čiže na zisk po zdanení. Ten je nevyhnutný na jednoduchú, ale aj rozšírenú reprodukciu podnikateľského subjektu. Priamo na tvorbu čistého zisku majú vplyv aj predpisy, ktoré si vyžadujú ďal-šie investície jednorazového charakteru alebo charakteru opakujúceho sa ná-

kladu.

Veľká časť pripravovaných právnych predpisov na Slovensku je založená na tzv. acquis communautaire Európskej únie, súbore spoločných práv a povinnos-tí, ktorý zaväzuje všetky členské štáty. Základom je najmä Rímska zmluva a rozsiahly súbor sekundárnej legislatívy. Ide o právne normy Európskej únie prijaté jej inštitúciami počas celého obdobia existencie. Pre asociované krajiny, ktoré požiadali o členstvo v EÚ, je poznanie acquis communautaire nevyhnut-né preto, že predvstupové obdobie zahŕňa aj priblíženie právneho poriadku kandidátskych krajín legislatíve Európskej únie. Členské štáty EÚ rovnako ako kandidátske štáty majú určitú slobodu pri včlenení acquis communautaire do svojho právneho poriadku. Preto by sa vplyvy na podnikateľské subjekty mali brať do úvahy pri implementácii európskej legislatívy. v

Dôsledky pre podnikateľské subjekty môžu predstavovať:

4 nevyhnutné investície (nové výrobné a nevýrobné zariadenia, stavebné úpravy atď.),

4 organizačné náklady na realizáciu opatrení,

4 vyššie (alebo nižšie) prevádzkové náklady,

4 vyššie (alebo nižšie) administratívne náklady,

4 zníženie alebo zvýšenie konkurencieschopnosti,

4 dane, poplatky alebo iné záväzky obligatórne platené do štátneho rozpočtu.

Sedem základných otázok, ktoré sa majú zvážiť pri testovaní vplyvov pripravovaných právnych predpisov na podnikateľské subjekty:

1. Pre ktoré kategórie podnikateľských subjektov môžu mať pripravované právne predpisy vplyvy na ich podnikanie?

2. Koľko podnikateľských subjektov bude v skutočnosti ovplyvnených?

3. Aký je najpravdepodobnejší charakter a rozsah nákladov a prínosov pripravovaných právnych predpisov pre dané podnikateľské subjekty?

4. Ako sa náklady (a prínosy) pripravovaných právnych predpisov porovnajú so zdrojmi ovplyvnených podnikateľských subjektov?

5. Aký je stav v oblasti daných právnych predpisov v krajinách, ktoré sa môžu považovať za najväčších konkurentov pre dané slovenské podniky? (Test voči zahraničiu.)

6. Aké sú dôsledky pripravovaných právnych predpisov pre operácie na trhu?

7. Aké sú sociálne a ekonomické vplyvy pripravovaných právnych predpisov (na zamestnanosť, výrobu atď.)?

Príklad

Povinné nainštalovanie filtračného

zariadenia na obmedzenie výšky emisií v zariadení si vyžiada investíciu napríklad štyritisíc eur. Náklady na obstaranie dosiahnu výšku tisíc eur. Zo skúseností vyplýva, že po piatich rokoch treba tento filter vymeniť. Znamená to, že

ročná výška odpisov je tisíc eur.

Predpokladajme, že investícia sa uskutočnila v roku 2002. V nasledujúcom roku sa očakáva (hypoteticky) nominálna úroková sadzba na kapitálovom trhu 7 % a trojpercentná inflácia. Skutočná úroková sadzba teda bude

4 %. Na kapitálovom trhu sa však zvýšila o 1 %. Bude teda predstavovať

5 %. Priemerná investovaná suma predstavuje približne 2 500 eur. Priemerné ročné úrokové poplatky potom

budú 5 % z 2 500 eur, teda 125 eur.

Ročné kapitálové náklady budú

1 000 eur + 125 eur = 1 125 eur.

Nainštalovanie filtračného zariadenia si vyžaduje aj dohľad navyše. Do zamestnania prijmú ďalších pracovníkov, aby zariadenie kontrolovali. Vyžiada si to 0,25 osoborokov na hrubé mzdové

náklady, čo v priemysle výroby potravín a nápojov na rok 1993 predstavuje sumu 70,850 eura. Položka „personálne náklady“ sa preto zvýši na

17 712 eur. Pokiaľ sa nevyskytnú žiadne iné vplyvy na firmu, celkové náklady na následky zosúladenia dosiahnu

1 125 eur (kapitálové náklady)

+ 17 712 eur = 18 837 eur.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

25. 4. 2024

USD 1,072 0,003
CZK 25,152 0,090
GBP 0,857 0,003
HUF 392,980 0,370
CAD 1,466 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS