ČLÁNOK




Vychádza decembrové číslo časopisu Investor
4. decembra 2001

Diverzifikácia portfólia, teda rozkladanie rizika, je asi najzákladnejším problémom investora. So sprístupnením zahraničných trhov sa tento problém pre slovenských investorov zdal vyriešený. Európske či americké trhy ponúkali veľa zaujímavých príležitostí. Veď len v Európe je viac ako 20 národných trhov, pričom na každom sa našla nejaká zaujímavá emisia. Tou boli obyčajne akcie nejakej „blue chips“, teda nadnárodnej firmy s európskymi koreňmi, ako napr. Siemens, Vodafone či British Gas. Vývoj na akciových trhoch po útokoch na New York 11. septembra však len potvrdil predošlé varovania analytikov: národné trhy v Európe a v USA sa začínajú správať veľmi podobne a efekt diverzifikácie sa stráca. Veľkolepý spoločný pád všetkých akciových indexov v Európe, USA a Kanade (okrem indexu japonského, ktorý už nemal kam spadnúť) tieto podozrenia priklincoval. Diverzifkácia portfólia podľa jednotlivých krajín už dávnejšie nie je spoľahlivou ochranou proti výkyvom na kapitálovom trhu.

Z analýzy v decembrovom vydaní časopisu INVESTOR vyplýva jednoduchá pointa : stará múdrosť, že netreba vkladať všetky vajcia do jedného košíka platí stále viac.

Koniec roka prináša najmä do života motoristov nový prvok. Podľa zákona končí monopol Slovenskej poisťovne na zákonné poistenie motorových vozidiel. Liuvcenciu na tento druh služby dostali na Slovensku 8 poisťovní. INVESTOR prináša niekoľko rád ako si vybrať v ponuke. Motoristi by si pri výbere „svojej“ poisťovne mali uvedomiť, že každá minca má svoj rub i líc. Maximálna ústretovosť poisťovne pri dojednávaní poistenia ešte nemusí byť zárukou kvality jej služieb v budúcnosti. O to viac by sa motoristi mali zamerať na podrobnejšie preskúmanie predložených poistných podmienok, ale aj zváženie úrovne odborného zázemia poisťovne a jej predpokladov trvalo poskytovať kvalitné služby na vysokej profesionálnej úrovni. Tieto faktory by mali pri ich rozhodovaní zohrať najdôležitejšiu úlohu.

„Na začiatku 70 rokov som bol obchodníkom s cennými papiermi. V tých rokoch sa obchodovanie vyznačovalo veľmi divokými špekuláciami. Samozrejme po ukončení školy som nemal praktické skúsenosti. Mal som však možnosť sledovať ako v rokoch 1969 a 1970 špekulanti pri výraznom medveďom trhu zaznamenali veľké straty. Zároveň som mal možnosť stretnúť sa s Benjaminom Grahamom, ktorého práce som študoval na škole. Po skúsenostiach s medvedím trhom som si uvedomil, že majú veľký význam. Nie je to len pravé konzervatívne investovanie. Je to funkčné investovanie, a to počas dlhého obdobia,“ spomína v rozhovore pre INVESTOR Charles H. Brandes, predseda výkonného výboru a managing partner spoločnosti Brandes Investment Partners.

Pri investovaní sa netreba znepokojovať krátkodobými výkyvmi cien na celosvetových akciových trhoch. „Ak sa zameriate na krátkodobé zmeny cien, ste špekulant a nie pravý investor. Pravý investor sa musí rozhodovať tak, akoby sám podnik vlastnil. Ako vlastník chce, aby mu firma prinášala výnosy počas dlhého obdobia. Takto by mal postupovať. Nemá rozmýšľať ako majiteľ akcií, ktoré sa hýbu hore a dole a majú rozličné ceny každý deň. Musíte rozmýšľať ako majiteľ. Cieľ minoritného majiteľa je rovnaký ako majoritného investora a nemá nič spoločné s akciovým trhom a jeho každodennými výkyvmi. Je to základný princíp,“ radí Charles H. Brandes v rozhovore pre časopis INVESTOR.

Dynastia Oppenheimerovcov si už skoro 100 rokov zachováva kontrolu nad rodinným podnikaním. Devíza korporácie znie: „Diamant bude vždy“. A dynastia Oppenheimerovcov. Reportér juhoafrických novín The Mercury poznamenáva, že možno je to čudné, ale zodpovednosť za vedenie firmy bola vždy na pleciach mužskej časti rodiny. Ani jedna zo žien rodiny Oppenheimerovcov sa nikdy nepodieľala na tejto nie ľahkej činnosti. INVESTOR prináša pohľad na rodinný podnik, ktorého predstavitelia necítia potrebu manifestovať bohatstvo. Nick Oppenheimer tvrdí, že žije „úplne normálny spôsob života“. Sám šoféruje vlastné auto, nechodí s ochrankou a nevyvoláva žiaden záujem papparazi.

Nick a jeho syn Johnattan sú milovníkmi kriketu. Nick hovorí o sebe s patričnou dávkou sebairónie. Na otázku prečo potrebuje vlastné mužstvo hovorí: „Keď hráš kriket tak zle ako ja, tak je to jediný spôsob ako sa dá zúčastniť zápasu.“


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

1. 12. 2020

USD 1,197 0,001
CZK 26,235 0,043
GBP 0,898 0,000
HUF 357,200 2,390
CAD 1,552 0,001

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS