ČLÁNOK


,

“ Úvahy o daňovej „“reforme““
18. augusta 2003

“ Je pravda, že zavedením rovnej dane nebude nikto platiť väčšie dane z príjmov ako dnes. Aj keď pre ľudí s príjmami do 21 tisíc korún bude úspora na dani predstavovať necelých 6 korún mesačne.

“ Navrhovaná rovná daň je rovná len v slovnej, nominálnej, rovine. Reálne zostane daňová sadzba vďaka (zvýšenej) nezdaniteľnej odpočítateľnej položke stále progresívna, aj keď menej než dnes. To znamená, že ľudia s väčším príjmom budú aj naďalej platiť percentuálne väčšie dane. Jediná daň, ktorá nevedie k tomu, že osoby s vyšším príjmom platia vyššie dane, je paušálna daň (rovnaká suma na každého).

“ Nie je pravda, že realizáciou navrhovanej daňovej „reformy“ nebude nikto platiť na daniach viac. Dôsledky zjednotenia sadzieb DPH (zvýšenia zníženej 14-percentnej sadzby na 20 percent), razantného nárastu spotrebných daní a zvýšenia dane z majetku (nehnuteľností) výrazne prevážia pokles dane z príjmu (zrušenie takzvanej trojdane má minimálny efekt) pre väčšinu obyvateľstva.

“ Najviac uplatnením navrhovaných zmien utrpia ľudia s mesačnými príjmami do 21 tisíc korún, dôchodcovia, nezamestnaní a iní príjemcovia príjmov, v súčasnosti oslobodených od dane.

“ Ľudia s mesačnými príjmami okolo 40 tisíc korún (asi 500 tisíc ročne) zostanú zhruba na rovnakej úrovni ako dnes. Jednotlivci s príjmami od 50 tisíc korún mesačne vyššie realizáciou daňovej reformy získajú. Citeľne si polepšia ľudia s ročným príjmom nad jeden milión korún. Tieto príjmové skupiny však tvoria len malú časť slovenskej populácie. A vôbec ich nemožno považovať za stredné vrstvy.

“ Priemerná slovenská rodina (s dvomi priemerne zarábajúcimi dospelými osobami) usporí ročne síce asi 150 korún na dani z príjmov, ale zároveň odvedie do štátneho rozpočtu asi o 7 tisíc korún viac ako teraz. K tomu treba prirátať negatívne efekty, plynúce zo zrušenie rôznych daňových úľav, zvýšenia spotrebných daní a nárastu daní z nehnuteľností (v priemere minimálne 5 tisíc korún na jednu domácnosť ročne). Na základe predbežných informácií zo strany ministerstva financií možno konzervatívne odhadnúť, že v sumáre by realizácia ním navrhovanej daňovej „reformy“ pre priemernú slovenskú domácnosť znamenala zvýšenie daní o asi 12 tisíc korún ročne.

“ To znamená, že navrhovaná daňová reforma nie je fiškálne neutrálna. Naopak, vedie k celkovému zvýšeniu daňového bremena obyvateľstva, teda k nárastu daňových príjmov štátu.

“ Aby sa nezvýšilo reálne celkové daňové zaťaženie ľudí s príjmom do 21 tisíc korún mesačne, musela by sa znížiť navrhovaná výška rovnej dane aspoň na 11 percent. Alebo zvýšiť nezdaniteľná odpočítateľná položka aspoň na približne 120 tisíc korún ročne, čiže 10 tisíc mesačne. Alebo zjednotiť sadzba dane z pridanej hodnoty na úrovni 14 percent, či ponechať spotrebné dane na súčasnej úrovni.

“ Zhrnutie: najdôležitejšia nie je forma dane, teda či je spotrebná alebo z príjmu, progresívna alebo rovná. Najdôležitejšia je jej výška. To znamená, že napríklad daňový systém, pozostávajúci výlučne zo silne progresívnej dane z príjmu s dvadsiatimi sadzbami od jedného po 20 percent, by znamenal zreteľne nižšie daňové zaťaženie ako ministerstvom navrhovaná daňová „reforma“. Aj takýto výrazne progresívny systém by tak bol oveľa spravodlivejší a ekonomicky efektívnejší než ten, ktorý navrhuje ministerstvo.

Autor pôsobí v Inštitúte pre slobodnú spoločnosť.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

29. 9. 2020

USD 1,170 0,003
CZK 27,148 0,015
GBP 0,910 0,005
HUF 365,700 1,580
CAD 1,566 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS