ČLÁNOK




Stále vyššie vládne výdavky spôsobujú veľmi vážne problémy
25. februára 2002

Nie je nijakou novinkou, že vláda žije nad pomery. Narastanie verejného dlhu však už začína byť skutočným problémom: kombinácia s obrovským deficitom zahraničného obchodu je veľmi nebezpečná a do istej miery vracia Slovensko do situácie, v akej bolo na konci bačovania Mečiarovej vlády.

Znepokojenie

Práve rekordne vysoký, viac než 100-miliardový deficit obchodnej bilancie za predchádzajúci rok, donútil Národnú banku Slovenska zdvihnúť varovný prst. Po vyčerpaní prílevu zdrojov z privatizácie v tomto roku totiž nebude čím vykrývať obrovský previs hodnoty dovezených tovarov a služieb voči hodnote slovenského vývozu. A ak sa nič nezmení, bude nasledovať prudké znehodnotenie kurzu koruny, alebo výrazné výdavkové škrty vlády. Keďže však vláda nie je schopná ani len začať kľúčové reformy, ktoré by zníženie výdavkov umožňovali, dostane sa Slovensko do obrovských problémov. Preto NBS vyzvala vládu, aby „sprísnila fiškálnu politiku a pomohla tak zmierniť deficit zahraničného obchodu“. Podľa guvernéra Juska totiž „na strane menovej politiky nevidíme opatrenia, ktoré by mohli pomôcť znížiť deficit,“ čo znamená, že jediným riešením sú práve vládne škrty. Práve vláda sa totiž významnou mierou podieľa na vysokom domácom dopyte (vzhľadom na život na dlh je dopyt vyšší, než zodpovedá stavu ekonomiky) a tým aj na veľkom objeme dovozov. Podľa NBS by teda „zníženie domáceho dopytu malo prísť zo strany rozpočtovej politiky“ s tým, že ako možné oblasti, kde treba začať šetriť, guvernér spomenul zníženie platov štátnym zamestnancom. Oblastí, kde je možné šetriť, je nepreberné množstvo, má to však jeden háčik: vo väčšine prípadov nie je zmysluplná úspora bez reforiem možná. Jasný dôkaz toho, že volanie po reformách nie je roztopašou „bezcitných pravičiarov“, ale životnou nevyhnutnosťou. Ekonómovia i centrálna banka sa zhodujú: deficit je neudržateľný a ak sa ho nepodarí znížiť, úsporné opatrenia aj tak budú nevyhnuté. Vzhľadom na blízkosť parlamentných volieb by asi bolo naivné očakávať, že v tomto čase vláda bude schopná prijať hoci len náznak nepopulárneho opatrenia. Budúca vláda sa teda má na čo tešiť. V horšom prípade sa majú na čo „tešiť“ občania.

Detinské kamuflovanie

Napriek istým náznakom zodpovednejšieho prístupu je dnes možno konštatovať, že ani súčasná vláda nevie rozumne hospodáriť. Podľa analytikov spoločnosti M.E.S.A. 10 dosiahne deficit verejných financií v roku 2001 podľa metodiky MMF 4,4 percenta HDP. Ak sa tento údaj potvrdí, môže to spôsobiť nesplnenie záväzku vlády voči MMF (deficit do 3,9 percenta HDP), čo môže vyústiť až do zahanbujúceho odstúpenia MMF od programu, ktorého splnením medzinárodné inštitúcie podmieňovali technickú pomoc a pôžičky pre Slovensko. Ak sa k tomuto deficitu pripočítajú náklady na reštrukturalizáciu bánk (8 miliárd), zvýši sa až na 5,3 percenta HDP. „Pripočítaním skrytých dlhov, vznikajúcich na rozhraní verejného a súkromného sektora, ktoré sú umelo vytláčané mimo okruh verejných financií (konzervatívny odhad 6miliárd) schodok vzrastá na úroveň 5,9 percenta HDP. Táto úroveň takmer dvojnásobne prevyšuje kritérium verejného deficitu podľa Maastrichtských konvergenčných kritérií pre vstup do Európskej menovej únie,“ tvrdí aktuálna mesačná správa M.E.S.A. 10 o stave ekonomiky.

Najvážnejším problémom je, že popri klesajúcich príjmoch (daňové príjmy v porovnaní s rokom 2000 vlani klesli až o vyše deväť percent) neustále rastú výdavky (reálny rast bežných výdavkov vlani dosiahol 0,3 percenta).

Podľa ekonóma Petra Pažitného vláda z vybratých daní dokáže financovať základné funkcie štátu (bežné výdavky) už iba na 77 percent. Tak podľa neho narastá tlak na použitie nedaňových a mimoriadnych zdrojov – to je vidieť pri pozornom sledovaní osudu peňazí z privatizácie.

Vláda pritom svoje katastrofálne hospodárenie detinsky kamufluje: „Používanie rozdielnych metodík hodnotenia verejných financií, nerovnocenné vykazovanie deficitu a dlhu nepodáva korektný obraz o stave verejných financií. Účelová kombinácia metodických prístupov a vykazovanie parciálnych a z kontextu vytrhnutých deficitov tak môže o hospodárení s verejnými financiami sprostredkovať pokrivený obraz, z ktorého profitujú jedine politici,“ hovorí sa v správe analytikov M.E.S.A. 10. Vláda sa nemôže čudovať, že už dlhý čas stráca dôveryhodnosť: namiesto toho, aby pravdivo hovorila o skutočných dlhoch (aj s tým, že veľkú časť zdedila od predchádzajúcej vlády), hrá sa so slovíčkami a číslami v naivnom domnení, že tým niekoho oklame. Neinformovaného občana možno áno, ekonómov a inštitúcie, na dôvere ktorých záleží, však určite nie.

Ďalšie dlhy

Budúca vláda bude mať nezávideniahodnú situáciu: bude musieť znížiť výdavky a zároveň spustiť náročné (aj na počiatočné zdroje) reformy zdravotníctva, dôchodkového a sociálneho systému, školstva a mnohých iných odvetví. „Krytie nákladov budúcich reforiem pri pretrvávajúcom deficite, nedostatku privatizovateľných aktív, nedostatočnej výkonnosti slovenskej ekonomiky, rastúcej dlhovej službe a nabitého kalendára splácania úverov so štátnymi zárukami inak než novými dlhmi sa zdá byť vylúčené,“ tvrdí správa M.E.S.A. 10. Keďže odklad spustenia reforiem je podľa nich neprípustný, „jediným východiskom zostávajú dlhodobé vládne dlhopisy a zahraničné pôžičky. Dôsledkom bude rast dlhu.“

Keďže zo všetkého povedaného vyplýva, že znižovanie vládneho dlhu (výdavkov) v dohľadnom čase nie je pravdepodobné, hrôza domyslieť, čo mohla mať centrálna banka svojím „znepokojením“ na mysli. Príde devalvácia, tvrdé ekonomické balíčky, zvyšovanie daní, alebo štyri Margaret Thatcherové do budúcej vlády?

Skutočne radostná perspektíva – toto po sebe zanecháva takzvaná reformná vláda.

Materiál bol publikovaný v týždenníku Domino forum.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

3. 5. 2024

USD 1,074 0,005
CZK 25,025 0,065
GBP 0,856 0,000
HUF 388,950 0,030
CAD 1,468 0,000

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS