Okresný súd Bratislava I. v pondelok odročil spor medzi Devín bankou a Ministerstvom financií SR (MF) o uplatnení si vzájomných pohľadávok na 6. mája tohto roku. Devín banka zažalovala pred piatimi rokmi MF za nesplnenie záväzku vyplatiť jej dohodnutú odmenu za deblokácie ruského dlhu vo výške približne 2,5 mld. Sk. Odvolávala sa pri tom na zmluvu, ktorú v súvislosti s deblokovaním ruského dlhu s ministerstvom uzavrela. Za splnenie úlohy v súlade s dohodnutými podmienkami mala banka od MF dostať odmenu. Sudkyňa na odročené pojednávanie predvolá troch svedkov zo strany konkurzného správcu Devín banky, Ľubomíra Kanisa, Dášu Lysú a Pavla Rusnáka.

„Ja ako konkurzný správca musím všetky pohľadávky zo zákona vymáhať, tak v spore jednoducho pokračujem po mojom predchodcovi Ernestovi Valkovi. Podľa listín, ktoré sme našli v Devín banke nám vychádza, že došlo k plneniu mandátnej dohody,“ uviedol po pojednávaní konkurzný správca banky Radoslav Hajdúch. Vzhľadom na to, že správca nemal k dispozícii ešte ďalšie listiny, jeho právny zástupca predvolal svedkov, ktorí môžu objasniť, či sa deblokácie uskutočnili alebo nie. Podľa právneho zástupcu MF Allana Böhma však Devín banka nikdy nárok na vyplatenie deblokačnej odmeny nemala. „Správca sa však k prípadu dostal len ako správa, ktorý má likvidovať všetko to, čo sa stalo v banke od začiatku po jej koniec,“ povedal. MF už viackrát deklarovalo, prečo nemá Devín banka a dnes ani konkurzná podstata nárok na peniaze od štátu. „Devín banka totiž nevykonala smerom k deblokácii absolútne nič, aby si nárokovala na 2,5 mld. Sk,“ povedal právny zástupca MF. Činnosti vykonávala podľa neho SR, resp. jej orgány, ktoré smerovali k zníženiu zadlženosti Ruskej federácie voči SR. „Možno to bol v zmluve úplne zbytočný článok, cez ktorý mali odísť štátne peniaze do vtedy úspešnej banky,“ skonštatoval.

Zmluva je podľa Böhma v rozpore so zákonom. „Mohla by byť platná jedine v prípade, ak by sa vysvetľovala tak, ako si ju vysvetľuje MF. To znamená, že jej predmetom nemala byť deblokácia ako taká, ale zabezpečenie urýchlenia splátkového kalendára Ruskej federácie,“ konštatuje Böhm. Ruská federácia totiž mala splátkový kalendár, ten si plnila a Devín banka mala podľa znenia zmluvy zabezpečiť jeho urýchlenie. „Avšak to nie lenže nezabezpečila, ale jednoducho Ruská federácia nesplnila ani ten splátkový kalendár, ktorý sa zaviazala. Preto nevidím dôvod, prečo by Devín banka mala inkasovať čo i len korunu od štátu,“ povedal Böhm. S tým nesúhlasí Hajdúch. Ak by správca Devín banky zo sporu napokon niečo vysúdil, peniaze by boli určené pre veriteľov Devín banky. Správca konkurznej podstaty by sa však podľa Böhma mal naopak zaoberať dlhom banky voči štátu, ktorý vyplýva z nesplnenia tejto zmluvy. „Ak si správca myslí, že by peniaze od štátu boli dobré na napumpovanie konkurznej podstaty, nech predloží jeden relevantný dôkaz alebo argument, pre ktorý by banka mala tieto peniaze dostať,“ skonštatoval.

Najväčšími veriteľmi skrachovanej Devín banky sú Fond ochrany vkladov (FOV) a Ministerstvo financií SR, s ktorým sa paradoxne banka súdi. Spolu majú medzi veriteľmi približne 92 % hlasov. Na minuloročnej októbrovej schôdzi veriteľov predložil správca súhrn majetku, ktorý by sa po schválení mal predávať v niekoľkých balíkoch. Nehnuteľný majetok dosahuje hodnotu 215 mil. Sk a hnuteľný majetok predstavuje 310 mil. Sk. Fond ochrany vkladov k júlu minulého roka vyplatil klientom Devín banky takmer 11,6 mld. Sk náhrad vkladov, pričom lehota na ich vyplácanie z FOV končí 21. septembra 2004.