ČLÁNOK


,

Reformné zvyšovanie daní
6. apríla 2003

Ministerstvo financií po dlhom váhaní, ktorého súcastou boli aj celkom reálne úvahy o vynechaní rovnej dane z repertoáru, predstavilo hrubé obrysy danovej reformy. Dane z príjmov fyzických osôb a podnikatelov by mali mat spolu s danou z pridanej hodnoty jednotnú sadzbu: 20 percent. Okrem toho sa zruší takzvaná trojdan, zavedie dan z motorových vozidiel a zvýšia niektoré spotrebné dane. Súhrnný výsledok je potešitelný ovela menej, než sa cakalo. Podla predbežných výpoctov sa totiž väcšine obyvatelstva celkové danové zataženie zvýši.

Zavedenie rovnej dane je potešitelné, má však dve chybicky krásy. Prvá: neodstranuje progresivitu zdanenia (teda závislost sadzby dane od výšky príjmu), len ju zmiernuje. Kvôli vysokej nezdanitelnej odpocítatelnej položke (návrh ministerstva hovorí o 84 100 korunách), ktorej cielom je zabezpecit, aby nikto neplatil vyššiu dan z príjmov ako doteraz, sa reálna danová sadzba bude pohybovat v rozmedzí od 6 percent pri hrubom mesacnom príjme okolo 12 tisíc korún po vyše 19 percent (oproti doterajším takmer 35 percentám) pri hrubom mesacnom príjme približne 255 tisíc korún. Zníženie progresivity je, samozrejme, vítané – trestanie úspešných už nebude mat obludné rozmery. Ale zdanovanie príjmov zostáva progresívne, pretože na zavedenie akceptovatelnej výšky najspravodlivejšej dane z hlavy (každý by rovnako zaplatil napríklad 5 alebo 10-tisíc korún rocne) ministerstvo financií nemá odvahu. Výpadok príjmov by totiž bol privysoký a cerveného pera na zásadné škrtanie verejných výdavkov na ministerstve asi niet. Druhý problém: ani pri v zásade pozitívnom presadení zníženia progresivity, teda rovnej dane, nie je jedno, aké bude jej percento. Minister financií Mikloš ohlásil 20-percentnú sadzbu, hoci v koncepcii danovej reformy z dielne jeho ministerstva sa doslova píše, že „napriek zrušeniu štyroch alebo piatich daní sa výnos zostávajúcich s výnimkou dane z príjmu zvýši o 21,4 až 25,7 miliardy. Tieto prostriedky sa môžu v plnej miere použit na krytie výpadku na dani z príjmu, ktorý pri rovnej dani 15 percent ciní 21,8 miliardy.“ Nižšia rovná dan je žiaduca aj z iných dôvodov – hladanie všemožných spôsobov na zníženie danovej povinnosti by sa (s marginálnou výnimkou kriminálnikov) stalo minulostou, stali by sme sa krajinou s najnižšími priamymi danami v okolí, co by pritiahlo investorov a kombinácia týchto a dalších faktorov by s najväcšou pravdepodobnostou spôsobila výrazné zrýchlenie ekonomického rastu a prílev investícií (ako v Írsku, Estónsku ci na Novom Zélande) a po krátkom case aj zvýšenie príjmov z tejto dane nad dnešnú úroven (ako v Ruskej federácii).

Pre penaženky obcanov je však viac než dan z príjmov zaujímavá dan z pridanej hodnoty. Návrh na zavedenie jednej 20-percentnej sadzby je pozoruhodný, pretože dnešná základná sadzba DPH sa nezmení, ale znížená stúpne zo 14 na 20 percent, teda o šest percentuálnych bodov. To sa dotkne predovšetkým ludí s mesacným príjmom do 20 tisíc korún, teda väcšiny pracujúcej populácie. Tí pri predpokladanom zavedení rovnej 20-percentnej dane, zvýšení spodnej sadzby DPH tiež na 20 percent a pri fakte, že tovary a služby v doteraz zníženej sadzbe DPH v ich spotrebe prevyšujú 55 percent, na danovú reformu doplatia: štát im rocne z penaženiek vytiahne o niekolko tisícok viac než doteraz (pozri tabulky). A to ešte bez zohladnenia zvýšených spotrebných daní.

Absolútne nesystémové je zavedenie dane z motorových vozidiel: na jednej strane ministerstvo financií tvrdí, že dane nemajú mat iný než fiškálny efekt – teda nemajú „robit“ sociálnu, hospodársku ci ekologickú politiku. Na druhej strane sa v návrhu na zavedenie dane z áut splieta objem motora s množstvom emisií, hoci jediným motívom je pod rúškom ušlachtilej lásky k životnému prostrediu vytiahnut z vreciek obcanov viac penazí.

O znižovaní celkového danového zataženia napokon nikdy nebola rec. Problém je, že od takzvanej pravicovej vlády s ministrom financií, ktorý si ešte pred pár rokmi mohol zakladat na reformnom imidži, by zvyšovanie daní pre väcšinu populácie cakal málokto. A ani zásadná zmena k lepšiemu v podobe výrazného zjednodušenia systému na tomto sklamaní vela nemení.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

3. 5. 2024

USD 1,074 0,005
CZK 25,025 0,065
GBP 0,856 0,000
HUF 388,950 0,030
CAD 1,468 0,000

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS