ČLÁNOK




Politika zamestnanosti a sociálna politika EÚ sú klúcom k prínosom vstupu do Európskej únie
12. marca 2003

Politika zamestnanosti a sociálna politika EÚ nie sú len dalšou vrstvou povinností clenstva v EÚ. Zohrávajú klúcovú úlohu ako produktívne faktory pri budovaní ekonomickej sily v celej EÚ. Prijatie politík zamestnanosti a sociálnych politík EÚ pomôže krajinám vstupujúcim do EÚ posilnit sociálnu súdržnost, kvalitné pracovné miesta a sociálny dialóg, co bude viest k vyššej produktivite a rastu.

Kedže prebiehajú záverecné prípravy na rozšírenie EÚ, generálna riaditelka pre zamestnanost a sociálne veci Európskej komisie Odile Quintinová, uskutocní rozhovory na vysokej úrovni vo všetkých budúcich clenských štátoch.

Zvýšenie životnej úrovne prostredníctvom vstupu

Európsky model rozvoja v sebe spája ekonomické nástroje s komplexným záberom politiky zamestnanosti a sociálnej politiky. Tento model vždy pomohol menej rozvinutým novým clenským štátom rýchlo prekonat rozdiely: Napríklad Portugalsko zvýšilo svoju životnú úroven z 55% priemeru EÚ na vyše 75% len za 15 rokov. V tom istom období zvýšilo Španielsko svoju výkonnost zo 75% na 85%. Írsko dokonca prekrocilo priemernú EÚ úroven HDP, ked vyskocilo zo 70% na vyše 120%.

V dalších sociálnych kritériách sa dosiahli podobné výsledky: riešila sa chudoba a zastúpenie nízkych príjmov. Zachovalo sa zabezpecenie v starobe. Zvýšila sa bezpecnost a ochrana zdravia pri práci. Politiky priniesli výsledky aj v širších cieloch – ako sú protidiskriminacné opatrenia a rovnaké zaobchádzanie.

Pracovné príležitosti a sociálna kohézia sú najvyššie priority rozšírenej únie

V roku 2000 vedúci európski predstavitelia zopakovali, že vzájomne prepojené politiky ekonomické, zamestnanosti a sociálne budú rozhodujúce pri dosahovaní deklarovaného ciela – vybudovat najkonkurencieschopnejšie vedomostnú ekonomiku sveta do roku 2010 (tzv. Lisabonská stratégia).

Európska sociálna agenda, cestovný poriadok EÚ na dosiahnutie pokroku politík v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí, si kladie za ciel vytvorit viac a lepších pracovných príležitostí, zvládat zmenu posilnením novej rovnováhy medzi pružnostou a zabezpecením v práci, podporovat sociálnu integráciu, modernú sociálnu ochranu a dosiahnutie rodovej rovnosti.

Integrácia nových clenských štátov do lisabonskej stratégie už prebieha. Úzku spoluprácu si vyžadovali najmä prípravy na ich úcast v Stratégii zamestnanosti a Procese sociálneho vclenovania. I ked lisabonské ciele sformulovalo 15 clenských štátov EÚ a bude ich ale treba realizovat pre EÚ pozostávajúce z 25 clenov, zostávajú ciele nezmenené, co znamená , že zo strany všetkých clenských štátov bude treba dalšie úsilie.

Ktoré sú klúcové sociálne politiky a politiky zamestnanosti, na ktorých sa budú zúcastnovat budúce clenské štáty?

Vytváranie väcšieho množstva a lepších pracovných príležitostí –

Európska stratégia zamestnanosti zvyšuje úcast pracovnej sily a kvalitu v práci

Hlavnou prioritou Európskej sociálnej agendy je pracovat na dosiahnutí úplnej zamestnanosti. Do roku 2010 by miera zamestnanosti v EÚ mala dosiahnut 70%, podiel pracujúcich žien by mal vzrást na 60% a starší pracovníci sa budú stimulovat k tomu, aby zostali v zamestnaní dlhšie tak, aby sa 50% z 55-64 rocných dostalo do radov pracovnej sily.

Pre túto reformu je Európska stratégia zamestnanosti (ESZ) klúcová. V priebehu posledných piatich rokov zaznamenali európske trhy práce významné štrukturálne zmeny. V EÚ sa vytvorilo okolo 10 miliónov nových pracovných miest, takmer 2 milióny v roku 2001 a dokonca približne 500 000 v roku 2002 pocas cyklického poklesu.

Politiky zamestnanosti a úloha verejných služieb zamestnanosti sa preformovala smerom k aktívnemu a preventívnemu prístupu. V niektorých clenských štátoch sa upravil systém zdanovania a dávok tak, aby bol v súlade so zásadami „aby sa práca oplatila“. Zdanovanie práce sa zmenilo tak, že zatraktívnilo zamestnanost. Vzdelávanie a odborná príprava sa viac a viac prispôsobujú potrebám trhu práce. Modernizácia organizácie práce pokrocila vpred. Rodová rovnost sa stala súcastou základu politík zamestnanosti.

Nadalej však existujú vážne problémy v pretrvávajúcich regionálnych rozdieloch, demografických trendoch, prebiehajúcej ekonomickej a sociálnej reštrukturalizácii a globalizácii. Na dosiahnutie cielov roku 2010 je potrebné vytvorit dalších 15 miliónov pracovných miest. Európska stratégia zamestnanosti sa prepracovala z pohladu tohto ciela. Tento proces sa zameria na tri základné ciele: úplná zamestnanost, kvalita a produktivita práce, súdržnost a vclenujúci trh práce.

Investície do kvality pracovných miest – prostredníctvom odbornej prípravy alebo zlepšených pracovných podmienok – sú pre prístup EÚ zásadné. Nielenže sa tým posilnuje pohoda pracovníkov, ale vytvára sa tým aj viac pracovných príležitostí a posilnuje sa produktivita, co analýza vypracovaná komisiou a uvedená v správe „Zamestnanost v Európe v roku 2002“ zdôraznuje ako pozitívny ekonomický efekt.

Vstupujúce krajiny zacali postupne preberat stratégiu zamestnanosti a vypracovali tzv. spolocné hodnotiace dokumenty (SHD) obsahujúce záväzky týkajúce sa priorít politiky zamestnanosti pocas obdobia prípravy na clenstvo v EÚ. Medzi spolocné koncepcné otázky špecifikované v SHD patrí:

– vývoj miezd a systémov zdanovania/dávok, ktorý podporuje zamestnanost;

– investície do ludských zdrojov;

– posilnenie verejných služieb zamestnanosti;

– zarucenie sociálnej súdržnosti a integrácie národnostných menšín;

– posilnenie úlohy sociálneho partnerstva pri modernizácii trhu práce;

– podporovanie rovnakých príležitostí;

– a aktívnejšia a preventívnejšia politika.

Nedávna správa komisie uvádza, že vstupujúce krajiny postúpili v transformácii svojich trhov práce a v politike zamestnanosti, i ked tento pokrok zostáva premenlivý. Spolupráca medzi komisiou a vstupujúcimi krajinami vstupuje teraz do posilneného monitorovacieho procesu a zameriava sa najmä na zvýšenie nízkych mier zamestnanosti a podporu kvality pracovných miest, aby ulahcila prechod vstupujúcich krajín na ich prvé plnohodnotné národné akcné plány v rámci Stratégie zamestnanosti v roku 2004.

Klúcová úloha Európskeho sociálneho fondu (ESF)

Pocas obdobia 2004-2006 poskytne EÚ budúcim clenským štátom 21,7 miliárd €, ktoré pokryjú širokú škálu investícií prostredníctvom štrukturálnych fondov do hospodárskeho rozvoja, zamestnanosti a regionálnej a sociálnej súdržnosti. Európsky sociálny fond (ESF) je jedným z týchto fondov.

Teraz prebieha definovanie programov využívajúcich toto financovanie EÚ vo vstupujúcich krajinách. Mali by odrážat relevantné priority stanovené v európskej stratégii zamestnanosti a ciele EÚ v sociálnom zaclenovaní. Zároven je evidentné, že je potrebné vo vstupujúcich krajinách posilnit administratívne kapacity na efektívne realizovanie a monitorovanie budúcich programov ESF.

Vyclenenie významného podielu na ludské zdroje a sociálne aspekty prostredníctvom ESF prispeje k stimulácii tvorby zamestnanosti a k boju so sociálnym vylúcením, podpore odbornej prípravy a reštrukturalizácii trhu práce a pomôže pracovníkom a podnikatelom prispôsobit sa zmenám v priemysle a pracovnoprávnej oblasti.

Zvládanie zmeny v pracovnom prostredí –

Európska sociálna agenda posilnuje novú rovnováhu medzi pružnostou a zabezpecením

Druhý prúd Európskej sociálnej agendy posilnuje zapojenie pracovníkov do zvládania zmeny, ako aj modernizovanie pracovnoprávnych predpisov na zmenu pracovného prostredia, podporu sociálnej zodpovednosti korporácií a zarucenie bezpecnosti a ochrany zdravia pri práci.

Smernice EÚ z oblasti pracovného práva predstavujú významné prvky zvyšovania práv zamestnancov a zlepšovania pracovných podmienok v celej Európe. Možno ich rozdelit na dve hlavné skupiny.

– V prvej skupine sú právne predpisy zarucujúce zapojenie zamestnancov v prípade zmien v podniku pracovnoprávneho charakteru ako je napr. prevod podniku alebo kolektívne prepúštanie ako aj zlepšenie práv na informovanost a konzultácie v rámci podnikov národného alebo európskeho rozmeru (európske podnikové rady).

– Druhá skupina smerníc ustanovuje celoeurópske minimálne štandardy pracovných podmienok, ako sú pracovný cas, informovanost o individuálnych podmienkach zamestnania, ochrana mladých ludí, platby v prípade nesolventnosti a premiestnenie pracovníkov.

Európski sociálni partneri, zástupcovia zamestnávatelov a pracovníkov zohrávajú stále väcšiu rolu v pracovnom práve EÚ. Ich rámcové dohody o práci na ciastocný úväzok a dobu urcitú sú významnými krokmi v boji s diskrimináciou týchto foriem práce. Súcasne viaceré dohody sociálnych partnerov zakotvujú osobitné požiadavky na odvetvovej úrovni.

Sociálny dialóg, v ktorom sú zastúpení predstavitelia zamestnávatelov a pracovníkov, je pilierom európskeho sociálneho modelu. Zmluva ES dáva na európskej úrovni sociálnym partnerom klúcovú úlohu pri vypracúvaní politík EÚ vrátane legislatívy a zarucenia ich realizácie. Komisia podporuje sociálnych partnerov v tom, aby sa zapájali do nezávislého dialógu v oblastiach ako sú pracovný cas, organizácia práce, celoživotné ucenie sa a predvídanie zmeny v priemysle a pracovnoprávnej oblasti. Ale sociálny dialóg na podnikovej a odvetvovej úrovni môže tiež podporovat dobré pracovné podmienky a zdravé sociálne ovzdušie prostredníctvom kolektívnych zmlúv, ktoré majú správnu rovnováhu medzi potrebou zamestnávatelov mat pružnost a potrebou pracovníkov mat zabezpecenie. Súcasne by k oživeniu zamestnanosti a sociálnej súdržnosti mali prispiet tripartitné konzultácie medzi vládou, zamestnávatelmi a odbormi.

V budúcich clenských štátoch musia sociálni partneri posilnit svoje štruktúry na všetkých úrovniach a progresívne zvyšovat pokrytie sociálneho dialógu najmä v súkromnom sektore a malých a stredných podnikoch.

Zlepšenie bezpecnosti a ochrany zdravia je hlavným prvkom kvality v práci. Pomáha vytvorit rovnaké podmienky pre európske podniky tým, že urcuje rovnaký súbor minimálnych štandárd. Pracovníkom poskytujú zabezpecenie a súcasne pomáhajú podnikom znižovat náklady z úrazov a ochorení súvisiacich s prácou, co je oblast, kde by kandidátske krajiny mohli získat vela, ked zlepšia svoje výsledky.

Európska komisia v súcasnosti hodnotí úrovne ochrany zdravia a bezpecnosti, transpozíciu legislatívy EÚ a kapacity inšpektorátov práce kandidátskych krajín, pricom ich súcasne integruje do harmonizovanej európskej štatistiky pracovných úrazov (ESAW) a chorôb z povolania (EODS).

Hoci transpozícia komplexných smerníc EÚ z oblasti bezpecnosti a ochrany zdravia do vnútroštátneho práva je v svojej záverecnej fáze vo vstupujúcich krajinách, najväcšie obavy vyvoláva úcinná aplikácia týchto právnych predpisov. Ešte stále prevláda nedostatocné chápanie globálneho preventívneho prístupu EÚ k zabráneniu a odstráneniu rizík, ktoré sa casto spája so zbytocne úzkym zameraním na ohrozenie. Okrem toho je potrebné prekonat kultúru „platenia za riziko“ – za peniaze navyše pracovat bez potrebných bezpecnostných opatrení. Celkove sa zdá, že najviac úsilia je treba v malých a stredných podnikoch a podnikoch, ktoré vyrábajú výhradne pre domáci trh.

Vo väcšine kandidátskych krajín je klúcovou otázkou posilnenie kontrolných mechanizmov. Tomuto casto bráni oddelenie inšpektorátov zdravia a bezpecnosti práce, co má za výsledok rôzne, nekoordinované orgány, ako aj nedostatok predstavitelov bezpecnosti pri práci na pracovisku.

Podpora sociálnej integrácie –

boj so všetkými formami vylúcenia a diskriminácie

Potlácanie chudoby a sociálneho vylúcenia a boj so všetkými formami diskriminácie je vecou sociálnej spravodlivosti a povzbudenia hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Lisabonská európska rada si kládla za ciel zásadne ovplyvnit odstránenie chudoby do roku 2010.

Na posilnenie národných úsilí smerom k zaclenujúcej spolocnosti prijali vedúci predstavitelia EÚ súbor cielov, ktoré sa majú realizovat prostredníctvom národných akcných plánov – proces sociálneho zaclenovania.

Budúce clenské štáty musia priradit vysokú politickú prioritu boju s chudobou a sociálnym vylúcením a budovaniu kapacít na realizáciu stratégie sociálneho zaclenenia. Po rade bilaterálnych seminárov vstupujúce krajiny teraz pripravujú spolu s komisiou tzv. spolocné memorandá o zaclenovaní (SZM), ktoré budú identifikovat klúcové výzvy a koncepcnú orientáciu na podporu sociálneho zaclenovania.

Kedže zapojenie obcianskej spolocnosti je pre stratégiu EÚ na boj s marginalizáciou klúcové, prinesie vo vstupujúcich štátoch mimovládnym organizáciám (MVO). Plné zapojenie MVO, odborov a organizácií zamestnávatelov v týchto krajinách je klúcom k vypracovaniu stratégie proti chudobe a sociálnemu vylúceniu ako aj k úspešnej príprave spolocných memoránd o zaclenovaní.

V roku 2000 prijala EÚ smernice zakazujúce diskrimináciu z dôvodu rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, veku, zdravotného postihnutia alebo sexuálnej orientácie. Táto legislatíva vyžaduje spravodlivé zaobchádzanie s ludmi pri uchádzaní sa o prácu alebo pri pracovnom postupe, pláci a prepúštaní, prístupe k odbornej príprave a usmernovaní. Takisto si kladie za ciel zakázat rasovú diskrimináciu vo vzdelávaní, prístupe k sociálnemu zabezpeceniu, zdravotnej starostlivosti, k tovarom a službám vrátane bývania. Je potrebné vytvorit orgán pre rovnost, aby pomohol obetiam rasovej diskriminácie a aby vypracúval nezávislé správy a odporúcania. Vo všetkých kandidátskych krajinách sú potrebné dalšie kroky na to, aby sa ich vnútroštátna legislatíva zosúladila s týmito smernicami.

Od roku 2002 sú kandidátske krajiny oprávnené zúcastnovat sa na programoch EÚ z oblasti sociálneho zaclenovania a potlácania diskriminácie, ktoré poskytujú financnú podporu celému radu aktivít na zvyšovanie povedomia, výmenu dobrej praxe a výskumné projekty v týchto oblastiach.

Modernizácia sociálnej ochrany –

dlhodobé udržanie vysokých sociálnych noriem

Kedže sme konfrontovaní s výzvou starnutia obyvatelstva, stáva sa modernizácia systémov sociálnej ochrany klúcovou politickou otázkou v celej Európe. EÚ preto postupne posilnuje spoluprácu medzi clenskými štátmi v oblasti dôchodkov, ktorá vychádza z „otvorenej metódy koordinácie“. Spolocné ciele EÚ prijaté v roku 2001 sa usilujú o zarucenie financne udržatelných dôchodkových systémov, ktoré zohladnujú sociálne ciele a meniace sa potreby. Minulý rok sa zverejnili správy o národných stratégiách, ktorú prezentujú spôsob, akým clenské štáty hodlajú dosiahnut tento ciel. Komisia a vstupujúce krajiny uskutocnujú bilaterálne semináre, aby sa táto spolupráca v oblasti dôchodkov rozšírila na budúce clenské štáty.

Nedávno sa zacala výmena informácií o úsiliach v rámci národných politík na zabezpecenie vysokokvalitnej, financne udržatelnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých medzi 15 clenskými štátmi EÚ. Európska komisia plánuje zapojit do tejto práce nové clenské štáty co najskôr.

Podpora rodovej rovnosti –

Európsky sociálny model si kladie za ciel rovnost medzi ženami a mužmi

Rodová rovnost bola vždy základnou zásadou Európskej únie. V 90. rokoch 20. stor. sa zacala zavádzat koncepcia rodového integrovaného prístupu, ktorá vyžaduje, aby všetky politiky EÚ zohladnovali rozdielne potreby žien a mužov.

EÚ má štrukturálny prístup k dosiahnutiu rodovej rovnosti, ktorý je postavený na pravidelnom pätrocnom pláne – Rámcovej stratégii spolocenstva o rodovej rovnosti. Obsahuje rovnost v hospodárskom, spolocenskom a obcianskom živote, rovnakú úcast a zastúpenie, a zmenu rodových rolí a stereotypov.

Popri prijatí širokej škály legislatívy EÚ v tejto oblasti sa môžu kandidátske krajiny už teraz zúcastnovat na programe rodovej rovnosti EÚ. Toto podporí ženy pri rozhodovaní v roku 2003 a umožní financovat projekty na boj s rodovými úlohami a stereotypmi v roku 2004.

Dalšie informácie: http://europa.eu.int/comm/employment_social/index_en.htm


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

18. 1. 2021

USD 1,206 0,006
CZK 26,185 0,022
GBP 0,891 0,001
HUF 360,390 0,400
CAD 1,541 0,000

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS