ČLÁNOK


,

Obsesia eurom mrzačí reformu
29. septembra 2003

Prirýchle prijatie eura prinesie faktické vyvlastnenie úspor a pre povinnosť plniť kritériá eurozóny môže vážne ohroziť najdôležitejšie domáce reformy – napísal pred niekoľkými mesiacmi hlavný ekonóm VÚB Vladimír Zlacký. Bola to reakcia na zverejnenie spoločného plánu centrálnej banky a ministerstva financií nahradiť slovenskú korunu spoločnou európskou menou čo najrýchlejšie, podľa možnosti už v roku 2008. Už vtedy sa mnohým ekonómom zdalo takéto politické rozhodnutie – pretože prijatie eura je predovšetkým takým – nepochopiteľné. To však asi ešte netušili, že táto ambícia NBS a ministerstva vykvitne do posadnutosti, ktorá nebude brať ohľady ani na skutočne najvážnejšie oblasti dlhodobého verejného záujmu. Napríklad na kvalitnú penzijnú reformu.

Zámienka

Náklady na zavedenie sporivého penzijného piliera sa centrálnej banke zdajú príliš vysoké. Vhodnejší by preto bol pomalší nábeh reformy, aby nezaťažila verejné financie tak, že sa Slovensku nepodarí do roku 2006 splniť kritérium maximálne trojpercentného deficitu na vstup do eurozóny – povedal na konci leta dvom zahraničným tlačovým agentúram guvernér NBS Marián Jusko. Každý súdny človek pri čítaní tej správy musel zatajiť dych – že sa centrálna banka takto priamočiaro vysloví za mrzačenie už aj tak pomerne opatrníckej dôchodkovej reformy, asi čakal málokto. Juskov tenisový „parťák“, minister financií Ivan Mikloš, tieto vážne slová prešiel dlhým mlčaním, čo prirodzene navodzuje dojem, že ministerstvo financií má k „radikálnej“ predstave ministerstva práce a sociálnych vecí o penzijnej reforme postoj, zhodný s NBS.

Jadrom problému NBS a ministerstva financií s penzijnou reformou sú jej očakávané dôsledky – veľká časť pracujúcich občanov, podľa odhadov okolo polovice z nich, by sa od roku 2005 malo rozhodnúť ukladať presnú polovicu svojich dôchodkových odvodov na vlastný sporivý účet. Sociálna poisťovňa, spravujúca prvý, priebežný pilier dôchodkového zabezpečenia, tak bude na odvodoch dostávať menej peňazí ako doteraz. Na vyplácanie dôchodkov dnešným dôchodcom a ľuďom, ktorí sa nimi v priebehu pár rokov stanú, bude okrem posunutia veku odchodu do dôchodku potrebovať aj ďalšie peniaze.

Keďže Juskov – Miklošov plán predpokladá zníženie deficitu verejných financií v priebehu troch rokov do úrovne troch percent HDP a Únia zjavne nie je naklonená výnimke, ktorá by Slovensku umožnila nepočítať deficit v dôsledku reformy do celkovej bilancie verejných financií, zvolilo toto euroduo novú stratégiu – v mene rýchleho prijatia eura treba zmeniť reformu. Názorovú zhodu ministerstva financií a NBS potvrdzujú aj vyjadrenia Miklošových spolupracovníkov, pre ktorých sú renomovanými ekonómami vážne spochybňované prínosy čo najrýchlejšieho prijatia eura „nespochybniteľné“ a zjavné prínosy dobrej penzijnej reformy „potenciálne“.

To, že možnosť hľadania iných úspor nenapadla ministerstvu financií, neprekvapuje. Jeho ekonómovia totiž neváhajú pre pár miliárd obetovať ani dobrú daňovú reformu, tak prečo by ich mala zaujímať tá penzijná – keď ju navyše pripravuje ktosi iný? Ale že sa na túto stranu pridá aj centrálna banka, ktorá takto postavenú otázku dokonca iniciatívne nastolí, to je vskutku pozoruhodné. Jediným logickým vysvetlením je dohoda spomínanej dvojice na tom, že „čierneho Petra“ ničiteľa reformy na seba vezme od politických dôsledkov takého počinu uchránená centrálna banka.

Hrozivé dôsledky

Všetky doterajšie odhady hovorili o tom, že náklady zavedenia penzijnej reformy v pôvodnej podobe nepresiahnu jedno percento HDP ročne. Pred týždňom o dileme euro verzus reforma niekoľko hodín diskutovali koaliční politici s výsledkom – náklady na reformu nesmú presiahnuť jedno percento HDP ročne. A jedným dychom hovorili o sporivom pilieri tak, že jeho eliminácia a posilnenie priebežného piliera je takmer isté. ANO chce znížiť pomer medzi sporivým a priebežným pilierom z 10:10 na 6:14 s tým, že postupne sa môže pomer preklápať v prospech sporivého piliera. „Reforma má priniesť koniec bolesti. Takto to bude len bolesť bez konca. Mnohé krajiny, ktoré chceli reformu postupne zlepšovať, to odkladajú na neurčito,“ oponuje tomuto názoru napríklad Hermann von Gersdorff, šéf tímu Svetovej banky pre oblasť sociálneho zabezpečenia v Európe a centrálnej Ázii, a zďaleka nie je osamotený. Lenže ešte ďalej než ANO ide socialistický ostrov v SMK, reprezentovaný poslankyňou Edit Bauerovou, ktorá hovorí o 5 percentách, „prípadne ešte nižšie“.

Nie je to spor o imidžové vyznenie pomeru medzi piliermi, ale o podstatu reformy. Zníženie percenta odvodov do sporivého piliera totiž významne zníži jeho atraktivitu a predraží systém – pre menší objem peňazí v systéme sa dá predpokladať menší záujem finančných inštitúcií vytvárať dôchodkové fondy, a teda menšia konkurencia medzi nimi. A kde nie je konkurencia, prerába z princípu občan. Ak sa k tomu pridá aj predpoklad expertov, že pre sporivý pilier sa v takomto prípade rozhodne oveľa menej ľudí, pretože sa im bude zhodnocovať oveľa menšia suma úspor, môže sa reforma skutočne zmeniť na onú bolesť bez konca.

Motívy

Odpoveď na otázku Komu to prospeje vedie k jadru problému. Fetišizácia čo najrýchlejšieho prijatia eura určite pomôže priemyslu a exportérom. To by možno mohlo vysvetľovať počínanie NBS, ktorá je z nadštandardného zohľadňovania záujmov exportnej loby podozrivá už dlho – napríklad vytrvalým bojom proti silnejšej korune. Rýchly vstup do eurozóny môže pomôcť aj niekoľkým jednotlivcom z vedenia centrálnej banky, pre ktorých je život vo frankfurtskom (sídlo Európskej centrálnej banky) komforte iste lákavý. Úprimné presvedčenie je pri informáciách, ktoré centrálna banka musí mať, a očakávanej troške zdravého rozumu len málo pravdepodobné. Motívom ministerstva financií môže byť imidž – budeme pripravení skôr než naši susedia. Za akú cenu, je druhoradé. Osobným motívom ministra financií zasa môže byť jeho údajná ambícia vystriedať v roku 2005 na guvernérskom poste terajšieho šéfa NBS – po vstupe do eurozóny bude mať guvernér v závetrí vcelku príjemnú a dobre zaplatenú stoličku; navyše, mimo dostrel politikov.

Možno motívy predstaviteľov oboch inštitúcií nie sú takto prízemné, hoci bezohľadné mrzačenie reforiem tie motívy skôr potvrdzuje. Lenže: hľadať racionálne vysvetlenie pre obsesiu je ako veštiť zo zatvorenej ruky.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

27. 1. 2021

USD 1,211 0,003
CZK 26,025 0,055
GBP 0,884 0,003
HUF 360,900 2,290
CAD 1,545 0,001

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS