ČLÁNOK




Koncepcia integrácie dohľadu nad finančným trhom
4. apríla 2002

1. Dôvody vzniku integrovaného orgánu dohľadu nad finančným trhom
Integrované orgány dohľadu sú reprezentantom najmodernejšej koncepcie inštitucionálneho usporiadania dohľadu nad finančným trhom, ktorá sa postupne presadzuje v stále väčšom počte štátov. Akýkoľvek systém, ktorý kombinuje dohľad iba niektorých segmentov finančného trhu je preto často chápaný len ako určitý medzistupeň na ceste k úplnej integrácii regulačných služieb pre finančný trh. Naopak, klasická štruktúra sektorovo rozdelených orgánov dohľadu pod vplyvom dynamických zmien na finančných trhoch zastarala.

Historický primát vo vytvorení jednotnej inštitúcie pokrývajúcej svojím dohľadom celú oblasť finančného trhu získalo už v roku 1986 Nórsko. Vzápätí nasledovali obdobné kroky vo Švajčiarsku, Japonsku a v Austrálii. Jednou z najznámejších a najvplyvnejších regulačných inštitúcií sa po svojom založení v roku 1997 stala FSA vo Veľkej Británii, pričom takmer súčasne sa v Maďarsku rozhodli založiť spoločný dohľad nad finančným trhom.

V súčasnom období prebieha vznik integrovaného regulátora v Lotyšsku a Estónsku, koncepciu prechodu na integrovaný systém dozoru nad finančným trhom vypracovalo aj Nemecko. Od 1. apríla 2002 bude systém integrovaného dohľadu nad finančným trhom vytvorený aj v Rakúsku. Reformu dohľadu nad finančným trhom v prospech vytvorenia integrovaného dohľadu nad finančným trhom ohlásilo Fínsko, ako aj ďalšie krajiny.

Takmer všetky krajiny, ktoré nemajú vytvorený integrovaný dozorný orgán nad finančným trhom, prehodnocujú v súčasnosti organizáciu dohľadu nad svojím finančným trhom. Najdôležitejším argumentom, ktorý poznačil spájanie orgánov dohľadu do jedného inštitucionálneho celku je stieranie rozdielov medzi jednotlivými subjektmi finančného trhu a vznik finančných konglomerátov, ktoré pôsobia v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu a poisťovníctva.

Dôvodom vzniku integrovaných orgánov dohľadu v dôsledku vzniku finančných konglomerátov je predovšetkým schopnosť efektívne skúmať celkovú rizikovú angažovanosť týchto subjektov, a tak účinne predchádzať nedostatku transparentnosti vo vnútri finančnej skupiny, možnosti vzniku nestability v dôsledku nedostatočných ochranných opatrení, ako aj vzniku problémov súvisiacich s nekontrolovanými subjektmi finančnej skupiny. Navyše integrácia dohľadu do jednej inštitúcie je prínosom aj pre samotné finančné konglomeráty, pretože tým dochádza k odstráneniu duplicít predkladania informácií jednotlivým orgánom dohľadu.

Príkladom finančnej konglomerizácie je komerčná banka predstavujúca jadro holdingu, ktorá rozširuje svoje podnikateľské aktivity do kolektívneho investovania, obchodovania s cennými papiermi alebo poisťovníctva. Iným príkladom je poisťovňa, ktorá využíva svoju sieť aj na bankové operácie, alebo vstupuje do kolektívneho investovania a obchodovania s cennými papiermi. Výnimku už nepredstavujú ani holdingy s pôsobnosťou na celom spektre aktivít finančného trhu. Aj keď konglomerizácia môže prispieť k úsporám nákladov a diverzifikovať riziko finančných holdingov, úloha regulátora sa však stáva podstatne zložitejšou.

Ďalším argumentom pre integráciu orgánov dohľadu je postupné unifikovanie metód výkonu dohľadu, čím sa stráca význam delenia orgánov dohľadu do viacerých inštitucionálnych celkov. Zároveň tým dochádza k úspore nákladov, ktoré orgány dohľadu vynakladajú na svoju činnosť. Predovšetkým pri klasickej štruktúre sektorovo oddelených orgánov dohľadu sa kvalita ich práce môže znížiť v dôs1edku kompetenčných sporov . V extrémnom prípade tak môže dôjsť k duplicitnej kontrole, respektíve nedostatočnému dohľadu nad niektorými finančnými aktivitami.

Dôležitým faktom tiež je skutočnosť, že vznik finančných konglomerátov sa okamžite spája na produktovej úrovni s vytvorením kombinovaných služieb. Prelínanie bankových a poisťovacích produktov alebo spájanie poistenia s investovaním do cenných papierov nie je v zahraničí ničím výnimočným a prvé sektorovo jednoznačne nevymedzené produkty sa už objavili aj na slovenskom finančnom trhu. Napríklad investičné životné poistenie momentálne na Slovensku ponúkajú štyri poisťovne.

Medzi najvýznamnejšie výhody integrovaného regulátora finančného trhu patrí:
– výkon povoľovacej činnosti, ktorý sprehľadňuje a zjednodušuje proces uvedenia produktu na trh,
– vyššia schopnosť adaptovať sa na evolúciu finančného trhu z hľadiska vzniku nových produktov a konglomerátov,
– zníženie poplatkov platených orgánu dohľadu,
– spoločné expertízy a úspory nákladov,
– spolupráca medzi špecialistami na jednotlivé oblasti finančného trhu,
– odstránenie nejednoznačnosti pri kontrole konglomerátov,
– jednotné pravidlá pri výkone kontroly.

Hlavný význam nadobúda regulácia a štandardizácia podmienok prístupu na trh a jeho analýza ako celku ako aj jednotlivých subjektov s cieľom identifikovať vývoj, ktorý by mohol viesť ku vzniku rizika. Aj takýto „early warning system“, respektíve štandardizácia podmienok vstupu je jednoduchšou úlohou práve pre integrovaného regulátora.

Dôležitou sférou, ktorá ovplyvňuje efektívnosť činnosti orgánu dohľadu nad finančným trhom je tiež cezhraničná integrácia finančných trhov, respektíve zreteľný trend ku globalizácii finančného trhu. Prejavuje sa už nielen spájaním bánk, poisťovní alebo celých finančných konglomerátov, ale dokonca organizátorov verejných trhov. Je isté, že tento vývoj opäť neuľahčí úlohy spojené s reguláciou takto prepojených finančných organizácií. Je praktické, aby v situáciách, keď bude potrebné spolupracovať so zahraničnými orgánmi dohľadu, predovšetkým integrovanými, aj slovenskú stranu zastupoval jeden regulačný orgán pre celý finančný trh.

Akcelerátorom takejto cezhraničnej interpenetrácie finančných služieb bude aj Európska menová únia. S týmto faktorom sa spája aj očakávaná zmena ťažiska záujmu európskych spotrebiteľov finančných služieb tradične položeného na bankových vkladoch. Podobne ako na liberalizovanom americkom trhu získajú väčší podiel finančné produkty s väčšou väzbou na kapitálový trh, prípadne kombinované služby. Podmienkou je však posilnenie finančnej disciplíny, čo mení samotný charakter práce regulátorov .

2. Kritériá kladené medzinárodnými organizáciami na integrovaný orgán dohľadu nad finančným trhom

K základným požiadavkám nezávislosti orgánov dohľadu patria:
– nezávislosť od hierarchie štátnych orgánov a od politických vplyvov (dozorný orgán nemá patriť do sústavy orgánov štátnej správy a jeho činnosť nemá byť podriadená politickým záujmom a cieľom),
– nezávislosť od financovania z prostriedkov štátneho rozpočtu,
– nezávislosť od rozličných záujmov účastníkov trhu,
– nezávislosť orgánov regulátora, ktorá je primárne daná spôsobom kreovania orgánov regulátora (postupmi pri menovaní členov orgánov a výkonného vedenia) a sekundárne v oddelení rozhodovania v prvom a v druhom stupni,
– zabezpečenie možnosti vydávať podzákonné normy.

Problematikou integrovaných inštitúcií dohľadu nad finančným trhom sa zaoberal aj Výbor pre finančné trhy OECD, ktorý konštatoval, že jednoznačným trendom v inštitucionalizovaní orgánov dohľadu je zakladanie integrovaných orgánov. Zároveň sformuloval základné predpoklady účinnej regulácie uskutočňovanej spoločnou inštitúciou pre dohľad nad bankami, subjektmi kolektívneho investovania, poisťovníctvom a obchodníkmi s cennými papiermi. Medzi tieto predpoklady spoločnej dozornej inštitúcie patrí:
– potreba vlastnej legitimity a autority založenej zákonom,
– regulačné normy sa musia presadzovať a vynucovať v mene štátu a musí sa zabezpečiť maximálna miera nezávislosti v rozhodovaní,
– mala by existovať jediná regulačná inštitúcia s konečnou zodpovednosťou za dohľad nad dodržiavaním a presadzovaním právnych predpisov; rozdelením týchto zodpovedností medzi viacerých regulátorov by sa oslabila autorita danej regulačnej inštitúcie, ako aj zodpovednosť za uplatňovanie danej právnej úpravy,
– predstavitelia regulačnej inštitúcie by mali mať také postavenie, aby svojím postavením vplývali na dodržiavanie právnych predpisov subjektov podliehajúcich tejto regulácii; takéto postavenie možno získať vtedy, ak sú predstavitelia regulačnej inštitúcie menovaní do svojich funkcií jednou z autorít štátnej moci a spĺňajú potrebné predpoklady,
– predstavitelia regulačnej inštitúcie by mali byť odvolateľní len z dôvodov presne vymedzených zákonom,
– regulačná inštitúcia by mala disponovať dostatočnými právomocami (povoľovanie činnosti subjektov pôsobiacich na finančnom trhu, vynucovanie práva, zahraničná spolupráca, možnosť podieľať sa na tvorbe všeobecne záväzných právnych predpisov).

Pre objektívnosť je potrebné uviesť, že OECD nevydala v súvislosti s inštitucionálnou integráciou dohľadu nad finančným trhom žiadne unifikované odporúčanie a že uvedené požiadavky sa týkajú výkonu dohľadu ako takého.

Z uvedených kritérií vychádzajú aj prístupy CESR (Committee on European Securities Regulators – Výbor európskych regulačných orgánov pre cenné papiere, bývalé FESCO), IOSCO (International Organisation of Securities Commissions – Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere) a IAIS (International Organisation of Insurance Supervisors – Medzinárodná organizácia orgánov dohľadu nad poisťovníctvom) a Bazilejského výboru pre bankový dohľad.

3. Súčasný stav a perspektívy rozvoja orgánov dohľadu nad finančným trhom v Slovenskej republike

Pre rozhodnutie o spôsobe inštitucionálnej integrácie dohľadu nad finančným trhom je dôležité poznať súčasný stav orgánov dohľadu, teda bankového dohľadu Národnej banky Slovenska a Úradu pre finančný trh, ako aj identifikovať nevyhnutné vecné kroky, ktoré musia obidva orgány v najbližšom čase realizovať.

3.1. Súčasný stav s perspektívy bankového dohľadu

Pokiaľ ide o kvalitu dohľadu, v súvislosti s bankovým dohľadom možno konštatovať, že od roku 1996 kladie čoraz väčší dôraz na komplexné dohliadky na mieste v bankách. V rámci vykonaných kontrol sa začala venovať zvýšená pozornosť na systém riadenia rizík a ich vnútorný kontrolný systém. Na identifikáciu problémov vznikajúcich v bankách bankový dohľad vybudoval systém včasného varovania obsahujúci asi 250 pomerových ukazovateľov, na základe ktorých možno odhaliť negatívne tendencie vývoja v banke.

I napriek tomu, že bankový dohľad začal byť budovaný v podmienkach Národnej banky Slovenska od roku 1993, nepodarilo sa doteraz dosiahnuť úroveň jeho výkonu do tej miery, aby plne zodpovedala štandardom bankových dohľadov v krajinách EÚ a OECD. Príčin tohto stavu je viacero, v prvom rade budovanie bankového dohľadu sa uskutočňovalo v dobe, ktorá bola charakteristická neštandardným politickým a ekonomickým prostredím, ale aj nevyhovujúcou legislatívou a nízkou úrovňou vymáhateľnosti práva.

Príčiny nedostatočnej kvality výkonu bankového dohľadu je potrebné hľadať aj v samotných bankách, v ktorých nedostatočne fungoval systém internej kontroly, ktorý neposkytoval bankovému dohľadu potrebné informácie o bankách a ich problémoch.

Okrem toho svoju úlohu neplnili dostatočne ani audítori, ktorí neupozorňovali vo svojich audítorských správach na všetky riziká audítovaných bánk. Nefungovali dostatočne ani orgány činné v trestnom konaní. Svoj diel zodpovednosti na nedostatočnej úrovni výkonu bankového dohľadu zohrávajú aj interné príčiny, ktoré spočívali predovšetkým v nedostatočnom oddelení prvostupňového a druhostupňového rozhodovania, čím nebola zabezpečená prevádzková ani personálna nezávislosť pracovníkov bankového dohľadu. V súčasnosti je oddelenie rozhodovania v rámci prvého a druhého stupňa riešené zákonom, na základe ktorého útvar bankového dohľadu rozhoduje v prvostupňovom konnaní samostatne a nezávislé, finančnú a personálnu nezávislosť útvaru bankového dohľadu však zákon nerieši.

Ďalšie formovanie bankového dohľadu bude ovplyvnené implementáciou zákona o bankách a vykonávacích všeobecne záväzných nariadení v podobe opatrení Národnej banky Slovenska. Bankový dohľad bude vykonávať dohľad nielen na individuálnom základe, ale aj na konsolidovanom základe. Vízia zmeny fungovania bankového dohľadu bola vyjadrená tiež v „Koncepcii rozvoja bankového dohľadu“, ktorý prijala Banková rada NBS v máji 2001. Ide o strategický dokument, ktorý je základom pre vypracovanie konkrétneho dlhodobého plánu rozvoja bankového dohľadu, v ktorom sa odrazí nové ponímanie dohľadu a filozofie dohľadu a riadenia s dôrazom na proaktívny prístup. Ide najmä o nasledovné kroky:

– vypracovanie globálnej vízie bankového dohľadu založenej na jeho inštitucionálnom usporiadaní, ktorá zabezpečí to, aby bankový dohľad videl svoju úlohu ako účastníka globálneho finančného sektora, angažoval sa vo zvyšovaní štandardov a postupov na úroveň najlepšej medzinárodnej praxe,
– vypracovanie zásad poslania bankového dohľadu – zabezpečovať stabilitu a zdravie bankového systému, ochranu vkladateľov, spotrebiteľov a investícií verejnosti do bankového systému, podporovať konkurencieschopnosť a trhovú disciplínu bankového sektora. Poslanie bude tvoriť základ smerovania, ktorý bude doplňovaný ročným prehodnocovaním cieľov a stratégie dohľadu,
– vypracovanie nových pracovných postupov výkonu bankového dohľadu s cieľom zabezpečiť prijatie proaktívneho prístupu bankového dohľadu,
– implementácia proaktívneho prístupu bankového dohľadu – modernizácia súčasného systému ratingov podľa úrovne rizika, aktualizácia hodnotenia ratingu rizika každej banky a postupu dohľadu voči banke, stratégia dohľadu na zabezpečenie efektívneho dohľadu nad inštitúciou s cyklom dohľadu, kontrola plánu opatrení na nápravu,
– aktívnejšie využívanie opatrení na nápravu – promptné vynucovanie na zabezpečenie disciplíny na trhu,
– zlepšenie internej komunikácie medzi organizačnými útvarmi dohľadu a zlepšenie externej komunikácie s bankovým sektorom,
– kódex správania sa pracovníka bankového dohľadu.

Okrem toho treba pripomenúť, že Bazilejský výbor pre bankový dohľad uverejnil v januári 2001 druhú verziu návrhu nových pravidiel kapitálovej primeranosti bánk. Banky by podľa nich mali začať postupovať začiatkom roku 2005. Novo navrhované pravidlá sa vyznačujú citlivejším prístupom k meraniu a riadeniu úverového rizika, prvýkrát sa zaoberajú operačnými rizikami. V našich podmienkach bude tiež nová oblasť posudzovania a regulácie trhových rizík (riziko straty v prípade nepriaznivého pohybu cien, kurzov a úrokových sadzieb). K novinkám patrí okrem iného využívanie ratingov podratingových agentúr pre účely priraďovania rizikovej váhy pohľadávkam, možnosť individualizovaného prístupu regulačných orgánov k jednotlivým bankám, individuálne interné ratingy bánk, zvýšenie požiadaviek na zverejňovanie informácií bankami a na stanovovanie kapitálových požiadaviek na konsolidovanom základe. Novo navrhované pravidlá predstavujú veľmi rozsiahly a komplexný systém, ktorý by mal zlepšiť spôsob merania rizika bankového podnikania. Ich aplikácia nepochybne zvýši efektívnosť bankovej regulácie a dohľadu, mala by významne prispieť k ďalšiemu posiľneniu stability bankového sektoru.

3.2. Súčasný stav a perspektívy Úradu pre finančný trh

Úrad pre finančný trh (ÚFT) vznikol 1. novembra 2000 ako orgán štátnej správy, ktorého pôsobnosťou je vykonávanie štátneho dozoru nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom. Vzhľadom na doterajšiu krátku dobu pôsobenia ÚFT nie je možné dospieť k zásadným záverom o úrovni a kvalite výkonu štátneho dozoru nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom, ktoré by sa mohli stať podkladom pre predikovanie ďalšieho kvalitatívneho vývoja. Faktom však zostáva, že doterajšie pôsobenie ÚFT nezaznamenalo výrazný pokrok v kvalite výkonu štátneho dozoru. ÚFT sa od svojho vzniku sústredil predovšetkým na budovanie základných organizačných a technických predpokladov pre svoju činnosť

V kontexte hodnotenia úrovne štátneho dozoru nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom je potrebné uviesť, že regulácia kapitálového trhu a poisťovníctva veľmi výrazne zaostávala za reguláciou bánk, a to jednak v dôsledku nedostatočnej legislatívy, ale aj v dôsledku zlyhania štátneho dozoru, ktorý pred vznikom ÚFT vykonávalo Ministerstvo financií SR, pričom pre objektívnosť je potrebné zdôrazniť, že subjekty kapitálového trhu v oblasti kolektívneho investovania boli do roku 1998 prakticky zlikvidované, a to nielen v dôsledku chýb manažérov týchto subjektov, ale hlavne v dôsledku zlyhania štátneho dozoru a absencie účinnej legislatívy.

Ministerstvo financií SR začalo od roku 1999 intenzívne pracovať na novej legislatíve v oblasti kapitálového trhu a poisťovníctva. Ako prvý významný krok v tejto oblasti možno hodnotiť schválenie zákona o kolektívnom investovaní, ktorý Národná rada Slovenskej republiky schválila už v roku 1999. Proces tvorby novej legislatívy vyvrcholil v minulom roku schválením nového zákona o cenných papieroch a investičných službách, zákona o dohľade nad finančným trhom, ale aj zákona o poisťovníctve, pričom zákon o poisťovníctve bol schválený začiatkom februára tohto roku. V súčasnosti je v legislatívnom procese nový zákon o burze cenných papierov a novela zákona o kolektívnom investovaní. Prijatím posledných dvoch právnych noriem sa stane legislatíva finančného trhu plne kompatibilná s právom Európskej únie v oblasti finančných služieb. Implementácia uvedených zákonov, ktorá predpokladá vydanie takmer tridsiatich podzákonných noriem vytvorí podmienky pre účinnejší a efektívnejší dohľad nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom.

Ďalší vývoj ÚFT bude ovplyvnený implementáciou nového zákona o dohľade nad finančným trhom, ktorý vytvorí podmienky pre:
– nezávislosť od hierarchie štátnych orgánov a od politických vplyvov (ÚFT nebude patriť do sústavy orgánov štátnej správy a jeho činnosť nebude podriadená politickými záujmami a cieľmi),
– nezávislosť od financovania z prostriedkov štátneho rozpočtu (ÚFT bude v podstatnej miere financovaný z príspevkov účastníkov trhu)
– nezávislosť od rozličných záujmov účastníkov trhu (ÚFT je financovaný účastníkmi trhu, avšak táto skutočnosť nemôže viesť k ovplyvňovaniu činnosti ÚFT v záujme účastníkov trhu alebo niektorých skupín, tým nie je dotknuté právo prispievateľov kontrolovať hospodárenie ÚFT)
– nezávislosť orgánov ÚFT, ktorá je prvotne daná spôsôobom kreovania orgánov, postupmi pri menovaní členov orgánov a výkonného vedenia ÚFT, ako aj systémom ich odmeňovania
– inštitucionálne, organizačné, obsahové a rozpočtové oddelenie rozhodovanie v prvom a druhom stupni

4. Integrácia dohľadu nad finančným trhom v Slovenskej republike

Kľúčom k riešeniu optimalizácie inštitucionálnej integrácie dohľadu nad finančným trhom v Slovenskej republike musí byť posúdenie vplyvu jednotlivých alternatív na kvalitu dohľadu vo všetkých segmentoch a jeho funkčnosť. Vo všetkých oblastiach dohľadu nad finančným trhom na Slovensku sa v súčasnosti dejú vplyvom rekodifikácie zákonov, ktoré upravujú fungovanie finančného trhu, významné zmeny, ktorých pokračovanie možno očakávať aj v priebehu najbližších rokov bez ohľadu na integráciu orgánov dohľadu. Ide o opatrenia s cieľom zvýšiť kvalitatívnu aj kvantitatívnu stránku dohľadu, ale aj naplniť požiadavky EÚ a OECD v oblasti regulácie finančných trhov.

Touto problematikou sa zaoberá aj pravidelná správa Komisie Európskych spoločenstiev o pokroku Slovenska v prístupovom procese za rok 2001, publikovaná 13. novembra 2001, v ktorej sa uvádza: „V oblasti finančných služieb, osobitne v legislatíve týkajúcej sa dohľadu nad finančným trhom sa dosiahol ďalší pokrok. … Vo všeobecnosti, napriek tomu, že sa dosiahla pozoruhodná harmonizácia s acquis, je ešte stále potrebné ukončiť legislatívnu činnosť a súčasne je potrebné posilniť schopnosť výkonu činností správy, osobitne pokiaľ ide o dohľad nad finančnými službami. … Je potrebné dosiahnuť ďalšie upevnenie a koordináciu dohľadu nad finančným trhom. Vytvorenie Úradu pre finančný trh predstavovalo prvý stupeň na zabezpečenie efektívneho dohľadu nad finančným sektorom. Je potrebné zaistiť zodpovedajúcu personálnu odbornú úroveň regulátora a treba venovať pozornosť potrebám efektívneho dohľadu nad finančnými inštitúciami, a to ako dohľadu na diaľku, tak aj dohľadu na mieste.

4.1. Inštitucionálne riešenie integrácie dohľadu

Pri rozhodovaní o usporiadaní dohľadu nad finančným trhom v NBS je potrebné brať do úvahy článok 14, bod 14.4. Protokolu č. 3 o nariadení o Európskom systéme centrálnych bánk a Európskej centrálnej banke, ktoré znie: „Národné centrálne banky môžu vykonávať svoje funkcie, iné ako tie, ktoré sú špecifikované v tomto ustanovení, s výnimkou, ak Riadiaci výbor stanoví dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov, že tieto funkcie sú v rozpore s cieľmi a úlohami ESCB. Takéto funkcie budú vykonávané na zodpovednosť a ručenie národných centrálnych bánk a nebudú považované za časť funkcií ESCB“. Toto ustanovenie znamená, že NBS môže vykonávať aj dohľad nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom, ale v tomto prípade neplatia tie ustanovenia o centrálnych bankách, ktoré vyplývajú zo Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v amsterdamskom znení, čo znamená, že je vecou národnej úpravy, ako legislatívne vyrieši organizačné a rozhodovacie procedúry centrálnej banky vo veciach iných, ako sú činnosti centrálnej banky uvedené v danej zmluve.

Krajiny EÚ a OECD, ale aj pobaltské krajiny, ktoré zvolili model integrovaného dohľadu nad finančným trhom v rámci centrálnej banky, vytvorili podmienky pre osobitné postavenie útvaru dohľadu nad finančným trhom. Osobitosť tohto útvaru sa prejavuje v jeho samostatnom rozhodovaní, pričom v každom prípade je vytvorený samostatný riadiaci orgán, ktorého predmetom činnosti je správne rozhodovanie vo veciach, týkajúcich sa dohľadu nad finančným trhom.

Uvedený model by bolo možné zvoliť aj v podmienkach Slovenska. Tento variant by znamenal ďalšie posilnenie dohľadu z hľadiska možnosti vydávania podzákonných noriem pre celú oblasť finančného trhu. Tento model by spočíval v tom, že legislatívnu a analytickú činnosť by zabezpečoval útvar, ktorý by bol integrálnou a štandardnou súčasťou NBS. Samotnú povoľovaciu a dohliadaciu činnosť by však zabezpečoval útvar, ktorý by mal samostatné postavenie v rámci NBS, pričom formou minimálnych legislatívnych zmien je možné, aby takýmto útvarom sa stal Úrad pre finančný trh.

Týmto spôsobom by sa na jednej strane posilnila nezávislosť dohľadu nad finančným trhom z hľadiska možnosti vydávania podzákonných noriem pre celú oblasť finančného trhu, na druhej strane by došlo tiež k posilneniu nezávislosti bankového dohľadu z hľadiska jeho výkonu, a to formou striktného oddelenia prvostupňového a druhostupňového rozhodovania.

Model inštitucionálnej integrácie dohľadu nad finančným trhom, pri ktorom by dohľad nad celým finančným trhom bol zabezpečovaný nezávislým správnym úradom mimo štruktúr štátnych orgánov a NBS, má viacero nevýhod, ktoré spočívajú nielen v tom, že bez zmeny Ústavy SR nebude možné zabezpečiť vydávanie podzákonných noriem touto inštitúciou, čím by sa znížila miera nezávislosti bankového dohľadu oproti súčasnému stavu, ale nevýhody spočívajú aj v tom, že toto riešenie by predstavovalo náročný administratívny proces, ktorý by si vyžiadal značné finančné náklady na vybudovanie potrebnej technickej infraštruktúry, pričom v podmienkach NBS by bol tento orgán odbremenený od riadenia ekonomiky a financovania inštitúcie a od iných obslužných činností, ktoré by zabezpečovala NBS, čím by sa mohol tento orgán sústrediť výlučne na vecnú stránku svojej činnosti.

Najvhodnejším riešením inštitucionálnej integrácie dohľadu nad finančným trhom je také riešenie, ktoré:
– bude najlepšie spĺňať kritériá kladené na integrovaný orgán dohľadu definované medzinárodnými organizáciami,
– vytvorí optimálne organizačné a ekonomické podmienky pre efektívny výkon dohľadu nad finančným trhom a
– zabezpečí čo najvyššiu mieru nezávislosti tejto činnosti od politickej moci, ale aj od záujmov účastníkov trhu.

Uvedené požiadavky spľňa model integrácie dohľadu nad finančným trhom v podmienkach Národnej banky Slovenska, ktorá disponuje právomocou vydávania podzákonných noriem, má najlepšie podmienky pre dobudovanie potrebnej technickej infraštruktúry a nezanedbateľný fakt je problematika financovania, ktorá by sa riešila zdrojmi z NBS, čím sa zvýši nezávislosť dohľadu nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom z hľadiska financovania potrieb orgánu dohľadu.

5. Záver

Oboch regulátorov čakajú v najbližších rokoch významné zmeny, ktoré sú kľúčom k zlepšeniu kvality dohľadu nad jednotlivými segmentmi finančného trhu a ktoré súvisia s implementáciou rekodifikácie zákonov, upravujúcich oblasť finančného trhu.

Proces inštitucionalizácie integrácie dohľadu nad finančným trhom je procesom náročným, pričom v súčasnosti prechádzajú oba orgány dohľadu, teda Národná banka Slovenska a Úrad pre finančný trh zložitým obdobím, ktoré je charakteristické zvyšovaním kvalitatívnej úrovne výkonu dohľadu z hľadiska implementácie rekodifikovaných zákonov, ktoré upravujú oblasť finančného trhu. Z tohto dôvodu by bolo riskantné, ak by sa proces inštitucionálnej integrácie urýchľoval, pretože by mohlo dôjsť k zníženiu kapacity a efektívnosti kvality výkonu dohľadu. Proces inštitucionalizácie integrácie dohľadu by mal byť preto procesom postupným, ktorý by mal priniesť:
– koordinované posilňovanie úrovne výkonu dohľadu nad bankovým trhom, resp. kapitálovým trhom a poisťovníctvom v rámci existujúcich orgánov dohľadu,
– úzku spoluprácu oboch orgánov dohľadu pri približovaní jednotlivých prvkov dohľadu,
– legislatívnu prípravu inštitucionálnej integrácie existujúcich orgánov dohľadu do konca roka 2004 a
– zavŕšenie procesu integrácie do konca roka 2005.

Takéto rozhodnutie by svojou jednoznačnosťou znamenalo ukončenie obdobia inštitucionálnej neistoty, umožnilo by jednotlivým účastníkom procesu sústrediť sa na jeho kvalitnú realizáciu a zároveň by minimalizovalo riziká integračného procesu vyplývajúce z jeho nadmerného urýchľovania v období, keď je potrebné sústrediť sa na zvyšovanie kvality vykonávania dohľadu. Vzhľadom na očakávaný vstup Slovenska do EÚ a do EMÚ by sa navyše minimalizovalo obdobie, počas ktorého bude NBS zároveň zodpovedná za menovú politiku a za zabezpečovanie stability finančného systému.

Počas prechodného obdobia by bolo naopak možné sústrediť sa na podmienky úspešnej integrácie a fungovania oboch doterajších orgánov dohľadu, medzi ktoré patria najmä:
– zjednocovanie štatistických zisťovaní a systémov,
– zjednocovanie informačných systémov,
– prehlbovanie spolupráce medzi ÚFT a NBS pri výkone dohľadu a to najmä v subjektoch podliehajúcich obom orgánom dohľadu (banky ako subjekty vykonávajúce bankovú činnosť a ako obchodník s cennými papiermi) a pri konsolidovanom dohľade,
– vydávanie podzákonných noriem a ich vzájomná harmonizácia
– konsolidácia ľudských zdrojov, ich vzdelávanie, ako aj harmonizácia a koordinácia vzdelávacieho procesu.

Z dôvodu efektívneho riadenia procesu integrácie dohľadu nad finančným trhom je potrebné, aby tento proces riadila Koordinačná komisia, ktorá by pozostávala zo zástupcov Ministerstva financií SR, Národnej banky Slovenska a Úradu pre finančný trh. Jej úlohou by bolo koordinovať proces prípravy integrácie dohľadu nad finančným trhom z hľadiska prípravy legislatívnych, vecných a inštitucionálnych podmienok.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

12. 6. 2024

USD 1,077 0,004
CZK 24,686 0,020
GBP 0,844 0,002
HUF 395,280 0,650
CAD 1,480 0,001

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS