ČLÁNOK




Informácia o procese privatizácie 49% akcií Slovenského plynárenského priemyslu, a. s
19. februára 2002

Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky uvádza, že vláda považuje pokračovanie privatizačného procesu za jednu zo svojich priorít. „Podmienkou je transparentnosť všetkých transformačných krokov, dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže a tomu zodpovedajúce legislatívne prostredie,“ uvádza sa ďalej vo vládnom programe.

Slovenský plynárenský priemysel, a. s. (SPP), je jedným z najvýznamnejších, ak nie najvýznamnejší podnik v Slovenskej republike. Základné imanie SPP predstavuje 52,3 miliardy korún. Podnik plánuje dosiahnuť v tomto roku výnosy 77,7 miliardy korún a zisk pred zdanením 11,8 miliardy korún.

Predaj 49% akcií SPP je najvýznamnejšou privatizáciou od roku 1989. Zásadný význam tejto transakcie na slovenskú ekonomiku dokazujú nielen vyjadrenia mnohých nezávislých analytikov a ekonómov, ale aj aktuálne rozhodnutie ratingovej agentúry Fitch. Už samotné otvorenie diskusie o možnom zastavení privatizácie SPP bolo hlavným dôvodom toho, že táto agentúra sa začiatkom februára rozhodla nezvýšiť rating Slovenska, ako to urobili ešte v minulom roku ďalšie dve významné ratingové agentúry – Moody´s a Standard & Poor´s.

Okrem priaznivého vplyvu na slovenskú ekonomiku bude privatizácia SPP znamenať aj výrazný krok v oddeľovaní politickej a ekonomickej moci na Slovensku. Politický vplyv mal totiž v minulosti mimoriadne nepriaznivé dopady na hospodárenie SPP. Manažmenty, ktoré boli dosadené na základe politického rozhodnutia, mali veľmi často celkom odlišné záujmy ako efektívnosť SPP. Výsledkom sú mnohé škandály spojené s SPP počas posledných rokov. Ide predovšetkým o známe tzv. Duckého zmenky, ale i mnohé nevýhodné investície, vrátane nákupov akcií, či nehnuteľností, alebo zneužívanie prostriedkov určených na reklamu a marketing.

Samotná privatizácia je len vyvrcholením komplexnej reformy slovenského plynárenstva. Veľmi dôležitým krokom k jeho štandardizácii bolo schválenie zákona o regulácii v sieťových odvetviach dňa 14. 6. 2001 v Národnej rade SR a následné vytvorenie nezávislého regulátora – Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý vznikol 1. augusta 2001. Zásadnou zmenou vo fungovaní slovenského plynárenstva bude jeho liberalizácia, čiže otvorenie sa konkurencii. Na základe vyhlášky ministerstva hospodárstva z decembra 2001 sa tak stane už o niekoľko mesiacov, v júli tohto roku.

Komplexná reforma plynárenstva, ktorá zahŕňa vytvorenie transparentného regulačného rámca, liberalizáciu a privatizáciu, vytvára optimálne predpoklady pre efektívne fungovanie nie len samotného SPP, ale celého trhu s plynom na Slovensku.

Doterajší priebeh privatizácie SPP

Privatizácia Slovenského plynárenského priemyslu, a. s., ktorá je v súčasnosti v záverečnom štádiu, má dlhú históriu.

Prvá časť dlhej a podrobnej diskusie o privatizácii SPP prebehla krátko po nástupe súčasnej vlády do funkcie v priebehu roku 1999. Jej vyvrcholením bolo schválenie novely zákona č.92/1991 Zb., novely tzv. zákona o veľkej privatizácii, v Národnej rade SR dňa 16. 9. 1999. Výsledkom tejto novely je súčasný právny stav, v ktorom má vláda kompetencie na predaj najviac 49% akcií SPP.

Takmer jeden rok po schválení novely zákona o veľkej privatizácii ministerstvo hospodárstva pripravilo, a vláda svojim uznesením č. 577 dňa 12. 7. 2000 aj zobrala na vedomie, Zámer a postup privatizácie SPP, š. p. V tomto dokumente, v časti 4. 5 „Spôsob privatizácie“, sa uvádza:

„Zmenu vlastníckych vzťahov v SPP š.p. navrhujeme riešiť takto:
– 51% podiel majetku ponechať vo vlastníctve štátu (v súlade so zákonom č.92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov)
· 49% podiel majetku privatizovať prevodom na FNM SR, pričom z hľadiska privatizácie prichádzajú do úvahy nasledovné alternatívy:

1. priamy predaj strategickému investorovi (resp. konzorciu strategických investorov)
2. predaj na burze cenných papierov
3. kombinácia dvoch vyššie uvedených alternatív

Akékoľvek úvahy o iných, neštandardných metódach sú, vzhľadom na neúspech experimentálnych spôsobov pri privatizácii v postsocialistických krajinách, nezodpovedné a ich prípadná aplikácia by bola pre slovenskú ekonomiku veľmi nebezpečná.“

Národná rada SR zobrala svojim uznesením č. 1017 dňa 14. 9. 2000 na vedomie Zámer a postup privatizácie SPP, š. p.. Tento dokument, rovnako ako mnoho ďalších dokumentov týkajúcich sa transformácie štátneho podniku SPP na akciovú spoločnosť, výberu privatizačného poradcu a samotného privatizačného poradcu, sú uverejnené okrem iného aj na internetovej stránke ministerstva privatizácie – http://www.privatiz.gov.sk/spp_suhrn.html.

Jednou z najdôležitejších častí dokumentu Zámer a postup privatizácie SPP je definovanie cieľov privatizácie plynárenstva SR. V dokumente sa okrem iného uvádza: „Štátom držaný monopol stráca schopnosť reagovať správne na súťaživé prostredie, čo z dlhodobého hľadiska smeruje k jeho zániku. Z tohto pohľadu je teda nutné prirodzený monopol transformovať a privatizovať tak, aby bol čo najrýchlejšie zaradený do konkurenčného prostredia. V tejto súvislosti je neefektívne konzervovať štátne vlastníctvo a tieto vlastnícke vzťahy pri poznaní, že takéto konzervovanie chráni vlastníka (štát), ktorý jednoznačne preukázal, že sa nedokáže o tento majetok starať. Navyše manažment môže vytvárať silné lobistické skupiny s prepojením na politické špičky, čo vedie k zabezpečeniu prospechu úzkych záujmových skupín. Čiže, ak chceme umožniť vstup kapitálu, od ktorého očakávame naštartovanie reštrukturalizácie a konkurencieschopnosť, musíme mu ponúknuť také vlastníctvo, pri ktorom získa dostatočnú kontrolu nad vloženými investíciami…..

……Z hľadiska strategických a makroekonomických cieľov štátu predstavuje proces privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, š.p. Bratislava – ako prirodzeného monopolu – nevyhnutný predpoklad v prístupovom procese SR do Európskej únie, pri vytváraní podmienok pre liberalizáciu trhu, podnikania, konkurenčného prostredia a efektívnosti v plynárenstve, transparentných ekonomických, legislatívnych podmienok a stupňov ochrany životného prostredia.“

V priebehu roku 2000 sa realizovala súťaž na privatizačného poradcu. Inzerát oznamujúci začiatok súťaže bol v úvode októbra uverejnený v denníku The Financial Times a týždenníkoch The Economist a Trend. Súťaž prebehla v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a v komisii mali zastúpenie aj predstavitelia opozície. Všetky podstatné informácie o priebehu súťaže na poradcu pri privatizácii SPP, vrátane štatútu a zloženia komisie, kritérií pre výber poradcu a náplni jeho činnosti, sú uverejnené na internetovej stránke ministerstva privatizácie. Víťazom súťaže na poradcu pri privatizácii SPP sa stala dňa 22. 12. 2000 spoločnosť CSFB. Minister hospodárstva s ňou podpísal zmluvu 26. 2. 2001.

Základným predpokladom pre privatizáciu SPP bola transformácia štátneho podniku na akciovú spoločnosť. Transformácia prebehla na základe rozhodnutia vlády o privatizácii podniku zo dňa 11. 4. 2001. Akciová spoločnosť SPP vznikla 1. 7. 2001.

Privatizačný poradca pripravil po približne troch mesiacoch od začiatku svojho pôsobenia odporúčanie týkajúce sa najvhodnejšej formy predaja akcií SPP. Poradca odporučil vláde nevyužiť predaj akcií na burze cenných papierov v plnom ani čiastkovom objeme (teda možnosti 2 alebo 3 z vyššie citovaného dokumentu Zámer a postup privatizácie SPP, š. p.). Vláda sa preto priklonila k predaju akcií SPP formou priameho predaja prostredníctvom výberového konania aj za účasti zahraničných subjektov jednému subjektu, alebo konzorciu subjektov.

Privatizačný poradca svoje odporučenie zdôvodnil nasledovne:
· Priamym predajom sa získa najväčší výnos v porovnaní s ostatnými privatizačnými možnosťami;
· Posilní sa postavenie SPP ako významnej slovenskej spoločnosti pri maximalizácii perspektívy strategického vývoja spoločnosti v dobe, keď prebieha liberalizácia európskeho trhu s plynom a zahraničná konkurencia sa bude snažiť preniknúť na slovenský trh s plynom;
· Investor z oblasti plynárenstva zvýši hodnotu aj zvyšnej časti akcií SPP vo vlastníctve štátu prostredníctvom transferu know-how a manažérskych zručností;
· Zabezpečí sa rast a rozvoj SPP pri zachovaní strategickej dôležitosti SPP pre Slovenskú republiku. To bude viesť k vytvoreniu vysokej hodnoty SPP, ktorej príslušná časť sa prenesie na spotrebiteľov prostredníctvom primeranej regulácie;
· Zákazníci SPP budú profitovať z kvalitnejších služieb, ktoré budú poskytované ako výsledok transferu know-how.

Vláda na základe odporúčania spoločnosti CSFB schválila spôsob privatizácie SPP dňa 13. 6. 2001. Vláda svojim uznesením č. 523 schválila „predaj 49 %-ného podielu akcií dočasnej majetkovej účasti Fondu národného majetku SR v obchodnej spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a. s. Bratislava, založenej Fondom národného majetku SR, formou priameho predaja prostredníctvom výberového konania aj za účasti zahraničných subjektov jednému subjektu, alebo konzorciu subjektov v súlade so zákonom č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov“.

Po rozhodnutí vlády o spôsobe privatizácie začala príprava samotného procesu. Prípravná časť vyvrcholila 30. 8. 2001, kedy bol v renomovaných denníkoch The Financial Times a Handelsblatt uverejnený inzerát, v ktorom vláda oznámila svoj zámer predať 49% akcií SPP.

V procese privatizácie SPP pôsobia dve komisie. Komisia pre riadenie a koordináciu procesu privatizácie SPP vznikla na základe rozhodnutia vlády z 20. 6. 2001. Jej členmi sú Ivan Mikloš (predseda komisie), Mária Machová (podpredsedníčka komisie), Ľubomír Harach, Jozef Kojda. Piatym členom komisie je minister financií František Hajnovič, ktorý vo funkcii nahradil Brigitu Schmögnerovú.

Druhú komisiu – Komisiu pre prípravu a realizáciu privatizácie SPP vedie Mária Machová. Jej ďalšími členmi sú Vladimír Drozda, Róbert Fico, Jaroslav Volf, Ján Sabol, Ondrej Studenec, Jozef Kojda, Vladimír Tvaroška a Peter Kováč. Úlohy a pôsobnosť oboch komisií sú určené v ich štatútoch. Tie sú zverejnené na internetovej stránke ministerstva privatizácie.

Záujem o privatizáciu SPP prejavilo v prvej fáze 17 spoločností, ktoré podpísali zmluvu o utajení dôverných informácií a následne obdržali Informačné memorandum. Veľká väčšina z nich (15) bola strategickými investormi. Zvyšné dve spoločnosti mali za cieľ podporiť strategických investorov.

Počas štyroch mesiacov (október 2001 až januára 2002) vykonali viaceré firmy, z ktorých väčšina predstavuje najvýznamnejšie svetové firmy v oblasti plynárenstva, podrobnú previerku (due diligence) v SPP. Tieto firmy vynaložili značné množstvo času i finančných zdrojov, najali si špecializovaných finančných, účtovných a právnych poradcov, s cieľom predložiť konkurencieschopnú ponuku na kúpu 49% akcií SPP. V doterajšom procese privatizácie SPP nebol nikto z tohto procesu vyradený z rozhodnutia slovenskej strany.

V súčasnosti má záujem o vstup do SPP sedem spoločností, ktoré sú všetky strategickými investormi. Proces privatizácie je v súčasnosti v záverečnom štádiu. V predchádzajúcich týždňoch vrcholila príprava transakčných dokumentov, teda Zmluvy o predaji akcií a Akcionárskej zmluvy. Cieľom poradcov vlády (finančný poradca CSFB a právny poradca Linklaters) bolo pripraviť také návrhy zmlúv, v ktorých budú dostatočne vyvážené záujmy štátu a investora. Posledné podrobné rokovania so záujemcami o kúpu akcií SPP prebehli v dňoch 6. – 8. 2. Na ich základe pripravili poradcovia návrh transakčných dokumentov, ktoré sú súčasťou tohto materiálu. V Prílohe č. 3 je uvedený stručný popis rozdelenia právomocí pri riadení a kontrole SPP po vstupe strategického partnera, ktorý vylpýva z transakčných dokumentov.

Základné princípy transakčných dokumentov schválila v piatok, 15. 2., Komisia pre riadenie a koordináciu procesu privatizácie SPP.

Proces privatizácie vyvrcholí 28. 2. 2002. V tento deň je termín pre predkladanie záväzných ponúk zo strany záujemcov o kúpu 49% akcií SPP.

Vyhodnotenie ponúk je v kompetencii Komisie pre prípravu a realizáciu privatizácie SPP pod vedením ministerky privatizácie M. Machovej. Komisia pravdepodobne zasadne vo štvrtok, 28. 2. 2002, presne v termíne uzávierky pre predkladanie ponúk, a ponuky následne otvorí. Nasledovať bude vyhodnocovací proces, ktorého pravidlá boli diskutované na rokovaní komisie dňa 12. 2. a schválené budú v najbližších dňoch.

Využitie príjmov z predaja 49% akcií SPP na reformu sociálneho poistenia

Vláda svojim uznesením č. 1021 zo dňa 6. 12. 2000 schválila použitie 55 mld. Sk z privatizácie SPP na finančné zabezpečenie realizácie reformy sociálneho poistenia. Žiaľ, vzhľadom na neplnenie termínov pre prípravu reformy sociálneho poistenia je v súčasnosti už jasné, že reforma dôchodkového poistenia a vytvorenie II. piliera dôchodkového poistenia, tzv. kapitalizačného piliera, sa v tomto volebnom období neuskutoční. Preto je potrebné peniaze odložiť takým spôsobom, aby sa neznehodnocovali, a aby boli k dispozícii v čase, keď bude pripravená reforma sociálneho poistenia.

Podľa zákona o veľkej privatizácii je možné využiť zdroje získané z privatizácie na posilnenie štátnych finančných aktív. Účet štátnych finančných aktív je vedený v Národnej banke Slovenska a je súčasťou súhrnného evidenčného účtu Slovenskej republiky.

Ministerstvo financií SR uzatvorilo v júni 2001 s NBS Dohodu o úročení kreditného zostatku súhrnného evidenčného účtu SR, na základe ktorej je zostatok na tomto účte úročený aktuálnou 1-dňovou sterilizačnou sadzbou NBS.

V praxi je teda možné uložiť výnos z privatizácie SPP, ktorý je určený na reformu dôchodkového poistenia, na súhrnný evidenčný účes SR v NBS. To znamená, že nebude hroziť zneužitie týchto prostriedkov ani nijaké finančné straty, a transakčné náklady budú prakticky rovné nule.

Úročenie prostriedkov uložených na účte štátu v NBS je pritom vyššie ako inflácia (inflácia bude v tomto roku okolo 4,5%, sterilizačná sadzba predstavuje 6%) a je možné ho ešte zvýšiť dohodou s NBS o termínovanom vklade, pri ktorom je možné dosiahnuť úrokovú sadzbu na úrovni aktuálnej výšky sadzieb na medzibankovom trhu (BRIBID), ktorá je v súčasnosti pri 12-mesačnej splatnosti okolo 7,7%. NBS je na takúto dohodu pripravená, ministerstvo financií už podobnú ponuku v minulosti dostalo. Ministerstvo financií môže v tejto zmluve navyše určiť konkrétny spôsob využitia zdrojov. NBS potom uvolní príslušné prostriedky len na takto špecificky určený účel, konkrétne reformu sociálneho poistenia.

Súčasné právne prostredie vytvára dostatočný priestor na to, aby bolo využitie zdrojov získaných z privatizácie SPP a určených na reformu sociálneho poistenia maximálne bezpečné a transparentné. Uložené finančné zdroje sa nielenže nebudú znehodnocovať, ale naopak ich reálna hodnota bude postupne rásť.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

3. 12. 2020

USD 1,215 0,009
CZK 26,420 0,009
GBP 0,904 0,001
HUF 357,630 0,230
CAD 1,569 0,007

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS