Herakles má zachrániť Jukos, znie titulok článku o Viktorovi Geraščenkovi v nemeckom denníku Handelsblatt. Bývalý šéf ruskej centrálnej banky, v súčasnosti politik, by sa mal v júni stať novým šéfom dozornej rady ruského ropného koncernu Jukos. Denník vysvetľuje, že Geraščenka nazývajú Heraklom v Moskve všetci, a to nielen kvôli jeho spojeniam v politike, ale aj kvôli prvým štyrom písmenám jeho mena. Tie totiž zodpovedajú ruskému menu Herakla.

Denník ďalej píše, že pre svoju budúcu úlohu v Jukose bude bývalý nacionalistický politik potrebovať podobne ako Herakles veľa síl. V posledný májový deň totiž moskovský súd rozhodne, či bola emisia akcií, ktorou Jukos financoval prevzatie menšieho konkurenta Sibnefť, ilegálna. Okrem toho západné banky Jukosu hrozia konfiškáciou výnosov z ropného exportu na zaistenie miliardového úveru, pretože súd nedávno zmrazil majetok Jukosu.

Prečo má byť nádejou práve Geraščenko, špekulujú mnohí. 67-ročný Geraščenko nikdy neviedol podnik a nemá ani priame spojenie so šéfom Kremľa Vladimírom Putinom, okrem toho, že obaja pochádzajú z Petrohradu. Putin nositeľa sovietskeho rádu pred dvoma rokmi po dlhých rokoch vo vedení centrálnej banky prepustil. A práve Putin je podľa súčasnej mienky tým, kto sám rozhoduje o ďalšom osude ropného obra, ktorému hrozí platobná neschopnosť.

Napriek tomu, že Geraščenko sa o svojej kandidatúre s Kremľom neradil, všeobecne sa verí, že politik za blok Rodina ovplyvní osud Jukosu pozitívne.

Geraščenko tvrdí, že situácia v Jukose je zvládnuteľná. Podľa neho je Jukos „veľkým ruským ropným koncernom s veľkými perspektívami“. Moskovské hospodárske noviny Kommersant si však myslia, že prichádza „do zlej spoločnosti“.

Handelsblatt ďalej píše, že spoločnosť, ktorú ratingové agentúry a západné banky kriticky pozorujú kvôli možnej insolventnosti, však bankára Geraščenka súrne potrebuje. Geraščenko je pritom bankárom s dlhoročnými skúsenosťami. Po štúdiu na moskovskom finančnom inštitúte vstúpil v roku 1960 do služieb sovietskej centrálnej banky, najskôr ako účtovník pre zahraničné operácie. O päť rokov na to sa dal na zahraničné turné: sovietske banky v Londýne, Bejrúte a Ost-West-Handelsbank vo Frankfurte nad Mohanom, Singapur a opäť Moskva. Geraščenko stále stúpal po kariérnom rebríčku. V roku 1989 s stal šéfom centrálnej banky Sovietskeho zväzu.

Po menovej reforme v roku 1991 ako centrálny bankár odstúpil, ale už o rok sa vrátil do šéfovského kresla. V roku 1994 ho po novej peňažnej reforme prepustili a o 4 roky opäť vymenovali na ďalšie štyri roky. V roku 2002 definitívne skončil s bankami a pustil sa do politiky.