„Nerieši to problém, pretože raz tie peniaze treba vrátiť,“ uviedol. Podľa jeho slov by mal byť štátny rozpočet zo strednodobého hľadiska vyrovnaný. „Ak už je deficit, na jeho financovanie treba hľadať zdroje na finančnom trhu, a nie nútiť k tomu centrálnu banku. Je to síce pohodlná, ale najnebezpečnejšia cesta aj pre menovú, aj pre rozpočtovú politiku,“ povedla guvernér. Uvedomujeme si, že liberalizácia devízového režimu prináša určité riziká, odpovedal guvernér NBS na otázku, či existencia paralelného trhu so slovenskou korunou v Londýne (NO 4.9.) neovplyvní menovú a kurzovú politiku NBS. Podľa guvernéra smeruje Slovensko k trhovej ekonomike a liberalizácia je prirodzená, o rizikách treba vedieť a rátať s nimi. Jedným z plusov NBS pri útokoch na meny ČR a SR bol o.i. menší rozsah trhu so slovenskou korunou v zahraničí. „Keď to zvládli iné ekonomiky, ktoré majú podstatne vyššie podiely domácich mien na zahraničných trhoch, verím, že to zvládneme aj my,“ uviedol. Na otázku, aký je objem obchodov so Sk na londýnskom trhu, vrchný riaditeľ obchodno-devízového úseku NBS Karol Mrva uviedol, že vysporiadanie obchodov so Sk sa realizuje na účtoch nerezidentov v slovenských bankách. Pasíva slovenských bánk voči nerezidentom dosiahli maximálne 10 mld Sk, v súčasnosti je to menej ako 5 mld Sk. V. Masár uviedol, že NBS mala pripomienky k návrhu novely zákona o daniach z príjmov, ktorá predpokladá zrušenie daňového oslobodenia aj pre štátne cenné papiere so splatnosťou po nadobudnutí účinnosti novely. „Za základný problém považujem to, že sa tým menia pravidlá uprostred hry. Môže to negatívne ovplyvniť rozhodovanie potenciálnych investorov v prípade prefinancovania štátneho rozpočtu v budúcnosti. Ak sa raz emitujú cenné papiere za určitých podmienok, treba tieto podmienky dodržať. Dôležité je, aby investor vopred vedel, že sa môže spoľahnúť na podmienky, za ktorých investoval,“ povedal V. Masár.