ČLÁNOK


,

Dôchodky: zaplatíš – dostaneš
6. mája 2003

Ak si clovek v produktívnom veku sám nenašetrí na horšie casy – starobu, invaliditu ci dlhú chorobu – musí sa spolahnút na štát. Štát sa síce postará, na to však potrebuje peniaze od tých, ktorí nieco produkujú. Tento moment je klúcový na pochopenie, preco to nemôže dalej fungovat tak ako doteraz.

Pri dôchodkoch a invalidnom ci nemocenskom financnom zabezpecení sa síce používa pojem poistné systémy, v skutocnosti však s poistením nemajú takmer nic spolocné. Je to obycajný transfer penazí od tých, ktorí produkujú k tým, ktorí z vymedzených dôvodov produkovat nemôžu. A tak sa na starobné dôchodky pre neustále sa zväcšujúcu skupinu ludí v dôchodkovom roku skladá coraz menšia skupina tých produktívnych. To isté platí pri invalidných dôchodkoch a nemocenskom zabezpecení, pri ktorých je navyše masívne prítomné zneužívanie – dokazujú to štatistiky s okatými deformáciami.

Roztvorené dôchodkové nožnice

Najväcšiu pozornost – aj v súvislosti s pripravovanou reformou penzijného systému – si zaslúži zásadná zmena jeho prvého, priebežného povinného piliera. Na svete už je zákon o sociálnom poistení. Jeho najväcší prínos v oblasti starobných dôchodkov bude spocívat v tom, comu sa úradne hovorí 100-percentná zásluhovost. To znamená, že starobné dôchodky z tohto piliera by po novom nemali byt takmer rovnaké bez ohladu na to, ci dôchodca v produktívnom veku odvádzal odvody z minimálnej mzdy alebo trojnásobku mzdy priemernej. Systém prvého piliera penzijného zabezpecenia síce nadalej zostane priebežný, ciže na výplatu aktuálnych dôchodcov budú slúžit peniaze od ludí v produktívnom veku, bude však existovat presná evidencia, kolko clovek v produktívnom veku zaplatí na odvodoch a od toho sa bude odvíjat aj výška jeho dôchodkového nároku z tohto piliera. „Zachováme medzigeneracnú distribúciu prostriedkov, výrazne však zredukujeme vnútrogeneracnú distribúciu, ktorá spocívala v nivelizácii vyplácaných dôchodkov,“ vysvetluje tvorca tejto reformy, štátny tajomník ministerstva práce a sociálnych vecí Michal Horváth. Konkrétne by to malo znamenat, že ludia s najnižšími príjmami dostanú o cosi menej, než podla dnešného systému. „Absurdnost dnešného systému ilustruje aj to, že casto mali ludia vyšší dôchodok, než predtým cistý príjem,“ vysvetluje štátny tajomník Horváth. Vzápätí však nízkopríjmové skupiny upokojuje: „Ak ich dôchodkový príjem bude nižší, než je hranica hmotnej núdze, bude mu doplácané zo štátneho systému sociálnej pomoci. Ak bude jeho hmotná núdza spôsobená iba nižšími zárobkami a ak odpracoval urcitý pocet rokov, budú sociálne dávky vyššie.“

Podla vládnej koncepcie penzijnej reformy by mali ludia v produktívnom veku na zabezpecenie svojej staroby odvádzat 20 percent svojej hrubej mzdy, pricom najmenej desat pôjde práve do prvého, priebežného piliera. Zvyšných 10 percent hrubej mzdy môžu ponechat v priebežnom pilieri, alebo ich nasmerovat do sporivých penzijných fondov. Výnimkou budú ludia tesne pred odchodom do dôchodku, ktorí by v sporivom druhom pilieri už nestihli takmer nic našetrit, ale aj ludia, ktorí práve vstupujú do produktívneho veku – tí by mali povinne rozdelit svoje odvody medzi prvý a druhý pilier.

Pravnuci budú spomínat

Klúcovým prvkom vzorca na výpocet budúceho dôchodkového nároku z prvého piliera bude takzvaný osobný mzdový bod. Ten vyjadruje pomer rocnej mzdy, z ktorej sa platia odvody, voci 12-násobku priemernej mzdy v hospodárstve. V praxi bude hodnota osobného mzdového bodu dosahovat od 0,4 (ludia so zárobkom blízkym minimálnej mzde) až po 3 (pretože vrchnou hranicou vymeriavacieho základu na výpocet odvodovej povinnosti bude trojnásobok priemernej mzdy).

Pri odchode do dôchodku sa z každorocných výpisov Sociálnej poistovne vypocíta aritmetický priemer všetkých dosiahnutých osobných mzdových bodov. Tie sa budú vypocítavat od roku 1994 do casu odchodu do dôchodku. „Priemerný osobný mzdový bod, dosiahnutý od roku 1994, sa bude uplatnovat aj na všetky predtým odpracované roky, pretože za predchádzajúce desatrocia nie sú vždy k dispozícii presné záznamy a okrem toho by podrobné zistovanie údajov bolo nesmierne administratívne nárocné,“ vysvetluje Michal Horváth.

Samotný dôchodok sa bude pocítat násobením poctu odpracovaných rokov (respektíve poctom rokov úcasti na dôchodkovom poistení), priemerného osobného mzdového bodu a takzvanou aktuálnou dôchodkovou hodnotou. Tá v roku 2004 odštartuje na zákonom urcenej hodnote 183,58, pricom podla Michala Horvátha „toto císlo vychádza zo súcasných financných možností Sociálnej poistovne“ a každorocne sa bude automaticky zvyšovat (alebo znižovat) o tolko, o kolko sa percentuálne zmení priemerná nominálna mzda v ekonomike. „Ludia by mali dostat dlhopisy s uvedením presného vzorca, podla ktorého sa im vyráta dôchodok, aj s podpisom politika, ktorý to presadí. Budú nan spomínat ešte naši pravnuci,“ víta navrhovanú úpravu riaditel Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Eugen Jurzyca.

Koniec trestania úspešných

Zrušenie hranice maximálneho dôchodku, respektíve jeho prirodzené obmedzenie, vyplývajúce z toho, že odvody sa budú platit maximálne z trojnásobku priemernej mzdy v hospodárstve, však nebude okamžité. Dôvodom sú obavy z financnej nárocnosti a z hnevu tých, ktorí do dôchodku odišli tesne pred zavedením tejto zmeny. Preto sa bude pri výpocte osobného mzdového bodu v plnom rozsahu zohladnovat iba príjem do 1,25-násobku priemernej mzdy v hospodárstve a zo zvyšku (do stropu, ktorým je trojnásobok priemernej mzdy) sa mu v prvom roku bude pocítat iba 30 percent. Tento podiel by sa potom mal každorocne zvýšit o 10 percent, takže v roku 2011 už by sa mal osobný mzdový bod pocítat z reálneho príjmu (opät do hornej hranice vymeriavacieho základu).

Aj pri tomto obmedzení sa zacne výška dôchodkov výrazne diferencovat hned po spustení reformy. Ak napríklad niekto platil 40 rokov odvody a jeho priemerná mesacná mzda v období, z ktorého sa pocíta dôchodkový nárok (teda najlepších 5 rokov z posledných 10 odpracovaných), dosahovala 16 200 korún, do konca tohto roka mu bude priznaný dôchodok na úrovni približne 7200 korún. Ak ten istý clovek odíde do dôchodku po prvom januári budúceho roka (a ak bude prijatý zákon o sociálnom poistení), dostane o 4-tisíc korún mesacne viac, teda okolo 10 300 korún. Najnižšie dôchodky sa pritom budú pohybovat okolo 4-tisíc korún. S uvolnovaním hornej hranice uznatelného príjmu sa tieto rozdiely budú ešte zvyšovat, co by malo výrazne zlepšit dnešný, najmä pre stredné a vyššie príjmové skupiny demotivacný a trestajúci model, v ktorom najviac profitovali tí, ktorí zarábali podpriemerne.

Už len detaily

Problematické už zostávajú iba detaily: napríklad otázka, ci sa dôchodky z tohto piliera budú vyplácat iba z toho, co sa Sociálnej poistovni podarí na odvodoch vybrat, alebo zo sumy, ktorú by mali zamestnanci a zamestnávatelia zaplatit. Podla Michala Horvátha by bolo najlepšie zohladnovat iba vybrané odvody. „Pri zamestnancoch by to ale znamenalo vážne problémy. V súcasnosti nedokážeme riešit problém neplatiacich zamestnávatelov inak, ako tým, že si pohladávky vymáha Sociálna poistovna a samotných zamestnancov sa to nedotkne. Kým sa nezlepší cinnost Sociálnej poistovne pri evidencii a vymáhaní pohladávok (evidovaných je takmer 60 miliárd korún) a platobná disciplína podnikov, dovtedy súcasný stav je prakticky nezmenitelný.“

Riaditel INEKO Eugen Jurzyca však oponuje: „Dôchodky by sa mali vyplácat len z vybraných odvodov, nie z predpísaných. Štát ich nikdy poriadne nevie vybrat a rozdiel znova

niekto zaplatí.“


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

22. 1. 2021

USD 1,216 0,000
CZK 26,152 0,058
GBP 0,890 0,004
HUF 357,610 0,230
CAD 1,546 0,011

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS