ČLÁNOK




Čo sa stalo v odvetví
25. marca 2002

Slovensko

– Celkové príjmy Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) dosiahli k ultimu minulého roka 4,01 mld. Sk, s medziročným nárastom o 2,7 %. Rozpočtové príjmy na podporu rozvoja bývania vrátane správy fondu a bankových služieb, ktoré boli najväčšou časťou zdrojov, predstavovali 2, 70 mld. Sk. Z celkových výdavkov fondu v objeme 3,74 mld. Sk, smerovalo najviac financií na výdavky na podporu rozvoja bývania vo výške 3,68 mld. Sk. Tie poklesli oproti roku 2001 o 4,4 %. V roku 2001 poskytoval fond podpory vo výške takmer 3,686 mld. Sk, čo predstavuje podporu pre výstavbu 7 677 nových bytových jednotiek.

– Stavebná spoločnosť Stavoindustria, a.s., Liptovský Mikuláš dosiahla v roku 2001 zisk pred zdanením v objeme 1,384 mil. Sk. Predstavuje to výrazný medziročný nárast, keďže v roku 2000 vykázala stratu vo výške 14,53 mil. Sk pred zdanením. Na hospodárenie v r. 2001 pozitívne vplývali reštrukturalizačné opatrenia. V r. 2002 plánujú zvýšiť zisk pred zdanením na 3 mil. Sk. Stavebná firma v tomto roku preinvestuje 6 mil. Sk, čo predstavuje medziročný nárast o 3,949 mil. Sk. Investície budú zamerané na rekonštrukciu, modernizáciu terajšieho majetku a na nákup nového hmotného investičného majetku.

– Z údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR vyplýva, že z celkového počtu pracujúcich zamestnávalo stavebníctvo 8,2%. V porovnaní so 4. štvrťrokom 2000 vzrástol podiel osôb pracujúcich v stavebníctve o 0,2%.V januári 2002 oproti januáru 2001 sa zvýšil podiel osôb pracujúcich v stavebníctve o 0,7%

– Ziskovosť slovenských podnikov sa v roku 2001 prudko zvýšila avšak zisk v stavebníctve bol pod úrovňou 5 mld Sk (pre porovnanie zisk korporácií finančného a nefinančného sektora vzrástol o 55% na 134,8 mld Sk).

– Ponuky na zhotovenie Mostu Košická podalo päť spoločností zo siedmich vyzvaných firiem, ktoré uspeli v predkvalifikácii uchádzačov na dodávateľa stavby. Ukončenie výberového procesu sa očakáva do 10. apríla. Medzi sedem firiem, ktoré uspeli v predkvalifikácii, patrí Skanska – DSH Consortium, IS-Ganz-HDS Consortium, BDBC JV – Züblin AG spolu s Eiffel Construction Metallique a Pittel+Brausewetter, Alpine Mayreder Bau JV, Doprastav Bratislava & VA TECH VOEST MCE GmbH & Co.Linz, Strabag – DSD Dillinger a posledná CMC DI Ravenna – Rizzani de Eccher Joint Venture.Financovanie piateho bratislavského mosta bude z polovice kryté zo štátneho rozpočtu a z druhej polovice pôžičkami z EIB, pričom cena stavby by mala dosiahnuť 3,6 mld. Sk

– Výstavbou železničnej trate Bratislava-Rača-Trnava, ktorá si vyžiada 41,987 mil. eur, sa začína rekonštrukcia železničných koridorov na Slovensku. Medzinárodný tender vyhralo konzorcium firiem Doprastav, a.s., Bratislava ako hlavná firma, Železničné stavebníctvo, a.s., Bratislava, Železničné stavby, a.s., Košice a ŽS Brno. Z celkovej sumy bude 75 % prostriedkov hradených z EÚ v rámci programu ISPA vo forme nenávratného grantu a zvyšok zo štátneho rozpočtu. Konzorcium však musí v rámci medzinárodných podmienok FIDIC preukázať, že obrat zodpovedá 200 percentám ponúkanej ceny.

– Rekonštrukčné práce na Národnom dome v Martine od začiatku februára pokračujú.Z mimorozpočtových zdrojov MK SR Národná rada uvoľnila 15 mil. Sk. Výška potrebných finančných prostriedkov na celkovú rekonštrukciu je 60 mil. Sk

– Stavebná spoločnosť Izolex, s.r.o.Košice sa špecializuje na subdodávky pri väčších investičných akciách. Zhruba 60-70% svojich prác vykonáva na východnom Slovensku. Od štátu dostáva 20% zákaziek. Spoločnosť od svojho vzniku v r. 1991 preinvestovala 50 mil. Sk. Vr. 2001 dosiahli tržby vo výške cca 130 mil. Sk a hrubý zisk nad úrovňou 2 mil. Sk, pričom svoje tržby a zisk permanentne zvyšujú.

Súvisiace záležitosti

– Stavebná spoločnosť Auris, a.s., Banská Bystrica (Jej aktivity sú zamerané na poradenskú a inžiniersku činnosť v stavebníctve. Ďalšou oblasťou jej podnikania je vykonávanie inžinierskych, priemyselných, občianskych a bytových stavieb a poskytovanie s tým súvisiacich služie) dosiahla vlani zisk po zdanení 392 tis. Sk. Na kladnom hospodárení firmy sa najviac podieľal zisk z prevádzkovej činnosti v objeme 3,989 mil. Sk, ktorým sa jej podarilo vyrovnať stratu z finančnej činnosti, ktorej objem predstavoval 3,098 mil. Sk


Detailnejšie informácie

BYTY: Celkové príjmy ŠFRB dosiahli minulý rok 4,01 mld. Sk Z celkových výdavkov fondu 3,74 mld. Sk, smerovalo najviac prostriedkov na výdavky na podporu rozvoja bývania vo výške 3, 68 mld. Sk. SR-byty-ŠFRB-hospodárenie-2001

BRATISLAVA 15. marca (SITA) – Celkové príjmy Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) dosiahli k ultimu minulého roka 4,01 mld. Sk, s medziročným nárastom o 2,7 %. Rozpočtové príjmy na podporu rozvoja bývania vrátane správy fondu a bankových služieb, ktoré boli najväčšou časťou zdrojov, predstavovali 2, 70 mld. Sk. Z celkových výdavkov fondu v objeme 3,74 mld. Sk, smerovalo najviac financií na výdavky na podporu rozvoja bývania vo výške 3,68 mld. Sk. Tie zaznamenali oproti minulému roku pokles o 4,4 %. Zostatok fondu približne 276 mil. Sk, pochádza predovšetkým zo zostatku mimorozpočtových prostriedkov na podpory rozvoja bývania. Vyplýva to z informácií zverejnených fondom. V roku 2001 prijal ŠFRB 4 314 nových žiadostí o poskytnutie podpory, pričom fond posúdil približne 4 000 žiadostí. Z týchto vyhoveli pre priznanie podpory 3 780 žiadostiam v celkovej výške viac ako 3,604 mld. Sk. Z uvedených priznaných podpôr bolo do banky postúpených 3 416 zmlúv v celkovej výške 3,299 mld. Sk, čím sa podporila výstavba 6 945 nových bytových jednotiek. Fond v minulom roku zaregistroval 3 531 kolaudačných rozhodnutí s termínom právoplatnosti od 1. januára do 31. decembra 2001. V rámci toho skolaudovali 3 742 nových bytových jednotiek a 343 obnovených bytových jednotiek. Fond zamestnával ku koncu roka 30 pracovníkov. ŠFRB poskytuje podporu z prostriedkov fondu v prevažnej miere vo forme úveru. Nenávratný príspevok poskytuje pre špecifickú skupinu žiadateľov, t.j. pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím. Fond poskytovaním najvýhodnejších úverov v súlade s koncepciou štátnej bytovej politiky SR vo veľkej miere napomáha k plneniu programového vyhlásenia vlády na zabezpečenie výstavby 56 tisíc nových bytov počas jej volebného obdobia. V roku 2001 poskytoval fond podpory vo výške takmer 3,686 mld. Sk, čo predstavuje podporu pre výstavbu 7 677 nových bytových jednotiek. Nosnými programami pritom boli Program pre mladých občanov s výškou podpory 1,897 mld. Sk pre 3 429 bytov a Program pre výstavbu nájomných bytov s podporou 1,554 mld. Sk pre 3 820 bytov.

STAVEBNÍCTVO: Auris vlani so ziskom v objeme 392 tis. Sk. Na kladnom hospodárení stavebnej spoločnosti sa najviac podieľal zisk z prevádzkovej činnosti v objeme 3,989 mil. Sk, firma ku koncu minulého roka nečerpala žiadne bankové úvery. SR-stavebníctvo-Auris-výsledky-2001 BRATISLAVA 18. marca (SITA) – Stavebná spoločnosť Auris, a.s., Banská Bystrica dosiahla vlani zisk po zdanení 392 tis. Sk. Na kladnom hospodárení firmy sa najviac podieľal zisk z prevádzkovej činnosti v objeme 3,989 mil. Sk, ktorým sa jej podarilo vyrovnať aj stratu z finančnej činnosti, ktorej objem predstavoval 3,098 mil. Sk. Vyplýva to z informácií, ktoré poskytli predstavitelia podniku médiám. Základné imanie spoločnosti je 77,7 mil. Sk, celkové aktíva sú 78,89 mil. Sk. Firma ku koncu decembra minulého roku nečerpala žiadne bankové úvery. Spoločnosť vznikla transformáciou bývalého krajského projektového ústavu. Jej aktivity sú zamerané na poradenskú a inžiniersku činnosť v stavebníctve. Ďalšou oblasťou jej podnikania je vykonávanie inžinierskych, priemyselných, občianskych a bytových stavieb a poskytovanie s tým súvisiacich služieb. Na prelome rokov 1994 a1995 realizovala firma z vlastných finančných zdrojov akvizíciu, vďaka ktorej získala 63 % akcií, prevažne od inštitucionálnych investorov (Fond národného majetku SR, investičné fondy a Reštitučný investičný fond). V polovici apríla sa v spoločnosti Auris uskutoční valné zhromaždenie akcionárov, na ktorom sa bude posudzovať správa predstavenstva o činnosti podniku za rok 2001, ročná účtovná závierka a stanovisko dozornej rady a audítora k ročnej účtovnej závierke.

STAVEBNÍCTVO: Stavoindustria dosiahla v minulom roku zisk 1,38 mil.Sk. Vďaka predchádzajúcim reštrukturalizačným opatreniam dosiahla vlani firma celkové výnosy v objeme zhruba 358,5 mil. Sk, čo predstavuje medziročný nárast o 17,2 % SR-stavebníctvo-Stavoindustria-výsledky-2001

BRATISLAVA 18. marca (SITA) – Stavebná spoločnosť Stavoindustria, a.s., Liptovský Mikuláš dosiahla v minulom roku zisk pred zdanením v objeme 1,384 mil. Sk. Predstavuje to výrazný medziročný nárast, keďže ešte v roku 2000 ukončila firma hospodárenie so stratou vo výške 14,53 mil. Sk pred zdanením. „Vplyv na hospodárenie spoločnosti mala aj pretrvávajúca kríza slovenského stavebníctva,“ uviedol pre agentúru SITA generálny riaditeľ spoločnosti Michal Rumanský. Ako ďalej dodal, neboli splnené vládou deklarované zámery v oblasti bytovej výstavby, v riešení ekologických a vodohospodárskych problémov a zvýšení tempa na stavbách dopravnej infraštruktúry. „Slovenské podnikateľské subjekty sú hlboko podkapitalizované, čo ich znevýhodňuje v porovnaní s kapitálovo silne vybavenými zahraničnými subjektmi. Príliv zahraničných investícií hlboko zaostáva za deklaráciami a predpokladmi vlády a očakávaniami podnikateľskej sféry,“ pokračoval generálny riaditeľ. Vďaka predchádzajúcim reštrukturalizačným opatreniam dosiahla vlani firma celkové výnosy v objeme zhruba 358,5 mil. Sk, čo predstavuje medziročný nárast o 17,2 %. Tržby za stavebnú výrobu evidovala firma v objeme takmer 261,6 mil. Sk s nárastom oproti predchádzajúcemu roku o 21,51 %. „Vlani Stavoindustria odovzdala 34 stavieb v celkovom rozpočtovom náklade 513,143 mil. Sk,“ dodal Rumanský. V roku 2001 preinvestovala spoločnosť do rozvoja firmy prostriedky v objeme viac ako 2 mil. Sk, pričom najvýznamnejšími investičnými akciami boli plynofikácia prevádzkového areálu a vybudovanie novej informačno-technologickej siete. Spoločnosť realizuje služby stavebnej výroby aj v zahraničí, konkrétne v Českej republike, pričom objem realizovaných stavebných prác dosiahol vlani 13,4 mil. Sk. Stavoindustria zamestnávala k ultimu decembra 326 pracovníkov, čo je o 16 osôb menej ako v predchádzajúcom roku. Priemerná mzda dosiahla úroveň 11 273 Sk. Spoločnosť vznikla v roku 1990 odčlenením od Stavoindustrie, š.p. Banská Bystrica. Firma sa zameriava hlavne na hromadnú bytovú výstavbu, malé vodné elektrárne, či skládky komunálneho odpadu a hromadnú bytovú výstavbu. V liptovskej oblasti má dominantné postavenie v bytovej výstavbe.

(SITA, kk; pe) 0203180274STAVEBNÍCTVO: Stavoindustria plánuje v tomto roku zisk 3 mil. Sk Stavebná firma preinvestuje v tomto roku 6 mil. Sk, čo predstavuje medziročný nárast o 3,949 mil. Sk SR-stavebníctvo-Stavoindustria-plány-2002

BRATISLAVA 19. marca (SITA) – Stavoindustria, a.s., Liptovský Mikuláš plánuje v tomto roku zvýšiť zisk pred zdanením na 3 mil. Sk, pričom v roku 2001 dosiahol 1,384 mil. Sk. „V tomto roku očakávame výnosy v objeme 408 mil. Sk,“ uviedol pre agentúru SITA generálny riaditeľ spoločnosti Michal Rumanský. Stavebná firma v tomto roku preinvestuje 6 mil. Sk, čo predstavuje medziročný nárast o 3,949 mil. Sk. „Investície budú zamerané na rekonštrukciu, modernizáciu terajšieho majetku a na nákup nového hmotného investičného majetku,“ dodal Rumanský. Stavoindustria predpokladá export stavebných prác vo výške 17 mil. Sk, čiže s nárastom oproti roku 2001 o 3,6 mil. Sk, pričom vývoz smeruje do Českej republiky. Firma plánuje v tomto roku zvýšiť počet zamestnancov o 7 % na 350 osôb. Priemerná mzda by mala dosiahnuť 12 750 Sk, čo predstavuje medziročný nárast o 11,6 %. Spoločnosť vznikla v roku 1990 odčlenením od Stavoindustrie, š.p., Banská Bystrica. Firma sa zameriava hlavne na hromadnú bytovú výstavbu, budovanie malých vodných elektrární a skládok komunálneho odpadu. Vo výstavbe bytov má v liptovskom regióne dominantné postavenie.BYTY: V Podunajských Biskupiciach odovzdali do používania 52 bytovKeďže byty sú určené na základe podmienok ministerstva pre sociálne slabších obyvateľov, maximálna výška príjmu budúceho užívateľa bytu nesmie prekročiť trojnásobok životného minimaSR-byty-odovzdanie-Podunajské BiskupiceBRATISLAVA 19. marca (SITA) – Obecné nájomné byty v Podunajských Biskupiciach určené pre sociálne slabších obyvateľov odovzdali v utorok do používania riaditeľ Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) Zoltán Kása a vedúci úradu Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR (MVRR) Arpád Hideghéty za prítomnosti starostu Ota Nevického. Mestská časť Bratislava – Podunajské Biskupice si od MVRR na týchto 52 bytových jednotiek požiadala poskytnutie 50-percentnej dotácie 21,127 mil. Sk. Agentúru SITA o tom informovala Katarína Remiášová z oddelenia pre komunikáciu s verejnosťou MVRR.Ďalšie finančné prostriedky získali Podunajské Biskupice zo ŠFRB, ktorý im poskytol úver 12,297 mil. Sk a nenávratný príspevok 80 tisíc Sk. V minulom roku získala mestská časť dotáciu z MVRR na výstavbu technickej vybavenosti 3,388 mil. Sk.Keďže byty sú určené na základe podmienok ministerstva pre sociálne slabších obyvateľov, maximálna výška príjmu budúceho užívateľa bytu nesmie prekročiť trojnásobok životného minima. Maximálna plocha trojizbového bytu je 80 metrov štvorcových, dvojizbového bytu je 56 metrov štvorcových a jednoizbového je 40 metrov štvorcových.Dotácia na technickú vybavenosť sa poskytuje na prvotnú výstavbu alebo dostavbu technickej vybavenosti, súvisiacej s výstavbou a užívaním bytov, ktorou sú verejný vodovod, verejná kanalizácia, miestne komunikácie, verejný rozvod elektriny a verejný rozvod plynu

Anotácia: V 4. kvartáli 2001 pokračoval rast zamestnanosti. Počet pracujúcich osôb v hospodárstve SR sa medziročne zvýšil o 0,8% na 2.139.000 zamestnancov. Článok : Počet pracujúcich v hospodárstve vzrástol o 0,8% Titul : SITA Dátum : 14. 3. 2002 Strana: Autor : SITA IČO : „Vývoj zamestnanosti charakterizoval rast počtu zamestnancov o 0,6% na 1.959.600 podnikateľov bez zamestnancov o 4,8% na 120.400 podnikateľov so zamestnancami o 4,8% na 55.000. a pokles vypomáhajúcich členov domácnosti podnikateľa o 38,7% na 1.900. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR. Z celkového počtu pracujúcich zamestnával priemysel 29,9%, odvetvia trhových služieb 29,7%, odvetvia netrhových služieb 25,7%, stavebníctvo 8,2% a pôdohospodárstvo 6,3%. V porovnaní so 4. štvrťrokom 2000 vzrástol podiel osôb pracujúcich v priemysle o 0,8%, v trhových službách a v pôdohospodárstve zhodne o 0,3% a v stavebníctve o 0,2% O 1,5% však klesol podiel pracujúcich v netrhových službách. V priemere za rok 2001 zamestnanosť v hospodárstve medziročne vzrástla o 1% na 2.123.700 osôb. V 4. štvrťroku sa počet nezamestnaných oproti rovnakému obdobiu roka 2000 zvýšil o 4,9% na 495.100 osôb. Miera nezamestnanosti vzrástla o 0,7% na 18,7%. Nezamestnanosť najviac zvyšovali osoby, ktoré naposledy pracovali v odvetviach ostatné verejné, sociálne a osobné služby, o 35.500 osôb, v odvetviach nehnuteľnosti, prenajímanie, obchodné služby, výskum a vývoj o 2300 osôb, hotely a reštaurácie o 1800 osôb a osoby, ktoré nemali ešte zamestnanie, o 3500 osôb. V štruktúre nezamestnanosti podľa dĺžky jej trvania najväčší podiel tvorili nezamestnaní viac ako dva roky 37,8%. Nezamestnaní do 6 mesiacov sa podieľali 21,2%, šesť mesiacov až jeden rok 20,1% a 1-2 roky 20%. V porovnaní so 4. štvrťrokom 2000 sa zvýšil podiel nezamestnaných viac ako dva roky o 7,7% a od 6-12 mesiacov o 1,4% V priemere za rok 2001 sa počet nezamestnaných medziročne zvýšil o 4,7% na 508.000 osôb a miera nezamestnanosti vzrástla o 0,6% na 19,2%.“

Anotácia: Ziskovosť slovenských podnikov sa v roku 2001 prudko zvýšila. Oproti roku 2000 stúpol zisk korporácií finančného a nefinančného sektora o 55% na 134,8 mld Sk. Článok : Dvojnásobný zisk Titul : HOSPODÁRSKY DENNÍK Dátum : 15. 3. 2002 Strana: 14 Autor : TA SR IČO : „Z predbežných údajov Štatistického úradu SR sa dá vyčítať, že výrazne lepšie sa darilo najmä podnikom mimo finančného sektora. Tvorba ich zisku sa zvýšila medziročne o 56% na 122 mld Sk, čo najviac ovplyvnil rýchlejší rast výnosov oproti rastu nákladov. Zisk bol dosiahnutý vo všetkých odvetviach, pričom najviac pripadlo na priemyselnú výrobu (44,7 mld Sk) a veľkoobchod, maloobchod a opravu motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru (29,7 mld Sk). Vo výrobe a v rozvode elektriny, plynu a vody sa vytvoril zisk 14,4 mld Sk. Podobne pozitívny vývoj nastal v doprave, skladovaní, na poštách a telekomunikáciách, ktoré vygenerovali zisk 11,9 mld. Hranicu 10 mld ešte prekročil sektor nehnuteľností, prenajímania, obchodných služieb, výskumu a vývoja. Zisk pod úrovňou 5 mld vykázali kategórie stavebníctvo, ťažba nerastných surovín, poľnohospodárstvo a poľovníctvo. V ostatných odvetviach objem zisku nedosiahol úroveň roku 2000. Finančné korporácie dosiahli kumulovaný zisk 12,8 mld Sk. Jeho úroveň súvisela najmä s činnosťou peňažných finančných inštitúcií, ktoré sa na celkovom zisku podieľali rozhodujúcou mierou (ich zisk medziročne stúpol o 33,7%). Ziskové boli aj poisťovne a penzijné fondy (nárast zisku o 26,3%), ostatní finanční spostredkovatelia hospodárili so stratou na úrovni okolo 1,4 mld Sk. Objem ich straty klesol o 28,6%. Z hľadiska charakteru produkcie sa zvýšil zisk odvetví produkujúcich trhové výrobky o 63,1% a odvetví zameraných na poskytovanie služieb o 47,7%.“

STAVEBNÍCTVO: O zhotovenie Mostu Košická má záujem päť spoločností Termín zverejnenia víťaza sa presúva

SR-stavebníctvo-MostKošická-ponuky-odovzdanie BRATISLAVA 19. marca (SITA) – Ponuky na zhotovenie Mostu Košická podalo päť spoločností zo siedmich vyzvaných firiem, ktoré uspeli v predkvalifikácii uchádzačov na dodávateľa stavby. „Momentálne sa uskutočňuje intenzívne hodnotenie ponúk,“ uviedol pre agentúru SITA generálny riaditeľ Metra Vladimír Kovalčík. Ako ďalej dodal, ukončenie výberového procesu sa očakáva do 10. apríla. Spoločnosť Metro je generálnym investorom stavby. Súťažné projekty bolo možné predložiť do 18. marca. Pôvodný termín sa posunul o 14 dní vzhľadom na zložitosť celej problematiky. „Z dôvodu posunu predloženie projektov a vzhľadom na to, že výber musí byť taktiež odsúhlasený správou konzultanta a záverečným súhlasom Európskej investičnej banky (EIB), presúva sa aj termín zverejnenia víťaza,“ vysvetlil Kovalčík. Konzultantom projektu výstavby Mostu Košická je britská spoločnosti Mounsell. Členmi výberovej komisie sú predstavitelia mesta Bratislava, Ministerstva financií SR a Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii SR, ako aj spoločnosti Metro. Medzi sedem firiem, ktoré uspeli v predkvalifikácii, patrí Skanska – DSH Consortium, IS-Ganz-HDS Consortium, BDBC JV – Züblin AG spolu s Eiffel Construction Metallique a Pittel+Brausewetter, Alpine Mayreder Bau JV, Doprastav Bratislava & VA TECH VOEST MCE GmbH & Co.Linz, Strabag – DSD Dillinger a posledná CMC DI Ravenna – Rizzani de Eccher Joint Venture. Financovanie piateho bratislavského mosta bude z polovice kryté zo štátneho rozpočtu a z druhej polovice pôžičkami z EIB, pričom cena stavby by mala dosiahnuť 3,6 mld. Sk. Stavba Mostu Košická súvisí s vybudovaním nových diaľničných úsekov cez Bratislavu. Okrem toho sa zlepší situácia na Starom moste, ktorý už potrebuje rekonštrukciu. Ďalším prínosom výstavby piateho mosta bude taktiež vytvorenie rezervy, s ktorou sa bude dať v Bratislave zvládnuť dopravná situácia.

STAVEBNÍCTVO: Konzorcium okolo Doprastavu modernizuje prvý koridor Z celkovej sumy 41,987 mil. eur bude 75 % prostriedkov hradených z EÚ v rámci programu ISPA vo forme nenávratného grantu a zvyšok zo štátneho rozpočtu SR-stavebníctvo-Doprastav-koridor-výstavba-ISPA BRATISLAVA 20. marca (SITA) – Výstavbou železničnej trate Bratislava-Rača-Trnava, ktorá si vyžiada 41,987 mil. eur, sa začína rekonštrukcia železničných koridorov na Slovensku. Medzinárodný tender vyhralo konzorcium firiem Doprastav, a.s., Bratislava ako hlavná firma, Železničné stavebníctvo, a.s., Bratislava, Železničné stavby, a.s., Košice a ŽS Brno. „Tento prvý projekt by nebolo možné realizovať bez pomoci Európskej únie (EÚ),“ uviedol v stredu na tlačovej besede zástupca delegácie Európskej komisie v SR Peter Muška. Z celkovej sumy bude 75 % prostriedkov hradených z EÚ v rámci programu ISPA vo forme nenávratného grantu a zvyšok zo štátneho rozpočtu. „Konzorcium však musí v rámci medzinárodných podmienok FIDIC preukázať, že jeho obrat zodpovedá 200 percentám ponúkanej ceny,“ uviedol pre agentúru SITA generálny riaditeľ firmy Železničné stavebníctvo Miroslav Doboš. „Keďže podmienkou realizácie trate bola referencia z výstavby a rekonštrukcie koridorov, konzorcium prizvalo aj českú firmu ŽS Brno, a.s.,“ skonštatoval predseda predstavenstva Doprastavu Ivan Šesták. Určité referencie má aj Doprastav, ktorý staval Petržalskú stanicu v Bratislave a ďalší členovia konzorcia dlhodobo pracujú v tejto oblasti. „Môžeme preto garantovať investorovi, že stavba bude dokončená v stanovenom termíne, kvalite a s primeranou cenou,“ doplnil I. Šesták. S výstavbou sa pôvodne malo začať v októbri minulého roka, ale z dôvodu predlžovania vyhodnocovania tendra sa s ňou začne v marci tohto roka. Stavba by mala byť dokončená do konca roku 2005. „Doprastav sa začal zaoberať myšlienkou vstupu do železničných tratí aj z dôvodu odchodu firmy Železničné staviteľstvo Bratislava z trhu. Keďže sme si uvedomili, že skôr či neskôr dôjde k investíciám do železníc a na Slovensku žiadna firma nepôsobila, založili sme konzorcium už spomínaných firiem,“ vysvetlil záujem o železničné trate I. Šesták. Účelom tejto investície je modernizácia trate a vytvorenie technických podmienok pre zvýšenie traťovej rýchlosti zo 110 km/h na 160 km/h. Predmetom zhotovenia sú tri časti, a to Rača-Jur, Jur-Pezinok a Pezinok-Šenkvice v celkovej dĺžke 13,389 km. „Program ISPA testuje, či je Slovensko schopné absorbovať všetky poskytnuté prostriedky,“ zdôraznil P. Muška. V budúcnosti sa plánuje modernizácia 2. etapy železničnej trate na úseku Šenkvice – Cífer, ktorá si vyžiada ďalšie nenávratné prostriedky z ISPA v objeme 58 mil. eur. Treťou etapou bude úsek Trnava – Nové mesto nad Váhom. „Príprava projektov, tendre a realizácia sa budú prelínať tak, aby sa zabezpečila plynulá výstavba železničných tratí koridoru,“ doplnili ďalší predstavitelia konzorcia. Orientačnou cenou modernizácie prvej etapy železničnej trate bolo 51 mil. eur. „Keďže zvíťazila najnižšia cena, ktorú ponúklo konzorcium okolo Dorpastavu s 41,987 mil. eur, zvyšok prostriedkov v rámci programu ISPA prerozdelili do ďalších projektov,“ vysvetlil P. Muška.

Súťaže sa zúčastnili tri konzorciá, a to združenie firiem okolo spoločností Doprastav, Zipp a SSŽ – IS. „Zipp predložil v súťaži ponuku na realizáciu prvého úseku koridoru v objeme 43,579 mil. eur a SSŽ – IS v objeme 71,477 mil. eur,“ uzavreli predstavitelia konzorcia.

Pripravil: Linda Drábová, P67 value, člen skupiny Penta Holding. Spracovane zo zdrojov agentúry SITA, týždenníka TREND, služby TRIAS a interných databáz.

Táto publikácia bola pripravená tímom spoločnosti P67 Value, členom skupiny PENTA HODLDING. Publikácia nie je určená ako ponuka na predaj alebo nákup akéhokoľvek finančného nástroja. Napriek tomu, že spoločnosť P67 Value venovala odpovedajúcu a uvážlivú starostlivosť výberu faktov a ich zdrojov použitých v tejto publikácii, nepreberá na seba záväzok úplnosti a kompletnosti týchto faktov. Informácie obsiahnuté v tejto publikácii môžu byť menené bez predchádzajúceho upozornenia. Predstavitelia alebo zamestnanci P67 Value, môžu, v rámci zákonných noriem, participovať alebo mať iné záujmy v transakciách alebo nástrojoch vrátane derivátov, ktoré priamo alebo nepriamo sa dotýkajú témy tejto publikácie.

Ani predstavitelia, ani zamestnanci spoločnosti P67 Value nepreberajú na seba záväzky vyplývajúce z priamych alebo nepriamych strát spôsobených využitím informácií obsiahnutých v tejto publikácii. Investičné možnosti pojednávané v tejto publikácii môžu obsahovať signifikantné riziko, nemusia byť k dispozícií vo všetkých legislatívnych systémoch, môžu byť nelikvidné a nevhodné pre niektorých investorov. Hodnota investície, alebo výnos z nej, môže podliehať zmene úrokovej sadzby, menového kurzu alebo iných činiteľov v ekonomike. Minulá výkonnosť investície nie je indikátorom budúceho vývoja jej hodnoty.

Obsah tejto publikácie podlieha ochrane autorským zákonom. Žiadna jeho časť, text, graf alebo tabuľka nesmie byť reprodukovaná, distribuovaná alebo publikovaná bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti P67 Value. Všetky práva vyhradené.

Ďalšie informácie spoločnosť P67 Value poskytne na vyžiadanie.

Bratislava
P67 Value, member of PENTA HOLDING
Krížková 9
811 04 BRATISLAVA
SLOVAKIA
e-mail: p67value@p67value.sk


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

23. 11. 2020

USD 1,190 0,004
CZK 26,311 0,029
GBP 0,889 0,005
HUF 360,210 0,710
CAD 1,553 0,005

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS