ČLÁNOK




Čo sa stalo v odvetví
10. júna 2002

Slovensko

Ř Stavebná spoločnosť Zipp Bratislava, s.r.o., dosiahla za 1Q 2002 zisk pred zdanením takmer 59,19 mil. Sk. Celkové výnosy firmy predstavovali približne 780,3 mil. Sk, pričom výroba dosiahla 703,07 mil. Sk. Najvýznamnejšou investíciou v 1Q bola modernizácia ovládania miešacieho jadra v Dunajskej Lužnej.

Ř Spoločnosť Váhostav – SK, a.s., Žilina dosiahla v r. 2001 čistý zisk 21,42 mil. Sk, pričom z prevádzkovej oblasti zaznamenala zisk 67,36 mil. Sk. Výnosy zo stavebnej činnosti predstavovali zhruba 1,196 mld. Sk. Pridaná hodnota bola na úrovni 245,06 mil. Sk. Ide o hospodárske výsledky sedemmesačnej činnosti firmy. Váhostav – SK plánuje postupne vybudovať spoločnosť holdingového typu, kvôli čomu už založila dcérske spoločnosti zamerané na špeciálne výrobné aj inžinierske činnosti.

Ř Na Slovensku ostáva ešte vybudovať približne 300 km diaľnic a 300 km rýchlostných komunikácií. Diaľnice by sa mali dokončiť do roku 2015, celý systém do roku 2020.

Ř Úsek rýchlostnej komunikácie R1 Hronský Beňadik – Rudno nad Hronom, dlhý 12,9 km, sa má odovzdať do užívania v októbri 2003. Termíny výstavby by sa mali dodržať, lebo dve z troch etáp zo 70 % financuje Európska investičná banka. Náklady na úsek Hronský Beňadik – Rudno nad Hronom v cenách rokov 1997 až 2001 dosiahli 2,93 mld. Sk.

Ř Slovenská správa ciest (SSC) SR odstúpila k ultimu mája od zmluvy s Hydrostavom, a.s., Bratislava na výstavbu diaľničného úseku Ladce – Sverepec. Dôvodom je dlhodobé neplnenie zmluvných povinností, spoločnosť neuhrádza svoje dlhy a spĺňa podmienky na vyhlásenie konkurzu (taktiež na majetok Hydrostavu je vydaných niekoľko exekučných príkazov). Na zostávajúci objem prác na uvedenom diaľničnom úseku uzavrela správa ciest zmluvu o dielo so spoločnosťou Doprastav, a.s., Bratislava. Generálny riaditeľ Hydrostavu Leonard Grožaj však pokladá zmluvu o budovaní diaľničného úseku za stále platnú a Slovenská správa ciest (SSC) nebola oprávnená uzatvárať zmluvu o výstavbe diaľnici D1 Ladce-Sverepec so spoločnosťou Doprastav, a.s., Bratislava. Hydrostav, a.s., Bratislava naďalej zabezpečuje práce na výstavbe diaľničného úseku D1 Ladce – Sverepec a spolupracuje so stavebným dozorom investora, ktorým je Slovenská správa ciest (SSC) bez ohľadu na to, že SSC si podľa Grožaja neplní načas niektoré svoje povinnosti. .

Ř Spoločnosť Banské stavby, a.s., Prievidza dosiahla v r. 2001 zisk po zdanení vo výške 21,7 mil. Sk, čo je o tretinu menej ako v r.2000. Prevádzkový zisk podniku sa pritom zvýšil o viac ako 25 % na 32,6 mil. Sk. Z finančných operácii firma zaznamenala vlani stratu na úrovni 2,3 mil. Sk, pričom rok predtým dosiahla zisk 20 mil. Sk.

Ř Súčasná stagnácia slovenského hospodárstva sa podľa vyjadrenia generálneho riaditeľa spoločnosti Draft a.s. Bratislava I. Malinovského prekoná a v najbližších rokoch by sa mohol objem stavebnej produkcie zvýšiť o 1 či 2%. Dôkazom oživenia stavebníctva je podľa neho aj zvýšená aktivita obcí spojená s výstavbou bytov najmä v oblasti výstavby obecných nájomných bytov. Odborníci na financovanie si myslia, že do tejto sféry podnikania by sa v budúcnosti mohli zapojiť slovenské komerčné banky poskytovaním hypotekárnych úverov nielen pre fyzické, ale aj právnické osoby.

Ř Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR (MVRR) a Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) podporili v r. 2001 bytovú výstavbu celkovo v objeme 2,989 mld. Sk. V medziročnom porovnaní to predstavuje značný nárast, keďže v roku 2000 MVRR a ŠFRB podporili výstavbu vo výške 522,25 mil. Sk.

Súvisiace záležitosti

Ř Spoločnosť Projekting Ružomberok, a.s., Likavka vykázala v r.2001 stratu na úrovni 3,88 mil. Sk. Predstavuje to pokles v hospodárení, keďže ešte v r. 2000 firma hospodárila so ziskom 41,35 mil. Sk. Prevádzková strata v r. 2001 predstavovala 2,85 mil. Sk a strata z finančných operácii bola na úrovni 183 tis. Sk, kým ešte v r. 2000 spoločnosť dosiahla z finančných operácii zisk 43,48 mil. Sk

Ř O zrušení zmluvy, ktorou firma Portlandcement, a.s. previedla svoj 70,43-percentný podiel akcií v spoločnosti Považská cementáreň (PCLA), a.s., Ladce prostredníctvom tretích subjektov (Juris Invest, André Scholz) na Berger Holding GmbH, rozhodol 21. mája tohto roka Krajský súd v Bratislave. Žalobu na prevod akcií podal bývalý predseda predstavenstva Portlandcementu Anton Janík v roku 1999. Akcie spoločnosti PCLA boli jediným bonitným majetkom spoločnosti Portlandcement a boli prevedené len na jedného z akcionárov Považskej cementárne spôsobom odporujúcim zákonu – t.j. konaním v zhode.

—————————————————————————————————————

Detailnejšie informácie

STAVEBNÍCTVO: Súd rozhodol a zrušení predaja majority v PCLA. O zrušení zmluvy, ktorou Portlandcement previedol 70,43-percentný podiel akcií v Považskej cementárni na Berger Holding GmbH, rozhodol 21. mája tohto roka Krajský súd v Bratislave

SR-stavebníctvo-PCLA-Portlandcement-žaloba-zmluva-predaj-zrušenie BRATISLAVA 31. mája (SITA) – O zrušení zmluvy, ktorou firma Portlandcement, a.s. previedla svoj 70,43-percentný podiel akcií v spoločnosti Považská cementáreň (PCLA), a.s., Ladce prostredníctvom tretích subjektov (Juris Invest, André Scholz) na Berger Holding GmbH, rozhodol 21. mája tohto roka Krajský súd v Bratislave. Rozsudok by mal nadobudnúť právoplatnosť do 15 dní od vyhlásenia, avšak proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie. Žalobu na prevod akcií podal bývalý predseda predstavenstva Portlandcementu Anton Janík v roku 1999. Ako agentúru SITA ďalej informoval, akcie spoločnosti PCLA boli jediným bonitným majetkom spoločnosti Portlandcement a boli prevedené len na jedného z akcionárov Považskej cementárne spôsobom odporujúcim zákonu – t.j. konaním v zhode. Akcie PCLA získal Portlandcement od Fondu národného majetku SR v roku 1995. „Súčasní minoritní akcionári PCLA, v prevažnej miere vlastniaci po jednej akcii, sa k žalobe nepripojili z obavy o stratu svojho zamestnania,“ doplnil A. Janík. Ako dodal, aj napriek tomu, že prevodom týchto akcií boli poškodené ich vlastnícke práva. K zmene vlastníka PCLA došlo 23. augusta 1999, keď nemecká stavebná spoločnosť Berger Holding GmbH navýšila svoj podiel na 72,96 %. Celý balík odkúpila od dovtedajšieho majoritného akcionára – zamestnaneckej akciovej spoločnosti Portlandcement prostredníctvom právneho zástupcu Portlandcement spoločnosti Juris Invest (vlastnícky podiel 15 % akcií) a fyzickej osoby André Scholz (29 %), v tom čase zamestnanca poradenskej firmy Rödl&Partner, audítora spoločnosti Berger Holding GmbH. Berger kúpil 70,43 % akcií cementárne za 274,135 mil. Sk. Kúpou týchto akcií Berger rozšíril svoje aktivity aj na Slovensko. Minoritný akcionár PCLA, francúzska nadnárodná spoločnosť Lafarge prostredníctvom Lafarge Beton, s.r.o., Bratislava napadla súdnou cestou privatizáciu cementárne, ktorú považuje za nezákonnú. Krajský súd v Trenčíne však žalobu zamietol, a akceptoval argumentáciu odporcu, že spoločnosť Lafarge Beton nemala aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, keďže v čase privatizácie ani neexistovala. Spoločnosť Lafarge sa proti rozhodnutiu odvolala na Najvyšší súd SR. V PCLA má koncern v súčasnosti prostredníctvom Lafarge Beton Bratislava 27-percentný podiel. PCLA dosiahla vlani 23-percentný medziročný nárast zisku po zdanení na 29,7 mil. Sk. Tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb predstavovali 1,379 mld. Sk, tržby za predaj tovaru boli 9,99 mil. Sk. Celkový objem výroby cementu medziročne mierne stúpol a dosiahol 670 tis. ton. Výroba slinku vzrástla oproti roku 2000 o viac ako 6 % na 519,5 tis. ton. Dosiahnuté výsledky vo výrobe a v predaji v posledných rokoch sú historickými rekordmi v histórii cementárne. PCLA preinvestovala vlani prostriedky v objeme 224 mil. Sk, ktoré smerovali do rozvoja technológie a na modernizáciu a stabilizáciu výrobných zariadení. Cementáreň zamestnávala ku koncu decembra 414 pracovníkov s priemernou mzdou 20 362 Sk.

STAVEBNÍCTVO: Projekting sa vlani dostal zo zisku do červených čísel Projekting Ružomberok vykázal v minulom roku stratu na úrovni 3,88 mil. Sk, pričom ešte v roku 2000 firma hospodárila so ziskom 41,35 mil. Sk SR-stavebníctvo-Projekting Ružomberok-výsledky-2001 BRATISLAVA 31. mája (SITA) – Spoločnosť Projekting Ružomberok, a.s., Likavka vykázala v minulom roku stratu na úrovni 3,88 mil. Sk. Predstavuje to pokles v hospodárení, keďže ešte v roku 2000 firma hospodárila so ziskom 41,35 mil. Sk. Prevádzková strata predstavovala 2,85 mil. Sk a strata z finančných operácii bola na úrovni 183 tis. Sk, kým ešte v roku 2000 spoločnosť dosiahla z finančných operácii zisk 43,48 mil. Sk. Vyplýva to z informácii zverejnených spoločnosťou. Tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb evidovala spoločnosť za sledované obdobie na úrovni 3,23 mil. Sk. Finančné výnosy predstavovali 24,2 mil. Sk. Bilančná suma ružomberského Projektingu predstavovala k ultimu decembra 411,71 mil. Sk, z toho tvorili stále aktíva 89 %. Vlastné imanie predstavovalo 329,33 mil. Sk, čo predstavuje mierny medziročný pokles. Spoločnosť disponuje základným imaním 407,99 mil. Sk. Výrazný pokles eviduje firma pri cudzích zdrojoch, ktorých objem poklesol z 130,46 mil. Sk v roku 2000 na 82,06 mil. Sk, pričom väčšina z nich predstavuje krátkodobé záväzky. Krátkodobé pohľadávky zaznamenali pokles o takmer 28 mil. Sk na 56,03 mil. Sk. Spoločnosť bola zapísaná do Obchodného registra 1. apríla 1992 so základným imaním na úrovni 407,99 mil. Sk. Predmetom činnosti Projektingu sú hlavne prípravné práce pre stavbu, demolácia a zemné práce, prieskumné a podzemné práce, stavba budov a vykonávanie občianskych a bytových stavieb, inžinierske služby, projektová činnosť v investičnej výstavbe a geodetické a kartografické činnosti.

STAVEBNÍCTVO: Zipp dosiahol v prvom štvrťroku zisk 59,19 mil. Sk Celkové výnosy stavebnej firmy boli približne 780,3 mil. Sk, výroba dosiahla 703,07 mil. Sk SR-stavebníctvo-Zipp-výsledky-1.Q BRATISLAVA 3. júna (SITA) – Stavebná spoločnosť Zipp Bratislava, s.r.o., dosiahla za prvý štvrťrok 2002 zisk pred zdanením takmer 59,19 mil. Sk. Celkové výnosy firmy predstavovali približne 780,3 mil. Sk, pričom výroba dosiahla 703,07 mil. Sk. Agentúru SITA o tom informovala ekonomická riaditeľka spoločnosti Magda Kreutzová. Najvýznamnejšou investíciou v prvom štvrťroku bola modernizácia ovládania miešacieho jadra v Dunajskej Lužnej. Spoločnosť naďalej mieni pokračovať v modernizácii výroby betónových zmesí s možnosťou využitia samohutniacich betónov. Hlavnou inováciou spoločnosti Zipp Bratislava je zavedenie výroby protihlukových stien na báze železobetónu a drevocementových materiálov, ako aj začatie výroby polopriestorových dielcov pre nízkopodlažnú bytovú výstavbu v Nemecku. Podnik k 31. marcu zamestnával 1 413 pracovníkov, priemerná mzda za prvý štvrťrok dosiahla 14 285 Sk. Spoločnosť Zipp Bratislava bola založená v roku 1993. Jej hlavným zameraním je výroba betónových konštrukcií, ich dodávka a realizácia na kľúč. Firma je zároveň aj významným výrobcom stavebných materiálov ako oporných a protihlukových stien, zvodidiel, zámkovej dlažby, obrubníkov či šachiet.

STAVEBNÍCTVO: SSC odstúpila od zmluvy s Hydrostavom Podľa generálneho riaditeľa SSC Dušana Matonka bolo dôvodom to, že spoločnosť si dlhodobo neplní zmluvné povinnosti, neuhrádza svoje dlhy a spĺňa podmienky na vyhlásenie konkurzu. SR-doprava-Hydrostav-SSC-zmluva-odstúpenie .BRATISLAVA 3. júna (SITA) – Slovenská správa ciest (SSC) SR odstúpila k ultimu mája od zmluvy s Hydrostavom, a.s., Bratislava na výstavbu diaľničného úseku Ladce – Sverepec. Podľa generálneho riaditeľa SSC Dušana Matonka si totiž spoločnosť už dlhodobo neplní zmluvné povinnosti, neuhrádza svoje dlhy a spĺňa podmienky na vyhlásenie konkurzu. Na zostávajúci objem prác na uvedenom diaľničnom úseku uzavrela správa ciest zmluvu o dielo so spoločnosťou Doprastav, a.s., Bratislava. Tá skončila v pôvodnom výberovom konaní na druhom mieste. Na majetok Hydrostavu je vydaných niekoľko exekučných príkazov. „Len SSC si doteraz uplatnila exekúcie v hodnote vyše 30 mil. Sk,“ dodáva šéf cestnej správy. Okrem toho ku koncu mája boli na SSC doručené exekučné príkazy v sume ďalších zhruba 50 mil. Sk, pričom rovnako postupujú aj ďalší veritelia Hydrostavu. Podľa Matonka firma Hydrostav už dlhší čas spĺňa všetky podmienky na vyhlásenie konkurzu. „Len nečinnosť súdov a ignorovanie povinností zo strany manažmentu Hydrostavu udržuje túto spoločnosť pri zdanlivom živote,“ vysvetľuje riaditeľ SSC. Dodáva, že budova generálneho riaditeľstva Hydrostavu je uzatvorená, firma odmieta preberať poštu, väčšina pracovníkov dostala výpoveď a aj zvyšní zamestnanci dostávajú len čiastočnú mzdu. Záväzky Hydrostavu prevyšujú podľa dostupných informácií 1,2 mld. Sk, pričom však spoločnosť odmieta o sebe poskytovať informácie. Firma má značné dlhy aj voči svojim subdodávateľom, čím im podľa správy ciest znemožňuje pokračovať na začatých prácach.

STAVEBNÍCTVO: Hydrostav pokladá zmluvu so správou ciest za platnú Hydrostav, ako tvrdí jeho generálny riaditeľ, naďalej zabezpečuje práce na výstavbe diaľničného úseku Ladce – Sverepec a spolupracuje so stavebným dozorom Slovenskej správy ciest

SR-stavebníctvo-Hydrostav-SSC-zmluva-odstúpenie-reakcia BRATISLAVA 4. júna (SITA) – Spoločnosť Hydrostav, a.s., Bratislava naďalej zabezpečuje práce na výstavbe diaľničného úseku D1 Ladce – Sverepec a spolupracuje so stavebným dozorom investora, ktorým je Slovenská správa ciest (SSC). Agentúru SITA o tom v utorok informoval generálny riaditeľ Hydrostavu Leonard Grožaj. Stavbu podnik realizuje bez ohľadu na to, že SSC si podľa Grožaja neplní načas niektoré svoje povinnosti, napríklad zabezpečovanie stavebných povolení, ktoré majú priamy vplyv na dokončovanie diela. Grožaj pokladá zmluvu o budovaní diaľničného úseku za platnú a nesúhlasí s tvrdením, že SSC doručila Hydrostavu list, ktorým od nej odstupuje. „Keďže SSC platne neodstúpila od zmluvy na výstavbu diaľnice D1, uzavretej s Hydrostavom, nebola oprávnená uzavrieť novú zmluvu so spoločnosťou Doprastav. Náš podnik rešpektuje postupy SSC pri uzatváraní kontraktov, ako aj povinnosti vyplývajúce zo zákona o verejnom obstarávaní,“ uviedol generálny riaditeľ. Doplnil, že všetky požiadavky Hydrostavu voči SSC vo veci zmluvy sa vybavujú na základe podrobného administratívneho postupu a že obe organizácie v posledných dňoch intenzívne písomne komunikujú. Grožaj sa tiež nazdáva, že rozhodovanie o tom, či sú splnené dôvody na vyhlásenie konkurzu na Hydrostav, neprislúcha generálnemu riaditeľovi SSC Dušanovi Matonkovi, ale nezávislému súdu, ktorý však takéto dôvody vraj nenašiel. „Pokiaľ ide o exekúcie, naša spoločnosť spolupracuje s exekútormi pri vyrovnaní svojich záväzkov,“ uzavrel Grožaj. SSC odstúpila od zmluvy s Hydrostavom na výstavbu diaľničného úseku Ladce – Sverepec k ultimu mája. Podľa svojho generálneho riaditeľa na zostávajúci objem prác na tomto diele uzavrela správa ciest zmluvu o dielo s Doprastavom, a.s., Bratislava, ktorý sa v pôvodnom výberovom konaní umiestnil na druhom mieste.

STAVEBNÍCTVO: SSC potvrdila odstúpenie od zmluvy s Hydrostavom Odstúpenie od zmluvy bolo podľa generálneho riaditeľa správy ciest doručené zhotoviteľovi aj prostredníctvom stavebného denníkaSR-stavebníctvo-SSC-Hydrostav-diaľnica-Matonok

BRATISLAVA 5. júna (SITA) – Slovenská správa ciest (SSC) ako investor pri výstavbe diaľničného úseku D1 Ladce – Sverepec už nie je v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou Hydrostav, a.s., Bratislava, ktorá túto stavbu dosiaľ realizovala. SSC totiž doručila 30. mája Hydrostavu odstúpenie od zmluvy spôsobmi definovanými v zmluvných podmienkach. Ako informoval agentúru SITA generálny riaditeľ SSC Dušan Matonok, odstúpenie od zmluvy doručila firma zhotoviteľovi aj prostredníctvom stavebného denníka. SSC tak reagovala na utorkové vyhlásenie Hydrostavu, že naďalej zabezpečuje práce na výstavbe úseku Ladce – Sverepec a spolupracuje so stavebným dozorom investora. Generálny riaditeľ Hydrostavu Leonard Grožaj pokladá zmluvu o budovaní diaľničného úseku za stále platnú a nesúhlasí s tvrdením, že SSC doručila Hydrostavu list, ktorým od nej odstupuje. SSC odstúpila od zmluvy s Hydrostavom na výstavbu diaľničného úseku Ladce – Sverepec k ultimu mája. Podľa svojho generálneho riaditeľa na zostávajúci objem prác na tomto diele uzavrela správa ciest zmluvu o dielo s Doprastavom, a.s., Bratislava, ktorý sa v pôvodnom výberovom konaní umiestnil na druhom mieste.

STAVEBNÍCTVO: Hydrostav opätovne trvá na plnení zmluvy s SSC Podľa generálneho riaditeľa Hydrostavu L. Grožaja SSC spoločnosti Hydrostav nedoručila odstúpenie od zmluvy vo veci výstavby diaľnice D1 Ladce-Sverepec žiadnym spôsobom

SR-stavebníctvo-Hydrostav-SSC-zmluva-odstúpenie-reakcie BRATISLAVA 6. júna (SITA) – Spoločnosť Hydrostav, a.s., Bratislava trvá na svojom stanovisku, že Slovenská správa ciest (SSC) nebola oprávnená uzatvárať zmluvu o výstavbe diaľnici D1 Ladce-Sverepec so spoločnosťou Doprastav, a.s., Bratislava, keďže nebol ukončený jej zmluvný vzťah s Hydrostavom. „Zmluva o dielo so spoločnosťou Doprastav bola podľa našich informácii uzavretá 31. mája. Čiže len jeden deň po údajnom odstúpení od zmluvy a je preto neplatná,“ zdôvodnil pre agentúru SITA generálny riaditeľ Hydrostavu Leonard Grožaj. Spoločnosť Hydrostav je podľa neho rozčarovaná tvrdeniami generálneho riaditeľa SSC Dušana Matonka. Podľa generálneho riaditeľa Hydrostavu L. Grožaja SSC spoločnosti Hydrostav nedoručila odstúpenie od zmluvy vo veci výstavby diaľnice D1 Ladce-Sverepec žiadnym spôsobom. „Do centrálneho stavebného denníka nebolo vykonané odstúpenie od zmluvy o výstavbe uvedeného diela a takéto odstúpenie nebolo učinené ani do ďalších stavebných denníkov, ktoré sa týkajú konkrétnych častí diela,“ doplnil L. Grožaj. SSC podľa neho vykonala zápis len do jedného stavebného denníka, týkajúceho sa menšej časti diela. „Ten však nie je odstúpením od zmluvy, ale výzvou na vykonanie inventúry a odovzdávanie staveniska,“ vysvetlil L. Grožaj. Tento čiastkový stavebný denník s uvedeným zápisom bol spoločnosti Hydrostav podľa jej generálneho riaditeľa doručený až po uzavretí zmluvy o dielo medzi SSC a spoločnosťou Doprastav Bratislava. Na stavbe uvedenej diaľnice Hydrostav zabezpečuje intenzívny výkon prác a nedošlo k žiadnemu prerušeniu ani prevzatiu prác Doprastavom. Podľa vyjadrenia D. Matonka, SSC doručila spoločnosti Hydrostav odstúpenie od zmluvy 30. mája niekoľkými spôsobmi. Na základe toho nie je podľa D. Matonka SSC v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou Hydrostav na stavbe Ladce-Sverepec.

STAVEBNÍCTVO: Banské stavby vlani s čistým ziskom 21,7 mil. Sk Prevádzkový zisk podniku sa zvýšil o viac ako 25 % na 32,6 mil. Sk, z finančných operácií firma zaznamenala stratu 2,3 mil. Sk SR-stavebníctvo-Banské stavby-výsledky-2001 BRATISLAVA 3. júna (SITA) – Spoločnosť Banské stavby, a.s., Prievidza dosiahla vlani zisk po zdanení vo výške 21,7 mil. Sk, čo je o tretinu menej ako v predchádzajúcom roku. Prevádzkový zisk podniku sa pritom zvýšil o viac ako 25 % na 32,6 mil. Sk. Z finančných operácii firma zaznamenala vlani stratu na úrovni 2,3 mil. Sk, pričom rok predtým dosiahla zisk 20 mil. Sk. Vyplýva to z údajov zverejnených spoločnosťou. Banské stavby znížili svoje dlhodobé záväzky oproti predchádzajúcemu obdobiu o 12 % na 159 mil. Sk, z čoho 89 mil. Sk tvorili záväzky z emitovaných dlhopisov. Krátkodobé záväzky evidovala na úrovni 38,7 mil. Sk. Firma vlani nezaznamenala žiadne dlhodobé pohľadávky a krátkodobé pohľadávky dosiahli ku koncu roka viac ako 142 mil. Sk. Výška vlastného imania spoločnosti bola 232,8 mil. Sk. V tomto roku podnik nepredpokladá výraznejšie zmeny v hospodárskej a finančnej situácii. Spoločnosť Banské stavby Prievidza sa špecializuje na stavebné práce v podzemí, výstavbu a opravu diaľničných tunelov a štôlní, vodných privádzačov, výstavbu vodovodov, kanalizácií, kolektorov a bansko-stavebné práce. Do jej sortimentu patria aj špeciálne sanačné a injektážne technológie, výstavba čističiek odpadových vôd, ale aj stavby občianskej vybavenosti.

Združenie podnikov známe pod menom Draft Group ku koncu minulého roku zamestnávalo 205 pracovníkov a dosiahlo obrat 395 mil. Sk. Draft Group sa zaradilo do prvej dvadsiatky slovenských stavebných firiem. Článok : Obrat skupiny Draft 400 mil. Sk Titul : PRÁCA Dátum : 31. 5. 2002 Strana: 5 Autor : Ďurica Michal IČO : 35699639 PRÁCU o tom informoval generálny riaditeľ spoločnosti Draft, a.s., Bratislava Igor Malinovský. Spoločnosť má zaujímavý sociálny program pre zamestnancov. Poskytuje zamestnancom príspevky na stravovanie, má vlastného závodného lekára a platí im pobyty v rehabilitačnom stredisku. Podľa I. Malinovského je slovenské stavebníctvo odrazom celkového stavu slovenského hospodárstva. Zahraničné investície do neho neprichádzajú najmä kvôli tomu, že slovenská legislatíva je nedokonalá a nie je na strane toho, kto prenajíma bytové priestory. Skôr je na strane nájomcov. I. Malinovský si myslí, že na Slovensku ešte nie je vhodné prostredie, ktoré je príťažlivé pre tých, ktorí sú schopní investovať do nájomných bytov. Súčasná stagnácia slovenského hospodárstva sa podľa jeho vyjadrenia prekoná a v najbližších rokoch by sa mohol objem stavebnej produkcie zvýšiť o 1 či 2%. Dôkazom oživenia stavebníctva je podľa neho aj zvýšená aktivita obcí spojená s výstavbou bytov. Prejavuje sa najmä v oblasti výstavby obecných nájomných bytov. Odborníci na financovanie si myslia, že do tejto sféry podnikania by sa v budúcnosti mohli zapojiť slovenské komerčné banky poskytovaním hypotekárnych úverov nielen pre fyzické, ale aj právnické osoby.

DOPRAVA: Podľa Macejka ostáva v SR vybudovať ešte 300 km diaľnic Riaditeľ Doprastavu informoval o piatkovom prebratí výstavby diaľnice Ladce – Sverepec od spoločnosti Hydrostav SR-doprava-diaľnice-výstavba-Macejko-Mráz NOVÁ BAŇA/BANSKÁ BYSTRICA 3. júna (SITA) – Na Slovensku ostáva ešte vybudovať približne 300 km diaľnic a 300 km rýchlostných komunikácií. Diaľnice by sa mali dokončiť do roku 2015, celý systém do roku 2020. Pri príležitosti kontrolného dňa na výstavbe rýchlostnej komunikácie R 1 to v piatok uviedol minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Jozef Macejko. Rozhodujúcim faktorom výstavby sú podľa neho možnosti verejného rozpočtu. Generálny riaditeľ spoločnosti Doprastav, a.s., Dušan Mráz ocenil úpravu harmonogramu prác Novým projektom výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií z minulého roka, ktorý napríklad v prípade rýchlostnej komunikácie R1 odstránil roztrieštenosť odovzdávania jednotlivých úsekov. Vďaka kontinuálnej výstavbe sa podľa Mráza nemuseli vykonať práce na dvoch privádzačoch medzi terajšou a novou cestou za niekoľko stoviek miliónov korún. Mráz rovnako informoval o piatkovom prebratí výstavby diaľnice Ladce – Sverepec od spoločnosti Hydrostav. Podľa ministra dopravy k zmene dodávateľa došlo kvôli problémom na strane dodávateľa, ktorý napriek recesii nevedel prestavať vyčlenené prostriedky. Z tohtoročného objemu prác na diaľničnom úseku v plánovanej hodnote 800 mil. Sk chce Doprastav zrealizovať tri štvrtiny a dokončiť aj plánované napojenie mesta Púchov

DOPRAVA: Rýchlostná komunikácia R1 pri Novej Bani do októbra 2003 Náklady na úsek Hronský Beňadik – Rudno nad Hronom v cenách rokov 1997 až 2001 dosiahli 2,93 mld. Sk SR-doprava-komunikácie-rýchlostné-výstavba NOVÁ BAŇA/BANSKÁ BYSTRICA 3. júna (SITA) – Úsek rýchlostnej komunikácie R1 na štátnej ceste Hronský Beňadik – Rudno nad Hronom, dlhý 12,9 kilometrov (km), sa má odovzdať do užívania v októbri 2003. Vyplýva to z údajov zverejnených pri pondelkovej návšteve predsedu Národnej rady (NR) SR Jozefa Migaša a ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Jozefa Macejka na stavbe komunikácie R1. Výstavba si vyžiada medzi Novou Baňou a Rudnom nad Hronom od 15. júla obchádzku v smere z Nitry na Žiar nad Hronom. Podľa týchto údajov si stavba štvorstupňového zárezu na úbočí vrchu Háj vynúti zabratie jedného pruhu súčasnej cesty. Výkonnosť „žiarskeho lievika“ bola totiž prekročená už v roku 1995. V súčasnosti túto cestu denne využije viac ako 13 tis. vozidiel. Na kompletné dobudovanie komunikácie treba ešte vybudovať 4,5 km druhého dvojpruhu obchvatu Žarnovice, 5,5 km štvorpruhu Rudno nad Hronom – obchvat Žarnovice a 18,5 km medzi týmto obchvatom a súčasným ukončením štvorprúdovej cesty Žiar nad Hronom – Zvolen v Šášovskom Podhradí. Tieto stavby sa majú na etapy dokončiť do roku 2008.

Podľa slov generálneho riaditeľa Doprastavu Bratislava Dušana Mráza by sa termíny výstavby mali dodržať, lebo dve z troch etáp zo 70 % financuje Európska investičná banka (EIB). Náklady na úsek Hronský Beňadik – Rudno nad Hronom v cenách rokov 1997 až 2001 dosiahli 2,93 mld. Sk. Kým na obchvat Novej Bane v roku 1997 bolo potrebné vynaložiť 981 mil. Sk, v súčasnosti už odhad hovorí o 1,2 mld. Sk. Riaditeľ Investorského útvaru Slovenskej správy ciest Banská Bystrica Juraj Valent priznal, že treba ešte zosúladiť plány parkovísk a iných stavieb služieb pre motoristov s územnými plánmi obcí. Na budúci rok plánované dokončenie 2,9 km prepojenia diaľnice Banská Bystrica – Zvolen s rýchlostnou cestou Zvolen – Žiar nad Hronom financované zo štátneho rozpočtu je podľa zúčastnených otázne, pretože z úhrnnej polmiliardovej sumy v tomto roku štát vynaloží len desatinu. Minister Macejko na záver dodal, že k výstavbe úseku Nitra – Hronský Beňadik, ktorým sa prepojí Bratislava s Banskou Bystricou, sa prikročí až po roku 2008

BYTY: MVRR a ŠFRB priznali vlani na bytovú výstavbu 2,989 mld. Sk Najviac prostriedkov v objeme 767,92 mil. Sk smerovalo do Trnavského kraja, pričom tieto podporili výstavbu 47 stavieb a 801 bytov SR-byty-MVRR-ŠFRB-podpora-úvery-dotácie-2001-porovnanie BRATISLAVA 6. júna (SITA) – Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR (MVRR) a Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) podporili v minulom roku bytovú výstavbu celkovo v objeme 2,989 mld. Sk. V medziročnom porovnaní to predstavuje značný nárast, keďže v roku 2000 MVRR a ŠFRB podporili výstavbu vo výške 522,25 mil. Sk. Ministerstvo spolu s fondom priznali prostriedky pre 163 stavieb a 3 663 bytov, pričom v roku 2000 to bolo 54 stavieb a 1 327 bytov. Agentúru SITA o tom informovala Katarína Remiášová z oddelenia pre komunikáciu s verejnosťou MVRR. Z celkovej podpory ŠFRB poskytol v roku 2001 zvýhodnené úvery na úrovni 1,554 mld. Sk a MVRR poskytlo dotácie v objeme 1,435 mld. Sk. Najviac prostriedkov v objeme 767,92 mil. Sk pritom smerovalo do Trnavského kraja. Tieto podporili výstavbu 47 stavieb a 801 bytov. Dotácie a úvery pre obyvateľov Nitrianskeho kraja predstavovali k ultimu minulého roka 474,09 mil. Sk a podporili 15 stavieb a 562 bytov. Do Banskobystrického kraja smerovalo 455,51 mil. Sk pre 23 stavieb a 584 mil. Sk. Výrazne najmenej dotácií a zvýhodnených úverov získali obyvatelia Bratislavského kraja vo výške 19,27 mil. Sk. MVRR podporuje bytovú výstavbu v mestách a obciach prostredníctvom troch programov. Ide o program poskytovania dotácií na výstavbu nájomných bytov, na výstavbu technickej infraštruktúry a na odstránenie systémových porúch bytových domov. ŠFRB podporuje bytovú výstavbu najmä poskytovaním zvýhodnených úverov. ŠFRB vznikol v roku 1996 a zruší sa k 1. januáru 2003. Správa fondu následne prejde pod priame riadenie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR a Slovenskej záručnej a rozvojovej banky.

STAVEBNÍCTVO: Váhostav – SK vlani s čistým ziskom 21,42 mil. Sk Váhostav – SK má zámer postupne vybudovať spoločnosť holdingového typu, kvôli čomu už založila dcérske spoločnosti zamerané na špeciálne výrobné aj inžinierske činnosti SR-stavebníctvo-Váhostav-SK-výsledky-2001 BRATISLAVA 6. júna (SITA) – Spoločnosť Váhostav – SK, a.s., Žilina dosiahla v minulom roku čistý zisk na úrovni 21,42 mil. Sk, pričom z prevádzkovej oblasti zaznamenala zisk 67,36 mil. Sk. Výnosy zo stavebnej činnosti predstavovali zhruba 1,196 mld. Sk. Pridaná hodnota bola na úrovni 245,06 mil. Sk. Agentúru SITA o tom informoval člen predstavenstva spoločnosti Ján Štrauch. „Hospodárske výsledky sú obdobím približne sedemmesačnej činnosti firmy, teda od obdobia, keď prišlo k intenzifikácii jej výrobných činiteľov,“ informovali ďalej predstavitelia spoločnosti. Váhostav – SK plánuje postupne vybudovať spoločnosť holdingového typu, kvôli čomu už založila dcérske spoločnosti zamerané na špeciálne výrobné aj inžinierske činnosti. Do skupiny Váhostav – SK tak patria spoločnosti PSV, s.r.o., Žilina, Prefa, s.r.o., Horný Hričov, Mechanizácia, s.r.o., Horný Hričov, Doprava, s.r.o., Horný Hričov, Projekt, s.r.o., Žilina, IVG Metal, s.r.o., Horný Hričov, Control – VHS – SK, s.r.o., Žilina, OAC Zlaté piesky, s.r.o., Bratislava, Váhostav Bohemia, Kladno a Slovstroj Moskva. Váhostav – SK realizoval v uplynulom roku napríklad obchodno-zábavné centrum Aupark Petržalka, predajné centrum Baumaxmarkt Bratislava, obchodné centrum Carrefour Žilina, diaľnicu D1 Behárovce, tunel Horelica, Vodné dielo Žilina a ďalšie. Spoločnosť zamestnávala k ultimu decembra 731 pracovníkov s priemernou mzdou vo výške 15 523 Sk. Pridaná hodnota na jedného zamestnanca predstavovala 335,2 tis. Sk. Bilančná suma Váhostavu – Sk tvorila k ultimu decembra 1,174 mld. Sk. Stále aktíva predstavovali 419,2 mil. Sk a obežné 596,91 mil. Sk. Krátkodobé pohľadávky evidovala spoločnosť v objeme 470,8 mil. Sk a krátkodobé záväzky 356,6 mil. Sk. Spoločnosť čerpala v minulom roku bankové úvery v objeme 279,2 mil. Sk. Spoločnosť bola založená v roku 1993, pričom jej jediným vlastníkom bola akciová spoločnosť Váhostav, Žilina. Váhostav vložil do spoločnosti časť podniku a navýšil tak jej základné imania na 237 mil. Sk. K ďalšiemu navýšeniu základného imania na 490 mil. Sk došlo v súvislosti so vstupom strategického partnera, spoločnosti HBS, a.s. do spoločnosti. V súčasnosti je tak majoritným vlastníkom Váhostavu – SK spoločnosť HBS s 51,6-percentým podielom akcií. Transformácia bola realizovaná k 15. máju 2001 v súlade s Projektom reštrukturalizácie spoločnosti Váhostav.

Pripravil: Linda Drábová, P67 value, člen skupiny Penta Holding. Spracovane zo zdrojov agentúry SITA, služby TRIAS a interných databáz.

Táto publikácia bola pripravená tímom spoločnosti P67 Value, členom skupiny PENTA HODLDING. Publikácia nie je určená ako ponuka na predaj alebo nákup akéhokoľvek finančného nástroja. Napriek tomu, že spoločnosť P67 Value venovala odpovedajúcu a uvážlivú starostlivosť výberu faktov a ich zdrojov použitých v tejto publikácii, nepreberá na seba záväzok úplnosti a kompletnosti týchto faktov. Informácie obsiahnuté v tejto publikácii môžu byť menené bez predchádzajúceho upozornenia. Predstavitelia alebo zamestnanci P67 Value, môžu, v rámci zákonných noriem, participovať alebo mať iné záujmy v transakciách alebo nástrojoch vrátane derivátov, ktoré priamo alebo nepriamo sa dotýkajú témy tejto publikácie.

Ani predstavitelia, ani zamestnanci spoločnosti P67 Value nepreberajú na seba záväzky vyplývajúce z priamych alebo nepriamych strát spôsobených využitím informácií obsiahnutých v tejto publikácii. Investičné možnosti pojednávané v tejto publikácii môžu obsahovať signifikantné riziko, nemusia byť k dispozícií vo všetkých legislatívnych systémoch, môžu byť nelikvidné a nevhodné pre niektorých investorov. Hodnota investície, alebo výnos z nej, môže podliehať zmene úrokovej sadzby, menového kurzu alebo iných činiteľov v ekonomike. Minulá výkonnosť investície nie je indikátorom budúceho vývoja jej hodnoty.

Obsah tejto publikácie podlieha ochrane autorským zákonom. Žiadna jeho časť, text, graf alebo tabuľka nesmie byť reprodukovaná, distribuovaná alebo publikovaná bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti P67 Value. Všetky práva vyhradené.

Ďalšie informácie spoločnosť P67 Value poskytne na vyžiadanie.

Bratislava

P67 Value, member of PENTA HOLDING

Krížková 9

811 04 BRATISLAVA

SLOVAKIA

Tel:+421-2-52 44 26 57

Fax: +421-2-52 44 26 58

e-mail: p67value@p67value.sk


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

21. 10. 2020

USD 1,185 0,004
CZK 27,185 0,048
GBP 0,908 0,006
HUF 364,010 1,670
CAD 1,556 0,002

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS