ČLÁNOK




Čo sa stalo v odvetví
27. mája 2002

Výsledky VaK za rok 2001

Celkovú stratovosť piatich podnikov vodární a kanalizácii (VaK) sa podarilo znížiť zo 146 na 22 mil. Sk. Celkové výnosy podnikov sa zvýšili o 7,4% na 6,5 mld Sk, náklady na 6,860 mld. Sk s medziročným rastom 5,3 %. Kladný hospodársky výsledok dosiahli len VaK Bratislava, š.p., a Východoslovenské VaK Košice, š.p.

Bratislavská vodárenská

V navrhovanej Bratislavskej vodárenskej, a.s., by mali svoj podiel aj obce z okresov Malacky, Pezinok a Senec. V Trnavskej by boli zastúpené okresy Trnava, Piešťany, Hlohovec, Senica, Skalica a Myjava. Celkové potreby Bratislavy do roku 2015, začínajúc rekonštrukciou zastaraných sietí až po nové projekty, sú vyčíslené na takmer 13 mld Sk. Z toho bude nevyhnutné preinvestovať minimálne 4 mld. Sk.

Stanoviská Lyonnaise SR

Medzi hlavé problémy súvisiace s privatizáciou vodárenských spoločností patrí regulovaná cena vody, nejasné postavenie regulátora sieťových odvetví, politika v oblasti vodohospodárstva a nejasná stratégia pri podpore municipálnych projektov zameraných na obnovu infraštruktúry VaK. Firma chce ponúknuť spoluprácu všetkým mestám a perspektívne uvažuje aj o zapojení sa do podnikania v oblasti nakladania s odpadmi.

Spotreby vody v SR

Vlani klesla špecifická spotreba vody v prepočte na obyvateľa a deň pod 120 litrov. Na porovnanie v roku 1998 sme denne minuli takmer 132 litrov vody. Znižovanie spotreby vody zaznamenávajú aj v susednej ČR, kde vlani medziročne klesla spotreba o 6 litrov na 163 litrov. Cena vody je v SR regulovaná štátom, ktorý stanovuje jej maximálnu cenu. Súčasná cena pre občanov kryje náklady na výrobu vody iba z 80%.

ČOV

V súčasnosti je v SR v rôznom štádiu rozostavanosti 29 rozhodujúcich stavieb ČOV a kanalizačných systémov. Na ich dokončenie treba minimálne 2,8 mld Sk. V súvislosti s implementáciou smerníc EK pripravuje rezort pôdohospodárstva zoznam mestských a obecných aglomerácií, v ktorých má byť vybudovaná ČOV a kanalizácia.

VaK vo Viedni

Pred rokom vydaný zákon zakazuje privatizáciu vodovodných a kanalizačných sietí na území rakúskej metropoly. Ceny za vodu sú stanovené na základe hospodárskych údajov. Vodné a stočné je jednotné, za jeden kubický meter sa platí 1,5 eura.

Vybrané detailnejšie informácie

Podniky vodární a kanalizácií vykázali stratu 21,9 mil. Sk

BRATISLAVA 22. mája (SITA) – Štátne podniky vodární a kanalizácií (VaK) vykázali za rok 2001 stratu 21,9 mil. Sk. Z piatich podnikov pritom kladný hospodársky výsledok dosiahli len VaK Bratislava, š.p., a Východoslovenské VaK Košice, š.p. Celkové výnosy slovenských vodární a kanalizácií dosiahli k ultimu decembra 6,52 mld. Sk a v porovnaní s rokom 2000 sa zvýšili o 7,4 %. Takmer 92-percentný podiel na výnosoch tvorili tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb. Náklady podnikov boli vlani 6,515 mld. Sk a medziročne vzrástli o 5,3 %. Vyplýva to z údajov zverejnených Ministerstvom pôdohospodárstva SR.

Najvážnejším a dlhodobým problémom, ovplyvňujúcim hospodárenie štátnych podnikov VaK, je vysoký stav pohľadávok, predovšetkým po lehote splatnosti. Ku koncu minulého roku dosiahli celkové pohľadávky 2,159 mld. Sk, z čoho po lehote splatnosti boli pohľadávky vo výške 1,176 mld. Sk. Najväčšími dlžníkmi podnikov VaK sú priemyselné, poľnohospodárske a zdravotnícke subjekty a inštitúcie štátnej správy a školstva. Najväčším problémom je zdravotníctvo, kde sa technické opatrenia zo strany VaK, napríklad v podobe odstávky dodávok vody, nedajú realizovať.

Záväzky podnikov VaK dosiahli k 31. decembru vlaňajška 1,103 mld. Sk a ich objem sa oproti roku 2000 zvýšil o 19,1 %. Po lehote splatnosti podniky evidovali záväzky v objeme 288,1 mil. Sk. Najväčší objem záväzkov v štátnych podnikoch VaK predstavujú neuhradené odplaty za odbery podzemnej vody a neuhradené odplaty za vypúšťanie odpadových vôd.

Strata klesla k 1 mld Sk

21. 5. 2002 (HOSPODÁRSKY DENNÍK) – Celkové výnosy vodohospodárov sa pri medziročnom navýšení o 5,6% dostali na 10,7 mld Sk. Stratovosť piatich podnikov vodární a kanalizácii (VaK), v ktorých momentálne prebieha proces transformácie z majetku štátu do vlastníctva miest a obcí, sa podarilo znížiť zo 146 na 22 mil. Sk. Ich celkové výnosy sa zvýšili o 7,4% na 6,5 mld Sk. Pozitívne sa vyvíjalo však aj hospodárenie správcu tokov, Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP). Pri celkových výnosoch v objeme 2,7 mld Sk sa jeho ziskovosť dostala na 51 mil. Sk. Rok 2000 SVP uzavrel so ziskom 30 mil. Sk. Hlavný vplyv na zníženie stratovosti mali však výsledky hospodárenia Vodohospodárskej výstavby Bratislava (VVB) a Hydroconsultu Bratislava, keď ich kumulovaná strata klesla z 3,2 na 1 mld Sk. Výnosy týchto podnikov sa totiž medziročne navýšili takmer o 50% na 1,4 mld Sk, zatiaľ čo náklady klesli zo 4,2 na 2,5 mld Sk. Zvýšenie výnosov sa pritom dosiahlo hlavne vďaka tomu, že Slovenské elektrárne (SE) začali VVB prispievať na prevádzkovanie Vodného diela Gabčíkovo. VVB je zaťažená úvermi čerpanými na výstavbu tohto diela, ktorého najlukratívnejšiu energetickú časť spravujú práve SE.

Bratislavské vodárne sa rozdelia

20. 5. 2002 (NÁRODNÁ OBRODA) – Tento názor hlavného mesta potvrdilo aj mestské zastupiteľstvo na svojom poslednom zasadnutí. Rovnako rozmýšľajú i Trnavčania. V tejto veci už oslovili aj FNM, ktorý na budúcich akcionárov transformujúcich sa podnikov VaK – mestá a obce – má previesť akcie v hodnote zodpovedajúcej počtu obyvateľov. Transformácia VaK má obciam umožniť plniť si povinnosti v zásobovaní obyvateľstva vodou, odkanalizovaní a čistení odpadových vôd. Na ich pleciach bude aj vyplnenie bielych miest vo vodovodnej a kanalizačnej sieti a výstavbe čistiarní odpadových vôd. Okrem iného aj vzhľadom na naše integračné ambície do Európskej únie, ktorá má v tomto smere prísne kritériá. Na zosúladenie s európskymi smernicami v oblasti odkanalizovania a čistenia odpadových vôd má Slovensko čas do roku 2015. Zdá sa dosť dlhý, no vzhľadom na potreby a finančné možnosti nevyznieva až tak ideálne. Najbližších 13 rokov bude totiž len v Bratislave treba investovať do vodárenskej infraštruktúry vyše 3 mld Sk. Jej radnica síce ráta s pomocou z prístupového fondu ISPA, z ktorého možno získať až 50% potrebnej sumy, o zvyšok sa však mesto bude musieť postarať samo. Respektíve ľudia na čele vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, v prípade ktorej sa ráta i so vstupom zahraničného investora. Celkové potreby Bratislavy do roku 2015, začínajúc rekonštrukciou zastaraných sietí až po nové zámery, sú však vyčíslené na takmer 13 mld Sk. V navrhovanej Bratislavskej vodárenskej, a.s., by mali svoj podiel aj obce z okresov Malacky, Pezinok a Senec. V Trnavskej by boli zastúpené okresy Trnava, Piešťany, Hlohovec, Senica, Skalica a Myjava. Hlavnému mestu by takýto model vyhovoval najmä preto, že by v nej malo zhruba 75% zastúpenie a bez problémov by mohlo presadzovať zámery spoločnosti. Ak by boli obe pod jednou strechou, už by to neplatilo.

Podľa Lyonnaise je potrebné doriešiť regulovanú cenu vody

BRATISLAVA 23. mája (SITA) – Podľa predstaviteľov firmy Lyonnaise SR medzi hlavé problémy súvisiace s privatizáciou vodárenských spoločností patrí regulovaná cena vody a nejasné postavenie regulátora sieťových odvetví. „Regulovaná cena vody podmieňuje aj výšku potenciálnych investícií,“ povedal riaditeľ spoločnosti Lyonnaise SR, s.r.o. Antonín Pokorný.

Podľa Pokorného by mal štát jasne definovať aj politiku v oblasti vodohospodárstva a svoju stratégiu pri podpore municipálnych projektov zameraných na obnovu infraštruktúry vodární a kanalizácií (VaK). Ako zdôraznil, bratislavské mestské zastupiteľstvo zatiaľ ako jediné zaujalo jasné stanovisko k spôsobu nakladania s majetkom vznikajúcej akciovej spoločnosti, ktorý na mesto prejde z Fondu národného majetku SR (FNM). „Pozorne sledujeme názory municipalít a ich postoj k problematike VaK. Podľa nás je štandardným modelom v tejto oblasti ponechanie si infraštruktúry a prenechanie prevádzky na špecializované firmy,“ povedal Pokorný. Šéf slovenskej pobočky Lyonnaise ocenil aj prijatie vodného zákona, zákon o VaK však podľa neho bude riešiť až ďalšia vláda.

Ako novinárom povedal Jacques Pétry, prezident spoločnosti Ondeo, ktorá je materskou firmou Lyonnaise SR, firma by rada nadviazala na skúsenosti z Trenčína, kde je od roku 1999 majoritným akcionárom Trenčianskej vodohospodárskej spoločnosti. Podľa Pétryho chce firma ponúknuť spoluprácu všetkým mestám a perspektívne uvažuje aj o zapojení sa do podnikania v oblasti nakladania s odpadmi.

Okrem spoločnosti Ondeo svoj záujem o vstup do podnikov Vak oficiálne prezentovali firmy Berlinwasser International a Vivendi Water. Podľa Ministerstva pôdohospodárstva SR si investície do tohto odvetvia vyžiadajú 100 až 150 mld. Sk. Návrh ministerstva pôdohospodárstva na zriadenie šiestich vodárenských spoločností v rámci transformácie VaK schválila vláda minulý rok v júni. Tie vzniknú z piatich štátnych podnikov VaK. FNM po posúdení projektov vloží majetok podnikov VaK do pripravovaných obecných vodárenských spoločností, ktorých akcie by mali vlastniť a spravovať obce a mestá. Investori majú záujem predovšetkým o vstup do firiem, ktoré budú mať na starosti prevádzku vodárenských spoločností, pričom infraštruktúra by ostala majetkom miest a obcí.

Ondeo Services patrí do skupiny spoločnosti Suez, svetovej jednotky v oblasti infraštruktúrnych služieb, rozvoja miest a životného prostredia. V súčasnosti má 22 tis. zamestnancov vo viac ako 120 krajinách. Pitnou vodou zásobuje takmer 100 mil. ľudí na celom svete.

Voda je drahšia, jej spotreba klesá

18. 5. 2002 (PRAVDA) – Znižovanie spotreby vody zaznamenávajú aj v susednej ČR, kde vlani medziročne klesla spotreba o 6 litrov na 163 litrov. Ako informoval denník MF Dnes, Česi predpovedajú, že pokles spotreby potrvá u nich ešte najmenej dva roky. „Kedy a na akej úrovni sa zastaví pokles spotreby vody v SR závisí od občanov, hoci najhoršie obdobie poklesu spotreby vody už máme zrejme za sebou,“ povedal Pravde Dušan Čerešňák, riaditeľ odboru vodovodov a kanalizácií na Ministerstve pôdohospodárstva SR. Spotreba vody v SR je podľa Čerešňáka ešte stále v norme, pretože denné hygienické minimum na občana je 80 litrov. „Napriek tomu, že cena pitnej vody v posledných rokoch rastie, stále sa nesprávame ako skutoční hospodári,“ tvrdí Čerešňák a dodáva, že mnohí s pitnou vodou stále polievajú záhrady alebo umývajú autá. V parlamente tento týždeň prešiel prvým čítaním návrh zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách. Ak bude tento zákon schválený do konca tohto legislatívneho obdobia, potom bude treba rátať, že už v roku 2003 by mohla nastúpiť vecná regulácia ceny vody. „Až doteraz je cena vody regulovaná štátom, ktorý stanovuje jej maximálnu cenu. Uplatnenie princípu vecnej regulácie ceny bude znamenať, že do ceny sa premietnu vlastné náklady výrobcu vody a jeho primeraný zisk. V praxi to prinesie zdraženie vody, pretože súčasná cena pre občanov kryje náklady na výrobu vody iba z 80%,“ povedal Čerešňák. Voda pre obyvateľstvo je stále lacnejšia ako voda pre priemyselné podniky. Po nástupe vecnej regulácie cien, ktorú umožní už prijatý zákon o regulácií sieťových odvetví, sa cena vody vyrovná tak pre obyvateľstvo, ako aj veľkoodberateľov. V súčasnosti platíme za jeden kubík pitnej vody (vodné plus stočné) 19 Sk. Po nástupe vecnej regulácie cien vody treba rátať s tým, že za kubík dodanej a odkanalizovanej vody sa bude platiť viac ako 20 Sk.

ČOV je stále málo

22. 5. 2002 (HOSPODÁRSKE NOVINY) – Slovensko v tejto oblasti výrazne zaostáva za členskými štátmi EÚ. Momentálne je možnosť čistenia odpadových vôd prístupná len pre 50% obyvateľstva a necelých 84% občanov je pripojených na verejný vodovod. Celkové náklady spojené s úplnou implementáciou smernice EK o čistení mestských odpadových vôd predstavujú podľa odborných analýz asi 130 mld Sk. Táto suma by sa mala preinvestovať do roku 2015 zo zdrojov štátneho rozpočtu a štrukturálnych fondov EÚ. Podľa generálneho riaditeľa vodohospodárskej sekcie Ministerstva pôdohospodárstva SR Dušana Palka je v súčasnosti v SR v rôznom štádiu rozostavanosti 29 rozhodujúcich stavieb ČOV a kanalizačných systémov. Na ich dokončenie treba minimálne 2,8 mld Sk. Pre celú oblasť vodného hospodárstva je v tohtoročnom štátnom rozpočte vyčlenených len 600 mil. Sk. Z tohto hľadiska má pre slovenské samosprávy mimoriadny význam fond predvstupovej pomoci ISPA. V súvislosti s implementáciou smerníc EK pripravuje rezort pôdohospodárstva zoznam mestských a obecných aglomerácií, v ktorých má byť vybudovaná ČOV a kanalizácia. Návrh budú môcť pripomienkovať aj samotné samosprávy, občania a ďalšie zainteresované subjekty. Problematikou sa zaoberá tiež návrh zákona o vodách, ktorým sa budú poslanci NR SR zaoberať v rámci schvaľovania balíka eurolegislatívy.

Banské stavby dosiahli v prvom kvartáli zisk 8,9 mil. Sk

20. 5. 2002 (SITA) – Takmer štvrtina stavebných prác bola v sledovanom období zrealizovaná v zahraničí, a to v ČR, Slovinsku a v Spojených arabských emirátoch. „Tieto realizácie sa priaznivo odzrkadlili na výške hospodárskeho výsledku,“ dodala V. Herchelová. V roku 2002 spoločnosť predpokladá realizáciu výkonov za viac ako 500 mil. Sk, pričom vývoz stavebných prác je zvažovaný na úrovni 100 mil. Sk. Exportnými teritóriami budú predovšetkým ČR a Slovinsko. Banské stavby zamestnávali v prvom kvartáli 517 pracovníkov. Po úspešnom splatení prvej emisie podnikových dlhopisov vo februári 2002 roka sa spoločnosť rozhodla emitovať aj druhú emisiu dlhopisov v objeme 100 mil. Sk. Tieto boli v marci 2002 prijaté na kótovaný paralelný trh BCPB. „Finančné zdroje z tejto emisie sú určené na financovanie investičného rozvoja spoločnosti a na reštrukturalizáciu jej finančných zdrojov,“ zdôvodnila V. Herchelová. Spoločnosť Banské stavby Prievidza sa špecializuje na stavebné práce v podzemí, výstavbu diaľničných tunelov, vodných privádzačov, výstavbu vodovodov, kanalizácií, kolektorov a bansko-stavebné práce. Do jej sortimentu patria aj špeciálne sanačné a injektážne technológie, výstavba čističiek odpadových vôd, ale aj stavby občianskej vybavenosti.“

Vodné a odpadové hospodárstvo vo Viedni v rukách mesta

BRATISLAVA 23. mája (SITA) – Viedeň nenastúpi cestu liberalizácie v odpadovom a vodnom hospodárstve, privatizácia v týchto oblastiach nie je v zásade vo Viedni možná. Obe sféry sú plne v rukách mesta. Uviedla to dnes na tlačovej besede, ktorá sa konala pri príležitosti rakúsko-slovenského sympózia Životné prostredie bez hraníc, radkyňa mesta Viedeň pre oblasť životného prostredia Isabella Kossinová. Pred rokom vydaný zákon zakazuje privatizáciu vodovodných a kanalizačných sietí na území rakúskej metropoly, ide o cestu maximalizácie kvality a nie zvyšovania poplatkov, dodala Kossinová.

Ceny za vodu sú stanovené na základe hospodárskych údajov, vodné a stočné je jednotné, za jeden kubický meter sa platí 1,5 eura. Čo sa odpadov týka, až 90 percent sa vo Viedni spaľuje a iba 10 percent končí na skládkach, pričom od roku 2004 už nebude možné ukladať neošetrený odpad na skládky. Rakúski odborníci, ktorí prišli na Slovensko, si tu chcú vymeniť so slovenskými odborníkmi informácie z oblasti vôd a odpadov. Viedeň plánuje počas najbližších piatich rokov preinvestovať v oblasti životného prostredia – a to predovšetkým v oblasti vodného a odpadového hospodárstva, okolo dvoch miliárd eur. Do rekonštrukcie kanalizačnej siete na území Bratislavy bude do roku 2015 potrebné investovať vyše štyri miliardy korún. Túto sumu vyčíslili Vodárne a kanalizácie, informoval na tlačovej besede Martin Marcinčák z bratislavského magistrátu.


Pripravila: Katarína Šefčíková, P67 Value, člen skupiny Penta Holding. Spracovane zo zdrojov agentúry SITA, týždenníka TREND, služby TRIAS a interných databáz.

Táto publikácia bola pripravená tímom spoločnosti P67 Value, členom skupiny PENTA HOLDING. Publikácia nie je určená ako ponuka na predaj alebo nákup akéhokoľvek finančného nástroja. Napriek tomu, že spoločnosť P67 Value venovala odpovedajúcu a uvážlivú starostlivosť výberu faktov a ich zdrojov použitých v tejto publikácii, nepreberá na seba záväzok úplnosti a kompletnosti týchto faktov. Informácie obsiahnuté v tejto publikácii môžu byť menené bez predchádzajúceho upozornenia. Predstavitelia alebo zamestnanci P67 Value, môžu, v rámci zákonných noriem, participovať alebo mať iné záujmy v transakciách alebo nástrojoch vrátane derivátov, ktoré priamo alebo nepriamo sa dotýkajú témy tejto publikácie.

Ani predstavitelia, ani zamestnanci spoločnosti P67 Value nepreberajú na seba záväzky vyplývajúce z priamych alebo nepriamych strát spôsobených využitím informácií obsiahnutých v tejto publikácii. Investičné možnosti pojednávané v tejto publikácii môžu obsahovať signifikantné riziko, nemusia byť k dispozícií vo všetkých legislatívnych systémoch, môžu byť nelikvidné a nevhodné pre niektorých investorov. Hodnota investície, alebo výnos z nej, môže podliehať zmene úrokovej sadzby, menového kurzu alebo iných činiteľov v ekonomike. Minulá výkonnosť investície nie je indikátorom budúceho vývoja jej hodnoty.

Obsah tejto publikácie podlieha ochrane autorským zákonom. Žiadna jeho časť, text, graf alebo tabuľka nesmie byť reprodukovaná, distribuovaná alebo publikovaná bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti P67 Value. Všetky práva vyhradené.

Ďalšie informácie spoločnosť P67 Value poskytne na vyžiadanie.

Bratislava
P67 Value, member of PENTA HOLDING
Krížková 9
811 04 BRATISLAVA
SLOVAKIA
Tel:+421-2-577 88 400
Fax: +421-2-577 88 401
e-mail: p67value@p67value.sk


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

21. 10. 2020

USD 1,185 0,004
CZK 27,185 0,048
GBP 0,908 0,006
HUF 364,010 1,670
CAD 1,556 0,002

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS