ČLÁNOK




Čo sa stalo v odvetví
8. apríla 2002

Slovensko

– Doprastav, a.s., Bratislava plánuje v r 2002 dosiahnuť zisk po zdanení v objeme 70 mil. Sk. Celkové výnosy očakáva podnik na úrovni 6,9 mld. Sk, pričom na výnosy z výroby by pripadlo 93 %. Vzhľadom na plánovaný rast výkonov predpokladajú zvýšenie počtu pracovníkov približne o 100 osôb.

– Celkovo 5,48 mil. Eur z podporného programu ISPA bude môcť využiť Slovensko na plánovanú rekonštrukciu a rozšírenie čistiarne odpadových vôd vo Zvolene, ktorá má byť ukončená v r. 2005. Fond ISPA pokryje 50 % z oprávnených nákladov, zostávajúcich 50% si rozdelia štát a Stredoslovenské vodárne a kanalizácie. Do zoznamu prioritných projektov na získanie prostriedkov z fondu Európskej únie ISPA zaradilo v tomto roku Ministerstvo živtného prostredia SR aj rozšírenie kanalizácie v Košiciach.

– Stavba tunela Branisko je tesne pred uvedením do prevádzky. Podľa generálneho riaditeľa Slovenskej správy ciest Dušan Matonoka sa pôvodné náklady na výstavbu tunela nezvýšia. Zvýšia sa len náklady na dodatočné zmeny, ktoré si vyžiadalo zvýšenie bezpečnosti. Náklady na 1 km takmer päťkilometrového tunela vychádzajú na 1,1 mld. Sk vrátane stavebnej časti aj technológií. Celý tunel bude stáť okolo 5 mld. Sk. Dĺžka razenej časti je 4 822 metrov.

Outside Slovakia

– Rakúsky stavebný koncern Wienerberger dosiahol za rok 2001 výraznú stratu. Zisk spoločnosti pred zdanením vo výške 228,3 mil. Eur z roku 2000 klesol na vlaňajšiu stratu 62,7 mil. eur. Výsledky podniku ovplyvnili reštrukturalizačné a optimalizačné opatrenia v objeme 92 mil. Eur. Prevádzkový zisk na akciu sa v medziročnom porovnaní znížil z 1,69 eura na 0,83 eura.

– Rakúska stavebná produkcia dosiahla v uplynulom roku hodnotu 9,8 mld. Eur. Stavebná produkcia poklesla v oblasti inžinierskych stavieb v medziročnom porovnaní o 0,8 % a v oblasti pozemných stavieb o 3,1 %, vzrástla výrazne výstavba tunelov o 42,8 %, vodohospodárska výstavba o 15,7 %, priemyselná výstavba o 7,9 % a výstavba mostov o 5 %. Verejný sektor zaznamenal v sledovanom období pokles stavebnej produkcie o 2,5 % na 3,5 mld. Eur.

– Zahraničné investície boli v Bulharsku v r. 2001 650,9 mil. USD, pričom investície do stavebníctva sa podieľali 4,6% na celkovom objeme cca 29,94 mil. USD.

– Maďarská stavebná firma Hungaria Golf Ltd. sa podieľa na výstavbe ďalších hracích plôch golfového ihriska v rozlohe 30 ha v investičnom náklade 20 mil. Eur. Zákazka je súčasťou dohody o výstavbe športového a ubytovacieho komplexu medzi Radissson SAS a Hungaria Golf Kft.


Detailnejšie informácie

STAVEBNÍCTVO: Doprastav plánuje v tomto roku zisk 70 mil. Sk Celkové výnosy očakáva podnik na úrovni 6,9 mld. Sk, pričom na výnosy z výroby by pripadlo 93 %, t.j. 6,42 mld. Sk SR-stavebníctvo-Doprastav-plány-2002

BRATISLAVA 2. apríla (SITA) – Doprastav, a.s., Bratislava plánuje v tomto roku dosiahnuť zisk po zdanení v objeme 70 mil. Sk. Celkové výnosy očakáva podnik na úrovni 6,9 mld. Sk, pričom na výnosy z výroby by pripadlo 93 %, t.j. 6,42 mld. Sk. Agentúru SITA o tom informoval generálny riaditeľ Doprastavu Dušan Mráz. „Vzhľadom na plánovaný rast výkonov predpokladáme zvýšenie počtu pracovníkov približne o 100 osôb, pričom vlani firma zamestnávala 2 840 pracovníkov,“ dodal D. Mráz. Priemerná mzda dosiahla v minulom roku 16 950 Sk. Základné imanie spoločnosti v roku 2002 bude na úrovni 1,008 mld. Sk. Doprastav pôsobil vlani aj v Českej republike, kde výkony predstavovali 199 mil. Sk. „V tomto roku predpokladáme výkony v objeme zhruba 500 mil. Sk,“ doplnil generálny riaditeľ. Ďalšími projektmi, o ktoré sa Doprastav zaujíma, je výstavba mosta Košická v Bratislave a dvoch rýchlostných komunikácií pri Novej Bani. Ukončenie výberového procesu sa očakáva do 10. apríla, pričom zverejnenie zhotoviteľa sa presunie na polovicu apríla. Doprastav je jednou z najvýznamnejších slovenských stavebných firiem. Vznikol k 1. januáru 1994 transformáciou zo štátneho podniku. V nasledujúcom roku spoločnosť zmodernizovala strojový a dopravný park. Podnik v minulom roku preinvestoval do bežnej reprodukcie prostriedky v objeme 310 mil. Sk, ktoré smerovali do rozšírenia výrobného programu o vodorovné a zvislé dopravné značenie a do technológií mostného staviteľstva. Okrem generálneho riaditeľstva v Bratislave má Doprastav dva závody v Žiline a vo Zvolene.

STAVEBNÍCTVO: Rakúsky Wienerberger v roku 2001 stratový. Podľa informácií predstaviteľov spoločnosti klesol zisk pred zdanením 228,3 mil. eur z roku 2000 na vlaňajšiu stratu vo výške 62,7 mil. eurRakúsko-stavebníctvo-Wienerberger-výsledky-2001

VIEDEŇ 3. apríla (SITA, APA) – Rakúsky stavebný koncern Wienerberger dosiahol podľa konečných výsledkov za minulý rok výraznú stratu. Podľa informácií predstaviteľov spoločnosti klesol zisk pred zdanením vo výške 228,3 mil. eur z roku 2000 na vlaňajšiu stratu 62,7 mil. eur. Výsledky podniku výrazne ovplyvnili reštrukturalizačné a optimalizačné opatrenia v objeme 92 mil. eur. Prevádzkový zisk na akciu sa v medziročnom porovnaní znížil z 1,69 eura na 0,83 eura. Spoločnosť zníži dividendu na akciu na svojom valnom zhromaždení z 0,80 eura na 0,60 eura. Obrat koncernu klesol po predaji spoločnosti Treibacher Industrie AG o 8 % na 1,545 mld. eur. Obrat očistený o investície však vzrástol o 2 %. Zisk pred zdanením a úrokmi (EBIT) sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom znížil o 55 % na 66,2 mil. eur. V tomto

roku očakávajú predstavitelia koncernu nárast EBIT nad 100 mil. eur.

STAVEBNÍCTVO: Rakúska stavebná produkcia v minulom roku poklesla Stavebná produkcia dosiahla vlani hodnotu 9,8 mld. eur, poklesol objem produkcie v oblasti inžinierskych aj pozemných staviebRakúsko-stavebníctvo-produkcia-2001 VIEDEŇ 3. apríla (SITA, APA) – Rakúska stavebná produkcia dosiahla v uplynulom roku hodnotu 9,8 mld. eur. Podľa informácií rakúskeho štatistického úradu Statistik Austria poklesla stavebná produkcia v oblasti inžinierskych stavieb v medziročnom porovnaní o 0,8 % a v oblasti pozemných stavieb o 3,1 %.. Vlani vzrástla výrazne výstavba tunelov o 42,8 %, vodohospodárska výstavba o 15,7 %, priemyselná výstavba o 7,9 % a výstavba mostov o 5 %. Verejný sektor zaznamenal v sledovanom období pokles stavebnej produkcie o 2,5 % na 3,5 mld. eur. Výrazne poklesla vo verejnom sektore bytová výstavba o 18,7 %. Pokles stavebnej produkcie sa dotkol všetkých spolkových krajín. Najvýraznejšie poklesla stavebná produkcia v Burgenlande o 7,9 %, Štajermarku o 6,9 % a Salzburgu o 4,5 %.

Zahraničné investície v Bulharsku dosiahli v poslednom štvrťroku roku 2001 147,1 mil. USD, pričom v rovnakom období roku 2000 zaznamenali až 493,8 mil. USD. Článok : Zahraničné investície v Bulharsku vlani 650,9 mil. USD Titul : SITA Dátum : 28. 3. 2002

Strana: Autor : SITA; BTA Vyplýva to z informácií, ktoré na svojej internetovej stránke zverejnila bulharská centrálna banka. Za celý minulý rok získalo Bulharsko zahraničné investície vo výške 650,9 mil. USD, čo v porovnaní s rokom 2000 predstavuje pokles o 35%. Príčinou vysokej úrovne z roku 2000 bol predaj banky Bulbank. Najväčším zahraničným investorom v Bulharsku bolo vlani Grécko, ktoré sa na celkových zahraničných investíciách podieľalo 32,8%. Svoje postavenie dosiahlo Grécko vďaka tomu, že grécka telekomunikačná spoločnosť OTE kúpila v Bulharsku licenciu na prevádzkovanie telekomunikačnej siete GSM. Spomedzi zahraničných investorov sa s podielom 12,9% zaradilo na druhé miesto Rakúsko, za ním nasledovalo Taliansko s 11,9%. Spomedzi jednotlivých sektorov v Bulharsku prilákali najviac zahraničných investícií v roku 2001 telekomunikácie a pošty s 26,9%, finančníctvo a poisťovníctvo s 9,4%, stavebníctvo so 4,6% a textilný priemysel so 4,3%.

DOPRAVA: Tunel Branisko do skúšobnej prevádzky zrejme v júli. Sklz vo výstavbe je oproti plánovaným termínom zhruba 20 až 25 dní, poslední stavbári by mali z tunela odísť v polovici májaSR-doprava-Branisko-tunel-Dzurinda-kontrola-prevádzka

BEHÁROVCE 4. apríla (SITA) – Posledný kontrolný deň na stavbe tunela Branisko pred uvedením do prevádzky absolvoval vo štvrtok predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda. Napriek miernemu sklzu, najmä na východnej strane staveniska, vyjadril premiér presvedčenie, že tunel bude do skúšobnej prevádzky uvedený v júli tohto roku. „Pri záverečných prácach sú isté problémy. Poslední stavbári by mali z tunela odísť 15. mája, potom nastúpi montáž technológií,“ uviedol Dzurinda. Ako doplnil minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Jozef Macejko, sklz vo výstavbe spôsobili práve problémy v koordinácii prác stavbárov a technológov. Posun oproti plánovaným termínom je v súčasnosti zhruba 20 až 25 dní. Práce na privádzačoch z východnej i zo západnej strany pokračujú takmer bez problémov. Podľa generálneho riaditeľa Slovenskej správy ciest Dušan Matonoka sa pôvodné náklady na výstavbu tunela nezvýšia. Navyše budú len náklady na dodatočné zmeny, ktoré si vyžiadalo zvýšenie bezpečnosti. Náklady na jeden kilometer takmer päťkilometrového tunela vychádzajú na 1,1 mld. Sk vrátane stavebnej časti aj technológií. Celý tunel bude stáť okolo 5 mld. Sk. Dĺžka razenej časti je 4 822 metrov. Počas skúšobnej prevádzky, ktorá potrvá približne dva až tri mesiace, sa budú dolaďovať jednotlivé bezpečnostné systémy. Ako tvrdí minister Macejko, v žiadnom prípade však nepôjde o skúšky na úkor vodičov. Už pri uvedení do skúšobnej prevádzky budú musieť všetky technológie byť vyskúšané a fungovať bez problémov. Tunel pod Braniskom bude obojsmerný s maximálnou povolenou rýchlosťou 80 km/h. Výška vozidiel, ktoré budú môcť ním prechádzať, bude obmedzená na 4,5 metra. Jazda tunelom potrvá približne štyri minúty, v súčasnosti to vodičom cez horský priechod

Branisko trvá 20 až 25 minút.

Pripravil: Linda Drábová, P67 value, člen skupiny Penta Holding. Spracovane zo zdrojov agentúry SITA, služby TRIAS a interných databáz.

Táto publikácia bola pripravená tímom spoločnosti P67 Value, členom skupiny PENTA HODLDING. Publikácia nie je určená ako ponuka na predaj alebo nákup akéhokoľvek finančného nástroja. Napriek tomu, že spoločnosť P67 Value venovala odpovedajúcu a uvážlivú starostlivosť výberu faktov a ich zdrojov použitých v tejto publikácii, nepreberá na seba záväzok úplnosti a kompletnosti týchto faktov. Informácie obsiahnuté v tejto publikácii môžu byť menené bez predchádzajúceho upozornenia. Predstavitelia alebo zamestnanci P67 Value, môžu, v rámci zákonných noriem, participovať alebo mať iné záujmy v transakciách alebo nástrojoch vrátane derivátov, ktoré priamo alebo nepriamo sa dotýkajú témy tejto publikácie.

Ani predstavitelia, ani zamestnanci spoločnosti P67 Value nepreberajú na seba záväzky vyplývajúce z priamych alebo nepriamych strát spôsobených využitím informácií obsiahnutých v tejto publikácii. Investičné možnosti pojednávané v tejto publikácii môžu obsahovať signifikantné riziko, nemusia byť k dispozícií vo všetkých legislatívnych systémoch, môžu byť nelikvidné a nevhodné pre niektorých investorov. Hodnota investície, alebo výnos z nej, môže podliehať zmene úrokovej sadzby, menového kurzu alebo iných činiteľov v ekonomike. Minulá výkonnosť investície nie je indikátorom budúceho vývoja jej hodnoty.

Obsah tejto publikácie podlieha ochrane autorským zákonom. Žiadna jeho časť, text, graf alebo tabuľka nesmie byť reprodukovaná, distribuovaná alebo publikovaná bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti P67 Value. Všetky práva vyhradené.

Ďalšie informácie spoločnosť P67 Value poskytne na vyžiadanie.

Bratislava

P67 Value, member of PENTA HOLDING

Krížková 9

811 04 BRATISLAVA

SLOVAKIA

e-mail: p67value@p67value.sk


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

19. 4. 2024

USD 1,065 0,003
CZK 25,267 0,013
GBP 0,856 0,000
HUF 395,300 1,370
CAD 1,467 0,002

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS