ČLÁNOK


,

Česká vláda hľadá odvahu k reformám
20. mája 2003

Kabinet Vladimíra Špidlu sa v nedeľu zišiel na zámku v Kolodějích pri Prahe k vyriešeniu kľúčovej otázky: kedy konečne začne so záchranou verejných financií? I v českej sociálnej demokracii už sa zvoľna šíri poznanie, že rastúci štátny dlh treba zastaviť. Ale ako?

Z pražského ministerstva financií už presiakla dôverná správa: pre budúci rok sa plánuje štátny rozpočet so schodkom 150 miliárd českých korún. Tým by padol doterajší český rekord – tohtoročných 111 miliárd (plus dodatočných 10 miliárd za prehranú arbitráž kvôli televízii Nova). „To je úplná katastrofa. Som šťastný, že nie som ministrom financií,“ priznal verejne vicepremiér Pavel Rychetský z ČSSD. Minister financií Bohuslav Sobotka pritom už v decembri predstavil plán, ako vývoj verejných financií otočiť. Chýbala mu však jasná a výslovná podpora premiéra Špidlu.

Musím byť realista

Keď minister Sobotka nastupoval vlani do úradu, ekonómovia sa chytali za hlavu: 31-ročný juhomoravský právnik bez zábran priznával, že nepozná také základné ekonomické pojmy ako Lafferova krivka. Nikdy predtým nič neriadil a celú dovtedajšiu kariéru strávil v snemovni. Sobotka však príjemne prekvapil. Za svoju prioritu označil práve ozdravenie verejných financií a zvolal si kvôli tomu tým mladých českých ekonómov, často vyhlásených kritikov vládneho hospodárenia (okrem iných Ondřej Schneider z Patria Finance, Mojmír Hampl z Českej sporiteľne, Daniel Münich z CERGE či Pavel Kohout z PPF). Tento „myšlienkový tank“ mu behom série jesenných zasadaní vysypal celý rad nápadov, kde a ako sa dá ušetriť. Mohli však hovoriť iba do výdavkov, nie do daní.

Niektoré nápady boli na sociálnodemokratického ministra príliš silná káva: napríklad aby štát predal všetky svoje nehnuteľnosti za trhovú cenu a späť si prenajal iba skutočne nevyhnutné budovy; aby sa zrušilo pôrodné a pohrebné; aby výška životného minima bola vždy nastavená pod úrovňou regionálnej priemernej mzdy; aby sa dôchodky zvyšovali iba o infláciu (v Česku vláda podľa zákona prihliada z jednej tretiny aj k rastu miezd); aby sa prídavky na deti vyplácali iba do 1,8-násobku životného minima domácnosti (dnes je touto hranicou trojnásobok). „Treba si dávať realistické ciele. Podľa mňa je to politicky absolútne nepriechodné. A mohlo by to zdiskreditovať celú myšlienku konsolidácie rozpočtov,“ komentoval návrhy sám Sobotka.

Ako „priechodné“ si minister vybral tieto návrhy: 1) zamedziť zneužívaniu nemocenskej, 2) obmedziť štátnu podporu stavebného sporenia, 3) znížiť počet miest v štátnej správe o 2 percentá ročne, 4) sprísniť výplatu sociálnych dávok a podpôr v nezamestnanosti, 5) zrušiť väčšinu mimorozpočtových fondov a 6) štátne objednávky zveriť jedinej, lepšie kontrolovateľnej centrálnej agentúre. Pri presadení všetkých zmien by Sobotka podľa prepočtov svojho úradu v rokoch 2004-2006 znížil verejné schodky celkovo o 200 miliárd. Ako svoj cieľ do konca volebného obdobia Sobotka vyhlásil schodok verejných rozpočtov vo výške 71 miliárd (3,7 percenta HDP). Škrty vo výdavkoch by sa o to zaslúžili z dvoch tretín, zvyšnú tretinu by pokrylo zvýšenie daní: jednak vyššie spotrebné dane z tabaku a alkoholu, jednak presun väčšiny služieb (internet, telefonovanie, ale napríklad aj advokátske služby) z 5 do 22-percentnej sadzby dane z pridanej hodnoty a zrušenie odpočítateľných položiek v dani z príjmu (v Česku si môže daňový poplatník odpočítať zo základu dane napríklad penzijné pripoistenie, hypotéky či stavebné sporenie). Aby Česko mohlo aspoň čiastočne daňovo konkurovať Poľsku, Slovensku či Maďarsku, súčasťou zmien malo byť aj zníženie dane z príjmu firiem z 31 na 28 percent.

Prepáčte, ponáhľam sa do Kotla

Česká národná banka i sami členovia poradného týmu Sobotkovi vyčítajú, že je vo svojich cieľoch málo ambiciózny. Mimo všetku pochybnosť je však fakt, že ide o vôbec prvý pokus – od čias úsporných balíčkov Klausovej vlády v roku 1997, vynútených menovou krízou – o rozsiahlejšie a systémové úspory.

Lenže od slávnostnej prezentácie Sobotkových návrhov vlani v decembri sa nestalo prakticky nič. Premiér Špidla a s ním aj ostatní predáci vládnej koalície sa odvtedy venovali veciam, ktoré považovali za dôležitejšie: najprv hľadaniu nového českého prezidenta, potom príprave na jarný zjazd ČSSD (kde sa očakávalo Špidlovo zvrhnutie), teraz príprave na júnové referendum o vstupe do Európskej únie… Samotný premiér Špidla sa k reforme vyjadril iba veľmi všeobecne: vraj bude, ale musí byť „sociálne citlivá“. O jeho záujme vypovedá aj fakt, že nedávno vynechal pravidelnú schôdzku ekonomických expertov vládnej koalície k Sobotkovým návrhom – miesto toho išiel do ľudového populárneho programu Kotel v televízii Nova.

Pretože zmeny nemajú silného politického lídra, až dosiaľ sa vládna koalícia zhodla len na zmenách v nemocenskej a stavebnom sporení. Pokiaľ ide o prvú tému, chorým sa výrazne zníži príjem v prvých troch dňoch choroby a v prvých 2-3 týždňoch bude nemocenskú namiesto štátu platiť a kontrolovať zamestnávateľ (výmenou za nižšie odvody na nemocenské poistné); erárna kasa podľa odhadov ušetrí 2 miliardy ročne. A pokiaľ ide o stavebné sporenie, štátny príspevok dosiahne iba 15 percent z nasporenej sumy namiesto dnešných 25 percent, doba sporenia sa predĺži a štátny príspevok už nebudú dostávať deti do pätnástich rokov; úspora má byť osem miliárd behom ôsmych rokov.

K tomu minister práce Zdeněk Škromach predstavil svoju predstavu o úsporách v oblasti penzií podľa vzoru Švédska. Štát by predĺžil povinnú dĺžku sporenia a výšku dôchodkov by výraznejšie viazal na výšku platov. Škromach si od toho sľubuje, že tým ľudí nenásilne prinúti pracovať dlhšie, i bez administratívneho posunutia veku pre odchod do dôchodku. Na rozdiel od Švédska však nehodlá zaviesť povinné sporenie do kapitálových fondov – českí sociálni demokrati k nemu majú dlhodobo nedôveru. „Vláda nemôže nútiť ľudí sporiť si tam, kde im ona sama ich peniaze neochráni, kde za ne sama nezodpovedá,“ zdôvodnil svoje rozhodnutie Škromach.

Nezáujem premiéra o verejné financie už začal dráždiť aj jeho priaznivcov v ČSSD. Ak vláda so zmenami nepokročí (zatiaľ predložila do snemovne len návrh na zvýšenie spotrebných daní, ale kvôli slabej účasti jej poslancov neprešiel) a pokiaľ na jeseň skutočne navrhne rozpočet so schodkom 150 miliárd, potom se všeobecne očakáva odchod Únie slobody z koalície. Namiesto predčasných volieb však politici ČSSD a ľudovcov pre tento prípad plánujú vznik širokej koalície vrátane ODS. Je však ťažko predstaviteľné, že by na čele takej vlády naďalej stál Vladimír Špidla.

Autor je šéfredaktor týždenníka Respekt.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

30. 9. 2020

USD 1,171 0,001
CZK 27,233 0,085
GBP 0,912 0,003
HUF 365,530 0,170
CAD 1,568 0,002

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS