Obyvateľstvo Slovenska bude starnúť a počet jeho obyvateľov bude klesať, uviedol na tlačovej besede predseda Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) Peter Mach. Ako spresnil, vyplýva to z najnovšej prognózy vývoja obyvateľstva SR do roku 2025, ktorú vypracoval ŠÚ SR v troch variantoch – nízkom, strednom a vysokom. V roku 2025 by malo mať Slovensko podľa najpravdepodobnejšieho – stredného variantu zhruba 5 199 000 obyvateľov, čo je oproti súčasnému stavu zníženie o takmer 180 000. Podľa nízkeho variantu by malo slovenské obyvateľstvo zaznamenávať nepretržitý pokles počas celého prognózovaného obdobia až pod hranicu 5,1 milióna, čo je o 283 000 osôb menej. Naopak, ak by sa počet obyvateľov vyvíjal podľa vysokého variantu, počet obyvateľov by klesal do roku 2004, v rokoch 2005 až 2013 by dochádzalo k miernemu rastu pri predpokladanom vyššom prírastku počtu prisťahovalcov, a od roku 2014 až do konca prognózovaného obdobia by ani zvýšený počet príchodu migrantov na územie republiky nestačil kompenzovať nepriaznivý vývoj reprodukčných charakteristík. Dochádzalo by k úbytku obyvateľstva SR z 5 379 000 v tomto roku na 5 335 000 v roku 2025, čo by znamenalo zníženie o 44 000 ľudí.

Z hľadiska vekovej štruktúry možno podľa šéfa slovenskej štatistiky očakávať pokles podielu detí a rast podielu obyvateľstva nad 65 rokov. V najpravdepodobnejšom strednom variante sa predpokladá, že podiel detí od 0 do 14 rokov poklesne z 18 percent v tomto roku na 12,6 percenta do roku 2025. V nízkom variante by sa pokles podielu detí zastavil na 12,8 percenta a vo vysokom variante na 13,8 percenta z celkovej populácie Slovenska. Podiel osôb starších ako 65-ročných podľa predpokladov stredného variantu by vzrástol z 11,6 na 20 percent, podľa nízkeho variantu na 18,8 percenta a podľa vysokého variantu na 19,6 percenta. Zmenami prejde aj ekonomicky činné obyvateľstvo vo veku od 15 do 64 rokov. Ich podiel by sa vo všetkých troch variantoch mal znižovať zo 70,4 percenta na hodnoty v rozpätí 66,6 až 68,4 percenta z dôvodu prechodu početných populačných ročníkov do poproduktívneho veku.

Základným trendom vo vývoji plodnosti vo všetkých troch variantoch je zastavenie jej dlhodobého poklesu a postupný nárast s predpokladanou zmenou v štruktúre plodnosti do neskoršieho veku smerom k hodnotám v západnej Európe. Priemerný vek žien pri pôrode by sa mal do roku 2025 zvyšovať z dnešných 26,5 na úroveň 28 až 28,5 roka a najvyššiu plodnosť možno očakávať od 25 do 29 rokov veku žien. Plodnosť vo veku 20 až 24 rokov a 35 až 49 rokov sa postupne vyrovná. Pri prognóze úmrtnosti je základným predpokladom pokles špecifických úmrtností v strednom a vyššom veku až do roku 2025, ako aj znižovanie rozdielu medzi úmrtnosťou mužov a žien. Pri vývoji migrácie sa ráta s postupným zvyšovaním migračného salda oproti súčasným 900 až 1000 osobám. Kým v nízkom a strednom variante je migračný prírastok nižší – zhruba 2000 osôb, vo vysokom variante sa uvažuje s vyšším nárastom – asi 5000 osôb. V nízkom a strednom variante je totiž SR chápaná ako tranzitná krajina smerom na Západ a vo vysokom ako krajina zaujímavá pre prisťahovalcov z rozvojových krajín.

Vypracované varianty prognóz sú štandardnými štatistickými výpočtami, v ktorých boli zohľadnené nové skutočnosti v populačnom vývoji. P. Mach však upozornil, že ide len o matematicko-štatistické výpočty. Vývoj bude ovplyvňovaný meniacim sa životným štýlom, ekonomickými, sociálnymi a ďalšími podmienkami, a tak sú premeny životného spôsobu ťažko predvídateľné. Výsledok prognóz 2002 až 2005 je potrebné chápať ako orientačný signál toho, kam by mohli smerovať súčasné trendy populačného vývoja.