Poznatkovo založená ekonomika a Lisabonská stratégia
Cieľom únie bolo podľa Lisabonskej stratégie dobehnúť USA a Japonsko, za ktorými EÚ v konkurencieschopnosti zaostáva. Finančné prostriedky členských štátov mali prednostne smerovať do oblasti vedy a výskumu
Lisabonská stratégia je programom radikálnej obnovy Európskej únie v ekonomickej a sociálnej oblasti, ktorú prijali lídri vtedajšej európskej pätnástky v marci roku 2000 pod týmto názvom. Podľa tohto programu mala EÚ do roku 2010 vybudovať konkurenčne schopnú dynamickú znalostnú ekonomiku, ale s udržateľným rastom, aby vytvárala viac kvalitnejších pracovných miest a opierala sa o sociálnu súdržnosť. Cieľom únie bolo podľa Lisabonskej stratégie dobehnúť USA a Japonsko, za ktorými EÚ v konkurencieschopnosti zaostáva. Finančné prostriedky členských štátov mali prednostne smerovať do oblasti vedy a výskumu. V roku 2005 Európska únia Lisabonskú stratégiu značne zúžila a rozhodla sa zameriavať iba na podporu ekonomického rastu a zamestnanosti podľa možností každej členskej krajiny. Túto korekciu pôvodného zámeru nazvala „revíziou Lisabonskej stratégie“.
Zrevidovaná Lisabonská stratégia prijatá na marcovom summite 2005 sa teda primárne zameriava na dosiahnutie vyššieho dlhodobého hospodárskeho rastu a zamestnanosti (Partnerstvo pre rast a zamestnanosť), čiže na ekonomický pilier. Je to súbor menšieho množstva a navyše jasne definovaných priorít, podstatných pre dosiahnutie úspešnej a dynamickej ekonomiky Európskej únie.
Európska komisia vytýčila v redefinovanej Lisabonskej stratégii tieto tri základné prioritné ciele:
- aby sa Európa stala miestom príťažlivým pre investície a prácu,
- aby sa poznatky a inovácie stali hnacím motorom európskeho hospodárskeho rastu,
- aby sa prispôsobením politík umožnilo podnikateľom vytvárať viac pracovných miest, ktoré budú zároveň kvalitnejšie.
Slovenská republika vyjadrila podporu zrevidovanej lisabonskej stratégie na jarnom summite Európskej rady v roku 2005 vo svojej Pozícii Slovenskej republiky k strednodobému hodnoteniu Lisabonskej stratégie pre jarné zasadnutie Európskej rady, ktoré bola schválená vo vláde 9. 3. 2005.
Jednou z dôležitých zmien, ktoré priniesla revízia lisabonskej stratégie je zvýšenie zodpovednosti samotných členských štátov za implementáciu jej cieľov a zavedenie nového mechanizmu riadenia lisabonskej stratégie, pričom ústredným motívom je vypracovanie Národných akčných programov členských štátov do jesene roku 2005 na obdobie troch rokov a ich každoročné monitorovanie. Slovenská republika predložila svoj Národný program reforiem na roky 2006 – 2008 včas.
Na mobilizáciu inovácií v národnej ekonomike a na rozvoj vedecko-vzdelávacích aktivít vypracovala a schválila Vláda SR v súlade s revidovanou Lisabonskou stratégiou EÚ v predstihu Stratégiu konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 s podtitulom Národná lisabonská stratégia.
Tento základný dokument sa stal podkladom oficiálneho vládneho programu rozvoja znalostnej ekonomiky na Slovensku, ktorý v marci 2005 jednohlasne schválila vláda SR. Je to ekonomická stratégia, ktorá má byť základom pre politiku slovenskej vlády do roku 2010. Vychádza z tzv. Lisabonskej stratégie EÚ, ale sústreďuje sa iba na tie „lisabonské“ ciele a priority, ktoré sú najdôležitejšie pre ďalší rozvoj Slovenska.
Dlhodobá konkurencieschopnosť Slovenska sa dá zabezpečiť iba uskutočnením nevyhnutných štrukturálnych reforiem a vytváraním podmienok pre rozvoj znalostnej ekonomiky. Preto je táto stratégia postavená na dvoch hlavných pilieroch:
I. na úspešnom dokončení štrukturálnych reforiem a udržaní hospodárskeho rastu
II. na systematickom zameraní sa na plnenie rozvojovej časti Lisabonskej stratégie prioritne v štyroch oblastiach:
- informačná spoločnosť (informačná gramotnosť, efektívna e-vláda a moderné verejné on-line služby, široká dostupnosť internetu)
- inovácie, veda a výskum (výchova a podpora kvalitných vedcov, výskum medzinárodnej kvality a s adekvátnym prepojením na podnikateľskú sféru, účinná verejná podpora podnikateľských aktivít zameraných na vývoj a inovácie)
- investície do ľudí a vzdelávanie (moderná vzdelávacia politika, dosiahnutie vysokej miery zamestnanosti, vyrovnanie sa s demografickými zmenami)
- podnikateľské prostredie (vysoká vymožiteľnosť práva, verejné inštitúcie ako partner a nie bremeno, efektívny prístup ku kapitálovému trhu pre všetky podniky, kvalitná fyzická infraštruktúra a služby v sieťových odvetviach)
Ku každej z prioritných oblastí bol vypracovaný samostatný akčný plán, ktorý obsahuje zoznam úloh na najbližšie obdobie.
2. Teoretické východiská štúdie „Európsky index konkurencieschopnosti“
Hoci konkurencieschopnosť krajín a regiónov je vo veľkej miere previazaná s ich ekonomickou výkonnosťou, je čoraz častejšie meraná prostredníctvom poznatkovej základne ekonomiky, úrovne investícií do inovácií ako aj schopnosti dosiahnuť konkurenčnú výhodu v technologicky najrozvinutejších a rastúcich sektoroch, uvádza sa v štúdii “Európsky index konkurencieschopnosti” od Roberta Hugginsa a Willa Daviesa. Toto možno odôvodniť tým, že dlhodobá ekonomická výkonnosť ktorejkoľvek krajiny alebo regiónu bude závisieť od schopnosti danej krajiny alebo regiónu prispôsobiť sa zmenám a poskytovať nové príležitosti pracovníkom a firmám. Táto schopnosť je ovplyvňovaná celým radom faktorov zahŕňajúcich verejné a súkromné investície do ľudského kapitálu, kvalita fyzickej infraštruktúry, produktivita pracovníkov, inštitucionálna kapacita, spoločenský kapitál, zariadenia pre výskum a inovácie, prístup na trh, atď.
V tomto zmysle autori štúdie vybrali tie v súčasnosti dostupné indikátory, ktoré umožňujú kvantitatívne porovnanie konkurencieschopnosti medzi európskymi regiónmi a krajinami. Pri tvorbe kompozitného Európskeho indexu konkurencieschopnosti autori použili regionálne údaje z nasledovných troch skupín premenných:
1. Kreativita (investície do VaV zo strany vlády, súkromného sektora a vzdelávacích inštitúcií, zamestnanosť vo VaV vo verejnom sektore, súkromnom sektore a vzdelávacích inštitúciách, denzita zamestnanosti v sektore služieb poskytovania informačných a komunikačných technológií, denzita podaných patentov)
2. Ekonomická výkonnosť (HDP pre capita, produktivita práce, miera nezamestnanosti, dlhodobá miera nezamestnanosti, priemerný mesačný hrubý príjem, miera ekonomickej aktivity)
3. Infraštruktúra a prístupnosť (denzita diaľnic, denzita diaľnic v prepočte na jeden automobil, denzita automobilov, dĺžka železníc, množstvo osôb prepravených letecky, množstvo tovaru prepraveného letecky)
Autori použili údaje pre 118 regiónov predstavujúcich štatistické jednotky NUTS-1 dvadsiatich piatich členských krajín EÚ (bez Rumunska a Bulharska), plus údaje pre Švajčiarsko a Nórsko. Zostavili rebríček regiónov podľa hodnoty indexu, od najúspešnejších po menej úspešné. Bratislavský kraj obsadil 10. miesto. Autori to odôvodňujú tým, že tento región získal silnú pozíciu v inováciách v dôsledku vysokej úrovne investícií, čím sa stal jedným z najúspešnejších európskych regiónov, čo sa týka intenzity zavádzania poznatkovo-založenej ekonomiky. Tento región zároveň obsadil popredné pozície v rebríčku regiónov podľa úrovne zamestnanosti vo VaV vo verejnom sektore, ako aj v rebríčku regiónov podľa úrovne zamestnanosti vo VaV v inštitúciách vyššieho vzdelávania. Autori štúdie zároveň konštatujú, že Bratislavský región dosahuje dobré výsledky aj čo sa týka zamestnanosti v sektore poskytovania high-tech služieb a výrobe presných prístrojov a elektronických strojov. Dopravná infraštruktúra je tu tiež veľmi dobre rozvinutá, čo pre firmy zo starých členských krajín hľadajúce obchodné príležitosti vo východnej časti rozšírenej EÚ predstavuje kľúčový faktor. Svetová banka charakterizovala Slovenskú republiku ako jedno z najrýchlejšie sa transformujúcich podnikateľských prostredí sveta. Vzhľadom k pro-investičnému prostrediu ako aj hore uvedeným pozitívnym výsledkom sa dá očakávať, že konkurencieschopnosť Bratislavského regiónu ďalej porastie.
3. Ukazovatele poznatkovo-založenej ekonomiky na úrovni regiónov NUTS-1 podľa štúdie „Európsky index konkurencieschopnosti“
Poznatkovo založené ekonomiky sa pri rozvíjaní svojej konkurencieschopnosti viac opierajú o vytváranie novej hodnoty a inovácie než o výdavky, uvádza sa v štúdii “Európsky index konkurencieschopnosti” od Roberta Hugginsa a Willa Daviesa. Keď sa regióny transformujú na poznatkovo-založené ekonomiky, dá sa očakávať nárast poznatkovo založenej zamestnanosti (v absolútnych číslach, aj nárast percentuálneho podielu na celkovej zamestnanosti), ako aj nárast sumy ľudského kapitálu. Existenciu tohto javu potvrdzujú výdavky na sekundárne a terciárne vzdelávanie, ako aj podiel populácie, predstavujúci skupinu osôb, ktoré absolvujú tieto typy vzdelávania.
Vo všeobecnosti platí, že vyššie úrovne aktivít VaV často vykazujú poznatkovo-založené sektory, z čoho vyplýva, že tieto sektory majú vyšší potenciál dosiahnuť náskok v inováciach a konkurencieschopnosti pred inými sektormi. Za účelom vytvorenia analýzy poznatkovo-založenej zamestnanosti bolo vytvorených deväť širších skupín poznatkovo-založených aktivít. Tieto sektory vo veľkej miere závisia od VaV a inovácií a v dôsledku tohto pri nich existuje vysoká pravdepodobnosť, že budú vo veľkej miere prispievať k rozvoju poznatkovo-založenej ekonomiky. Výstupy z týchto poznatkovo-založených sektorov môžu zvýšiť produktivitu v ďalších sektoroch a podporiť tak šírenie nových poznatkov. Sú to nasledovné skupiny:
· Biotechnológie a chemický priemysel – farmaceutické produkty, lieky, chemikálie a chemické produkty
· Služby založené na informačných a komunikačných technológiách
· Výskum a vývoj
· Výroba IT a osobných počítačov – počítače a kancelárska elektronika
· Telekomunikácie
· Strojárstvo a výroba prístrojov
· Výroba presných prístrojov a elektronických strojov – presné a optické prístroje, elektronické stroje, komunikačná elektronika
· Výroba automobilov a súvisiace odvetvia – motorové vozidlá a dopravné zariadenia, zariadenia a prístroje pre strojárstvo
Horeuvedená štúdia obsahuje údaje o agregátnej denzite zamestnanosti v týchto sektoroch a zároveň prezentuje hlbší pohľad na niektoré z horeuvedených sektorov. Štúdia tiež prezentuje výsledky analýzy poznatkovo založenej zamestnanosti, ktoré predstavujú údaje o osobách v rámci celej Európy, ktoré začali štúdium.
3.1. Zamestnanosť v poznatkovo-založených sektoroch
Tabuľka č.1 obsahuje prvých dvadsať európskych regiónov zoradených podľa úrovne celkovej poznatkovo založenej zamestnanosti, ktorá bola určená na základe agregátnej zamestnanosti per capita vo všetkých ôsmich poznatkovo-založených sektoroch. Na vrchole rebríčka sa nachádza francúzsky región Ile de France, ktorý túto pozíciu dosiahol vďaka svojej neobvykle vysokej koncentrácii zamestnanosti v sektore high-tech služieb (služieb založených na vysokých technológiách), a to najmä v sektore telekomunikácií a v sektore služieb založených na informačných a komunikačných technológiách. Na druhej priečke sa nachádza nemecký región Baden-Württemberg, ktorý je domovom nemeckého automobilového priemyslu vyrábajúceho značky svetovej triedy.
Bratislavský kraj obsadil v prvej dvadsiatke európskych regiónov štvrté miesto. Aj keď štúdia sa zdôvodneniu tohto javu nevenuje, možno usudzovať, že sa tak stalo z dôvodu vysokej koncentrácie zamestnanosti v sektore telekomunikácií, v sektore služieb založených na informačných a komunikačných technológiách, v sektore automobilového priemyslu a súvisiacich odvetví, ako aj ďalších sektoroch, ako sú napríklad chemický priemysel a výskum a vývoj.
Tabuľka č.1: Agregátna denzita poznatkovo-založenej zamestnanosti – dvadsať najúspešnejších regiónov *
|
Poradie
|
Región
|
Index
|
|
1
|
Ile de France, Francúzsko
|
220,4
|
|
2
|
Baden-Württemberg, Nemecko
|
220,3
|
|
3
|
Štokholm, Švédsko
|
218,7
|
|
4
|
Bratislavský kraj, Slovenská republika
|
206,1
|
|
5
|
Severovýchod, Česká republika
|
190,0
|
|
6
|
Västsverige, Švédsko
|
189,1
|
|
7
|
Lombardia, Taliansko
|
198,1
|
|
8
|
Bavorsko, Nemecko
|
179,9
|
|
9
|
Jihozápad, Česká republika
|
175,4
|
|
10
|
Praha, Česká republika
|
174,7
|
|
11
|
Střední Morava, Česká republika
|
174,1
|
|
12
|
Nord Ovest, Taliansko
|
172, 5
|
|
13
|
Střední Čechy, Česká republika
|
169,9
|
|
14
|
Östra Mellansverige, Švédsko
|
167,1
|
|
15
|
Švajčiarsko
|
166,7
|
|
16
|
Nordhein-Westfalen, Nemecko
|
162,2
|
|
17
|
Comunidad de Madrid, Španielsko
|
158,6
|
|
18
|
SmÍ land med öarna, Švédsko
|
156,7
|
|
19
|
Emilia-Romagna, Taliansko
|
154,3
|
|
20
|
Brusel, Belgicko
|
152, 0
|
* Zostavovatelia hodnotili 118 regiónov predstavujúcich štatistické jednotky NUTS-1 dvadsiatich piatich členských krajín EÚ a Švajčiarska a Nórska (Robert Huggins, Will Davies: Európsky index konkurencieschopnosti)
Štúdia si tiež všíma úroveň korelácie medzi poznatkovo založenou zamestnanosťou a konkurencieschopnosťou. Zatiaľ čo štúdia konštatuje vysokú úroveň korelácie týchto dvoch veličín pri regiónoch starých členských krajín (EÚ 15), táto korelácia sa výrazne zhoršuje pri regiónoch nových členských krajín EÚ 25.
Výsledky štúdie ukazujú, že len pri dvoch regiónoch zo skupiny regiónov nových členských krajín uvedených v tabuľke č. 1 existuje vysoký stupeň korelácie medzi hodnotou Európskeho indexu konkurencieschopnosti a agregátnou poznatkovo založenou zamestnanosťou (Praha, Česká republika a Bratislavský kraj, SR).
Pri ostatných regiónoch nových členských krajín z tabuľky č. 1, ktoré predstavujú regióny Českej republiky (Střední Čechy, Jihozápad, Střední Morava a Severovýchod), je táto korelácia nízka, čo znamená, že tieto regióny vykazujú relatívne nízke hodnoty Európskeho indexu konkurencieschopnosti a zároveň vysoké hodnoty agregátnej poznatkovo-založenej zamestnanosti.
Príčinou tohto javu je podľa autorov štúdie fakt, že Česká republika dosahuje najvyššiu úroveň priamych zahraničných investícií (FDI) spomedzi všetkých krajín EÚ, a jej štatistika zamestnanosti odráža charakter týchto priamych zahraničných investícií. Českú republiku možno považovať za základňu automobilového priemyslu a strojárstva v strednej Európe, keďže tu firmy ako Volkswagen, Toyota-Peugeot-Citroen a Iveco umiestnili svoje veľké výrobné prevádzky. Podľa českej agentúry CzechInvest je Česká republika zároveň štvrtou najatraktívnejšou krajinou sveta pre výskum a vývoj produktov a technológií pre automobilový priemysel. Avšak autá nie sú jediným zdrojom poznatkovo-založených pracovných miest v Čechách – táto krajina má vysokú úroveň zamestnanosti aj v ďalších výrobných odvetviach založených na vysokých technológiách, ako napríklad odvetvie elektroniky a mikroelektroniky, ktorá predstavuje druhé najväčšie výrobné odvetvie v krajine a zamestnáva 180 000 zamestnancov.
Avšak zatiaľ čo úroveň priamych zahraničných investícií (FDI) dosahuje v ČR relatívne vysokú úroveň, prílev tohto druhu investícií sa uskutočňuje hlavne na základe nízkej ceny práce, (i keď nízku cenu práce sprevádza relatívne vysoká technická zdatnosť pracovnej sily). Podmienkou dosiahnutia nepretržitého rastu ekonomiky z dlhodobého hľadiska je zvýšenie produktivity práce prostredníctvom zvýšenia objemu investícií do ľudského kapitálu a zvýšenia inovatívnej kapacity domácich firiem (s českými vlastníkmi), ktoré v súčasnosti z hľadiska ekonomickej výkonnosti výrazne zaostávajú za zahraničnými firmami pôsobiacimi v Českej republike.
Slovenská republika má na rozdiel od Českej republiky v tabuľke dvadsiatich najúspešnejších regiónov EÚ 25 pre ukazovateľ agregátnej poznatkovo-založenej zamestnanosti umiestnený len jeden región – Bratislavský kraj (na 4. mieste), pričom v rebríčku európskych krajín podľa úrovne Európskeho indexu konkurencieschopnosti obsadil 10 miesto. Pri ostatných slovenských regiónoch (Západné Slovensko, Východné Slovensko, Stredné Slovensko) možno usudzovať, že majú strednú až nízku úroveň agregátnej poznatkovo-založenej zamestnanosti, pričom v rebríčku európskych regiónov podľa úrovne Európskeho indexu konkurencieschopnosti obsadili posledné miesta – Západné Slovensko sa umiestnilo na 107. mieste, Východné Slovensko na 108. a Stredné Slovensko na 114. mieste z celkového počtu 118 regiónov (regióny EÚ 25 plus Nórsko, Švajčiarko). Tieto tri regióny boli teda v rámci hore uvedených dvoch ukazovateľov menej úspešné ako české regióny, čo možno vysvetliť nižšou úrovňou priamych zahraničných investícií, a teda nižšou koncentráciou priemyselných odvetví náročných na vysoké technológie.
Štúdia obsahuje tiež analýzy poznatkovo založenej zamestnanosti pre nasledovné skupiny odvetví: služby založené na vysokých technológiách, výroba vysokých technológií, biotechnológie a chemický priemysel a informačné technológie a výroba počítačov.
(Autorka je doktorandkou Prognostického ústavu SAV)
(dokončenie v budúcom vydaní Profini)
0,001
0,012
