Slovensko patrí medzi skupinu krajín, kde úverovanie rastie výrazným tempom a Národná banka Slovenska (NBS) eviduje riziká na trhu retailových úverov. Ako skonštatoval výkonný riaditeľ útvaru dohľadu nad finančným trhom v NBS Vladimír Dvořáček, je preto potrebné včas reagovať, aby nevznikli na trhu nerovnováhy. Centrálna banka riziká skúma a chce vytvoriť adekvátne nástroje, ktorými bude viac regulovať doterajší vývoj. Plánuje preto vydať opatrenia zamerané na vytváranie rezervy klientov a obmedziť chce aj ďalší rast úverov na bývanie s vysokým LTV (podiel výšky úveru k hodnote nehnuteľnosti).

Národná banka Slovenska však podľa Dvořáčka nechce, aby objem úverov klesal, len aby medziročné tempo rastu nebolo také vysoké ako v poslednom období. Ako doplnil riaditeľ odboru politiky obozretnosti na makroúrovni v NBS Marek Ličák, cieľom makropolitiky nie je tlmiť samotný rast úverov, ale prostredníctvom požiadaviek na obozretné úverové štandardy zabezpečiť zdravú a udržateľnú mieru rizika. Centrálna banka tak zatiaľ plánuje brzdiť len náznaky nerovnováhy, nejde o výrazné riziká.

Bankoví klienti sú podľa Ličáka pod tlakom reklamy. Klienti v dobrých časoch podľa neho zabúdajú, že môžu prísť aj zlé časy. Ďalším problémom je podľa Ličáka finančná gramotnosť, napríklad pri porovnávaní úrokových sadzieb a výšky splátok. Na druhej strane, tlakom na banky sú nízke úrokové sadzby. Ak marže výrazne klesajú, ide o zásah do ich biznis modelu. Banky sa tak snažia zvýšiť objem úverov, čo je podľa Ličáka bežná obchodná prax.

Problémom je podľa centrálnej banky vysoký podiel splátky úveru na príjme. Neskôr sa klient môže dostať do situácie, že nebude schopný splácať úver. Odporúčania NBS z roku 2014, ktoré hovoria o testovaní klienta a že treba počítať aj s potenciálnym zvýšením úrokovej sadzby, alebo že je potrebné príjem kontrolovať, tak tie podľa Ličáka na trhu fungujú. V súčasnosti však NBS vníma ešte silnejší tlak na trhu. Preto v rámci opatrenia pri úveroch na bývanie plánuje zmeny. Bude požadovať, aby banky klientovi po odrátaní splátky úveru a životného minima zostala časť príjmu ako rezerva pre nepredvídané skutočnosti. Rezerva by podľa Ličáka mohla byť na úrovni 20 % príjmu klienta. Neskôr by podobná požiadavka mala vzniknúť aj v rámci spotrebiteľských úverov.

Druhým problémom je podľa národnej banky vysoké LTV pri nových úveroch na bývanie. Ako skonštatoval Ličák, trh podľa doterajších odporúčaní funguje. V súčasnosti ale NBS stále eviduje, že je tlak na poskytovanie úverov s vysokým LTV. Plánuje preto v rámci opatrenia o úveroch na bývanie ponechať aktuálny limit bez zmeny, no zavedie dodatočný limit pre LTV s cieľom obmedziť ďalší rast koncentrácie úverov s LTV na hraničnej hodnote 90 %. Teda úvery s LTV nad 80 % by mali tvoriť len nejakú časť portfólia. Ale o tom, na akej úrovni by to malo byť, sa ešte podľa Ličáka diskutuje.

Tretím problémom je podľa Ličáka predlžovanie splatnosti úverov s cieľom zvyšovať jeho dostupnosť. V súčasnosti je pri úveroch na bývanie v rámci odporúčaní centrálnej banky maximálna splatnosť 30 rokov a pri spotrebiteľských úveroch je to osem rokov. V rámci opatrenia pri úveroch na bývanie a pri spotrebiteľských úveroch plánuje NBS ponechať limity z odporúčania.

Opatrenie o úveroch na bývanie, s predpokladanou účinnosťou od začiatku budúceho roka, tak pretavuje viaceré odporúčania do zákonnej normy. Dodatočný limit pre LTV či rezerva pre splácanie úveru by podľa Ličáka nemali priniesť významné sprísňovanie pri poskytovaní úverov na bývanie. Opatrenie o spotrebiteľských úveroch, ktorého účinnosť sa očakáva neskôr počas roka 2017, prenáša odporúčania do legislatívy a mali by byť platné pre všetky subjekty, teda tak pre banky, ako aj nebankové spoločnosti.