ČLÁNOK




Menová politika NBS bude opatrnejšia
2. Január 2002

Názory na tohtoročný vývoj slovenskej ekonomiky sa rôznia, a to nielen podľa straníckeho trička posudzovateľa. “Myslím si, že názor centrálnej banky je objektívny. Navyše, hodnotenie vývoja do značnej miery determinuje Menový program Národnej banky Slovenska na rok 2002″, o tom, ale aj o iných problémoch sme sa preto pozhovárali s Elenou Kohútikovou, viceguvernérkou centrálnej banky.

Napriek tomu, že koniec roka je ešte pred dverami, zostávajúce dni by nemali priniesť výsledky, ktoré by významnejšou mierou spochybnili tie doterajšie. Aký je teda pohľad centrálnej banky na tohtoročný vývoj slovenskej ekonomiky z hľadiska Menového programu Národnej banky Slovenska (NBS) na rok 2001.

Tento rok dopadol uspokojivo, dokonca miera inflácie by podľa našich posledných odhadov mala byť na konci roka v rozpätí od 6,3 až 6,5 %, teda nižšia ako sme prognózovali (6,7 – 8,2 %). Treba však povedať, že nižšia inflácia, ako bol pôvodný predpoklad, bola spôsobená hlavne faktormi, na ktoré menová politika centrálnej banky nemá vplyv, a to cenami potravín a dovážaných surovín. Ceny dovážaných surovín, hlavne však ropy, v posledných mesiacoch výrazne klesli. Podobne sa stabilizoval vývoj cien potravín, čo sa prejavilo v oblasti jadrovej inflácie, o ktorej sme predpokladali, že koncom roka sa bude pohybovať v intervale od 3,6 do 5,3 %. Posledné odhady naznačujú, že jej konečná hodnota bude v rozpätí od 2,9 do 3,2 %. Jadrovú infláciu môže centrálna banka ovplyvniť svojou menovou politikou, ale nie úplne, pretože do jej bázy sú zaradené aj potraviny. Vývoj cien potravín v druhom polroku – rapídny pokles – totiž úplne poprel ich relatívne výrazný rast v prvom polroku. Cenovú stabilitu sa teda centrálnej banke podarilo udržať. Potešiteľné je, že SR je nielen oblasťou so stabilným menovým prostredím, ale aj nízkoinflačných očakávaní, a to aj v čase nápravy regulovaných cien. Súvisí to aj s tým, že na Slovensku sme nemali hyperinfláciu, ako niektoré iné krajiny s transformujúcou sa ekonomikou.

Napriek istým obavám pomerne priaznivo sa vyvíja aj hrubý domáci produkt (HDP) – 3,1-percentný rast za prvé tri štvrtiny roka.

Podľa našej prognózy by tohtoročný HDP mal narásť o 2,8 – 3,2 %. Treba však povedať, že pomerne priaznivý vývoj ekonomiky je sprevádzaným aj niektorými negatívnymi faktormi. Najdôležitejším z nich je deficit bežného účtu platobnej bilancie, ktorý sa podľa našich posledných odhadov vyšplhá na

8 – 9 % z HDP.

Vonkajšia nerovnováha sa teda opäť prehĺbila. Čo považujete za najdôležitejšie príčiny.

Vonkajšiu nerovnováhu ťahá predovšetkým investičný dopyt. Razantný investičný dopyt je uspokojovaný hlavne zo zahraničia a je vyvolaný tým, že odkladaná reštrukturalizácia ekonomiky sa rýchlo naštartovala a je rozložená na relatívne krátky čas. Noví vlastníci v snahe dosiahnuť rýchlu návratnosť vložených investícii začali “prezbrojovanie” svojich výrobných podnikov, čo súvisí hlavne s technologickými dovozmi. Na výšku deficitu obchodnej bilancie vplývajú aj ceny surovín, pretože slovenská ekonomika má prevažne spracovateľský a menej finalizačný charakter. Veľkú časť vývozu, žiaľ, stále tvoria dovozovo náročné polotovary. Z hľadiska obchodnej bilancie je menej pozitívne aj to, že začala rásť súkromná spotreba, ktorá je uspokojovaná hlavne importovanými tovarmi. Rast spotreby domácnosti bol vyvolaný nielen výplatou dlhopisov Fondu národného majetku SR, ale aj – aj keď nie veľkým – rastom reálnych miezd, no i inými príjmami obyvateľstva. Akceleráciu súkromnej spotreby spôsobil aj relatívne optimistickejší vývoj domácej ekonomiky, príchod obchodných reťazcov, ale aj možnosti získania spotrebných úverov alebo nákupy na rôzne typy splátok.

Doterajšie skúsenosti hovoria, že nemalé starosti centrálnej banke pri výkone jej menovej politiky robili verejné financie. Ako to bolo tento rok?

Deficit verejných financií dosiahne plánovaný objem, ktorý je však vyšší ako v predchádzajúcom roku. Cez tento kanál sa do ekonomiky dostalo viac prostriedkov, čo malo určite tiež vplyv na obchodnú bilanciu.

Vymenované faktory – niektoré viac, iné menej – pôsobili dopytovo. Nie sú problémy s krytím schodku bežného účtu?

S prefinancovaním schodku nie je problém, kapitálový a finančný účet zatiaľ stačia na jeho krytie. Vzhľadom na štruktúru dovozov predpokladáme, že súčasné investície do nových technológií by sa v relatívne krátkom čase mali prejaviť v budúcich exportoch. A to aj preto, že naša ekonomika je veľmi otvorená (obrat nášho zahraničného obchodu tvorí približne 150 % z HDP) a veľká časť dopytu je uspokojovaná dovozom. Aj preto je pre nás vývoz životne dôležitý. Z tohto pohľadu je určite dôležité i to, aký ekonomický vývoj je u našich najväčších obchodných partnerov. Sú nimi hlavne krajiny Európskej únie. A tam teraz nie je “najružovejšia” situácia.

Možno tento, relatívne optimistický pohľad na takmer skončený rok predĺžiť aj na budúci?

Budúci rok bude pre menovú politiku NBS veľmi zložitý. V prvom rade preto, že sa nedodrží pôvodný kalendár naprávania cenových deformácií. Podľa pôvodného predpokladu mali v budúcom roku reálne mzdy mierne vzrásť, avšak čiastočne mala byť táto likvidita odčerpaná pokračujúcou nápravou regulovaných cien a ich postupnou liberalizáciou. Keďže druhý krok – (náprava a liberalizácia) sa odkladá, do ekonomiky budú plynúť prostriedky, ktoré sa môžu podieľať na zhoršení obchodnej bilancie, a to nielen investičným, ale aj spotrebiteľským dopytom . Odklad harmonizácie regulovaných cien sa odrazí aj na vývoji inflácie. Celkový dopyt bude ovplyvnený aj znížením daní z príjmu tak právnických, ako aj fyzických osôb. V budúcom roku ešte očakávame pokles miery inflácie na úroveň 3,5 – 4,9 %. Takýto vývoj bude ovplyvnený predovšetkým spomaleným deregulačným procesom a zároveň stabilizovaným vývojom jadrovej inflácie. Tá by mala dosiahnuť hodnoty v intervale od 3,2 do 4,7 %. V ďalších rokoch však miera inflácie vzrastie, čo nie je dobré pre očakávania domácností, ale aj pre plánovanie podnikateľskej sféry, a to aj napriek tomu, že rast by nemal byť dramatický. Teda signál nižšej miery inflácie v budúcom roku bude z tohto pohľadu dočasný.

Filozofia konštrukcie štátneho rozpočtu na budúci rok sa síce mierne zmenila, ale jeho deficit a neklesajúce výdavky vám situáciu neuľahčia.

V oblasti fiskálnej politiky nenastávajú radikálne zmeny. V situácii, keď máme vysokú vonkajšiu nerovnováhu, ktorá nie je vyvolaná boomom úverov, ale prostredníctvom priamych investícií, prípadne úverov, ktoré poskytuje vlastník svojej dcére, by mal zo svojich pozícií prvý ustúpiť štát a uvoľniť ich podnikateľskej sfére. Tá totiž potrebuje priestor nielen z hľadiska úrokových sadzieb, stability prostredia, ale aj objemu peňazí, aby sa nastúpený prezbrojovací proces skončil čo najrýchlejšie. Žiaľ, pozícia štátu je stále pomerne silná a zostane aj v budúcom roku. Vzhľadom na predpokladaný budúcoročný rast HDP o 3,6 % ani zníženie fiskálneho deficitu na 3,6 % z HDP (v tomto roku cca. 3,9 % z HDP) ju neoslabí. Z tohto titulu príde totiž do ekonomiky – v absolútnych číslach – mierne viac prostriedkov. Treba však povedať, že ich “pohltí” inflácia. Nemožno však zamlčať, že vzhľadom na súčasnú situáciu nie je pre štát jednoduché zo svojich pozícii ustúpiť.

Napriek tomu však NBS má isté páky, ako zabrániť prehlbovaniu vonkajšej nerovnováhy.

V prvom rade treba príjmy z privatizácie použiť výlučne na zaplatenie starých dlhov a na dôchodkovú reformu. Ak by sa z týchto príjmov začalo odkrajovať aj na oblasti podporujúce spotrebu a dovoz, celý proces znižovania vonkajšej nerovnováhy sa môže iba skomplikovať. Okrem toho, centrálna banka bude musieť vplývať na to, aby výnosy z privatizácie boli uložené u nej na účte. V opačnom prípade by mohlo prísť k falošným signálom v oblasti výmenného kurzu domácej meny. Nemenej dôležité je, aby vývoj miezd bol umiernený – reálne mzdy by mali vzrásť okolo 1,5 %. Ak by totiž rast miezd akceleroval, môže sa stať, že prídu do obehu peniaze, ktoré sa významnou mierou môžu podieľať na raste obchodného deficitu. S deficitom bežného účtu, samozrejme, rátame aj v budúcom roku. Vzhľadom na to, že v tomto roku sa vytvoril vysoký základ, budúcoročný deficit by nemal prekročiť 8 % z HDP. V ďalších rokoch by sa však už mal znižovať a v roku 2004 by mal klesnúť pod 5 % z HDP. Očakávame totiž, že postupne by sa na výške exportu mali priaznivo prejaviť súčasné investície.

Rast HDP (o 3,6 %) nie je síce závratný, ale v súčasnej situácii je prinajmenšom uspokojivý. Ráta NBS aj rastom konečnej spotreby domácností?

Určite. Podmienky na to vytvorí nielen už spomínaný rast reálnych miezd, ale aj zníženie daní.

Aké signály pošle Menový program NBS na rok 2002 slovenskej ekonomike.

Prvým, aj keď nie celkom novým signálom, je mierne sprísnenie menovej politiky. Vynucuje si to rastúci deficit bežného účtu. To znamená, že nebude pokračovať trend rýchleho znižovania úrokových sadzieb, a to aj preto, že sa prehlbuje vonkajšia nerovnováha. Úroková politika NBS bude musieť byť uvážlivá. Navyše, v ďalších rokoch očakávame rast inflácie (zavinený už spomínaným odkladom deregulácie a liberalizácie) – v roku 2003 bude až okolo 7 %, v roku 2004 by mala začať klesať, avšak ani v roku 2005 pravdepodobne neklesne pod 4 %. Menová politika v roku 2002 bude teda opatrnejšia. Keďže do ekonomiky prídu vyššie príjmy, bude signalizovať či vyzývať k vyššej tvorbe úspor a menšej spotrebe. A to aj prostredníctvom vyšších reálnych úrokových sadzieb.

Centrálna banka neočakáva v budúcom roku zásadné zmeny vo výmennom kurze slovenskej koruny. Nevylučujeme však postupné posilňovanie domácej meny. V budúcnosti s tým treba rátať – aj ako jedným z nástrojov prispôsobovania sa cenových hladín. Harmonizácia cenovej hladiny (s cenami v EÚ) je totiž v budúcnosti nevyhnutnosťou a kurz je jeden z faktorov pôsobiacich na harmonizáciu.

Podnikateľská sféra sa sťažuje na nedostatok úverov. Možno predpokladať, že v budúcom roku ich objem vzrastie. Budú dostupnejšie?

Už v tomto roku začal ich rast – v súčasnosti je to okolo 8 %. Je to však aj preto, že objem úverov sa vlani znížil asi o tretinu, ich presunutím do Slovenskej konsolidačnej, a. s. V budúcom roku bude priestor na rast úverov predstavovať 7 – 8 % – napriek spomínaným problémom. Či tento priestor podnikateľská sféra využije, bude závisieť od kvality jej projektov. V bankovom sektore na to podmienky vytvorené sú.

Neskomplikuje budúci volebný rok výkon menovej politiky?

Centrálna banka musí byť pripravená na všetky alternatívy vývoja. Národná banka Slovenska však nerobí dopredu žiadne katastrofické scenáre. Predpokladáme, že vývoj bude kultivovaný. Naše nástroje musia byť nastavené tak, aby sme boli schopní reagovať na konkrétnu situáciu.

Posledné signály prichádzajúce z Európskej únie nasvedčujú, že vstup SR do tejto organizácie v najbližšom možnom termíne je relatívne reálny. Našim konečným cieľom by však mal byť vstup do Európskej hospodárskej a menovej únie – EMÚ.

Centrálna banka je presvedčená, že po prijatí do EÚ by sme sa mali snažiť čo najskôr vstúpiť do EMÚ. Ak by sme sa stali členmi EÚ v roku 2004, SR by mala urobiť všetko preto, aby bola schopná vstúpiť do EMÚ v najbližších rokoch, teda okolo roku 2007. Tak ako iné kandidátske krajiny, ktoré majú tiež tento cieľ. Ak by sa členmi EMÚ stali iba okolité kandidátske krajiny, náš zahraničný obchod s členskými krajinami EMÚ by tvoril vyše 90 % z celkovej zahranično-obchodnej výmeny SR. Slovensko by preto malo participovať aj na výhodách, ktoré prináša EMÚ. Preto by mala vláda a NBS vyslať jasný signál tým, že SR sa bude postupne približovať k splneniu Maastrichtských kritérií. Ich splnenie prinesie veľa pozitívneho nielen pre podnikateľskú sféru, ale aj obyvateľov SR. Je síce pravda, že splnenie prvého kritéria – zníženie fiskálneho deficitu na úroveň 3 % z HDP a ďalšie nezadlžovanie sa na úrovni vlády – nebude ľahké. Ale prinesie výrazné impulzy pre rozvoj domácej ekonomiky. Jasný by mal byť aj trend postupne znižovať infláciu a blížiť sa k stabilite výmenného kurzu slovenskej koruny. Zníženie fiskálneho deficitu a miery inflácie vytvorí totiž priestor pre ľahšie dostupné úvery, pričom náklady na zdroje sa dostanú na úroveň bežnú v EÚ. Vstupom do EMÚ sa znížia aj rôzne transakčné náklady, náklady spojené s ochranou proti kurzovým rizikám a pod. Tieto výhody spolu s prednosťami veľkého trhu a spoločnej meny by mali byť zavŕšením nášho integračného snaženia. Súčasná ekonomická situácia napríklad Španielska a Portugalska, súčasných členov EMÚ, to iba potvrdzuje.

Splnenie týchto ambícií si však vyžiada urýchliť viaceré neľahké ale nevyhnutné kroky, na ktoré nie je vždy vôľa, a to urýchliť dôchodkovú reformu, reformu školstva a zdravotníctva, ako aj sociálne reformy. Okrem iného aj preto, aby sme potvrdili signály, ktoré sme vyslali v posledných dvoch rokoch do podnikateľskej sféry napríklad znižovaním daní – aj postupným znižovaním rozpočtových výdavkov.

KURZY

22. 2. 2018

USD 1,228 0,004
CZK 25,316 0,045
GBP 0,883 0,001
HUF 312,690 0,540
CAD 1,559 0,001

SPOLUPRÁCA