Niektorí analytici hovoria, že v prípade krátkej vojny nedôjde k zvýšeniu, ale naopak k zníženiu ceny ropy na svetových trhoch. Skúsenosti z predchádzajúcej vojny v Perzskom zálive sú však celkom opacné. Ceny ropy sa vyšplhali na 40 dolárov za barel.

Ani v tomto konflikte by nikto nevedel presne odhadnút, o kolko sa zvýšia ceny ropy, pretože na jej stanovenie vplývajú mnohé faktory, a to kvantitatívne (ponuka a dopyt), politické aj psychologické. Práve politika a psychológia hrajú dôležitú rolu pri urcení ceny ropy, sú velmi nevyspytatelné a nie je možné ich kvantitatívne odhadnút.

V každom prípade sa podla môjho názoru ceny ropy zvýšia aj v prípade krátkej vojny o 8 až 15 dolárov za barel, hoci psychologický faktor zohral svoju rolu pri urcovaní ceny na svetových trhoch po ultimáte amerického prezidenta Saddámovi Husajnovi, ked sa ceny Brentu znížili približne 2 doláre za barel.

Negatíva vojny

V prípade dlhšej vojny treba pocítat so zvýšením cien minimálne o 15 až 25 dolárov (niektorí ekonómovia odhadovali nárast ceny na 70 dolárov za barel) vzhladom na nestabilitu politickej a ekonomickej situácie vo svete. Dlhodobo vysoké ceny ropy by mohli vážne narušit hospodársky rast, ktorý by podla predbežných odhadov Európskej komisie neprekrocil pocas nasledujúcich dvoch až troch rokov hranicu 0,8 % HDP.

Negatívny dosah dlhej vojny pocítia všetky sektory. Najhorším následkom sa nevyhnú akciové trhy, ani svetový obchod, investicné aktivity, turistický a letecký priemysel ani výrobný sektor.

Ak sa pozrieme na ceny ropy pochádzajúcej z Perzského zálivu od prvého až po tretí ropný šok vidíme, že naozaj netreba vela, aby nastal štvrtý ropný šok. Nehovoriac o cene WTI, ked sa v minulých týždnoch jeho cena vyšplhala na vyše 38 dolárov za barel.

Ci už bude vojna krátka alebo dlhá, obidve môžu spôsobit další ropný šok vzhladom na súcasnú recesiu, ktorú prežívajú mnohé rozvinuté a rozvojové ekonomiky a krehké oživenie v dalších velkých ekonomikách, ako je Japonsko a Európa.

Centrálne banky v Nemecku a Taliansku vyslali varovné signály, že svetové hospodárstvo už teraz pocituje následky napätej situácie vo svete. Európska komisia (EK) upozornila, že pretrvávajúce vysoké ceny ropy by mohli spôsobit ešte väcšie škody, než s akými dnes európske ekonomiky musia zápasit.

EK sa pre vojnu rozhodla prehodnotit doterajšie prognózy rastu v eurozóne na rok 2003. Podla nových odhadov EK ocakáva, že krajiny eurozóny dosiahnu v tomto roku len jednopercentný rast. Ešte výraznejší pokles rastu komisia predpokladá v prípade krajín, ktorých hospodárstvo je priamo závislé od objemu priemyselnej produkcie, ktorú môže konflikt v Iraku vážne poškodit.

Zabrzdené vyhliadky

Japonská vláda po prvýkrát po 8 mesiacoch zlepšila vyhliadky svojho hospodárstva, zároven však varovala, že vojna môže šance na obnovu ich krajiny ešte stále zhoršit. Existuje dokonca obava, že krátka vojna by mohla znicit prepojenie obchodných retazcov medzi nízkonákladovými spolocnostami v Ázii s trhmi v USA a Európe. Len do USA dnes smeruje asi 40 percent z celkového importu z Japonska, Cíny a Singapuru.

A práve stav japonského hospodárstva sa zlepšil vdaka zintenzívneniu exportu v minulom roku. Obavy z vojny v Iraku znížili japonský burzový index Nikkei na jeho najnižšiu úroven za posledných dvadsat rokov.

Ing. Obadi Saleh Mothana, PhD.

Ústav Slovenskej a svetovej ekonomiky SAV, Bratislava