ČLÁNOK




Budeme musieť pracovať viac
15. November 2001

Hodnotenia súčasného stavu slovenskej ekonomiky sa často diametrálne líšia, a to nielen podľa politického zafarbenia honotiaceho. Pohľad významného predstaviteľa bankového sektora možno považovať za najbližší realite. Aká je teda slovenská ekonomika na začiatku posledného štvrťroka?
Už v priebehu uplynulého roka sme dostávali signály, že ekonomická situácia v SR sa postupne zlepšuje. Neklamným signálom bol značný rast vkladov právnických osôb, a to nielen v našej banke. Pritom treba povedať, že v tom čase sme poskytovali úvery iba minimálne, takže to nemožno pripísať našej úverovej expanzii. Je pravda, že rast domácej ekonomiky – zatiaľ necelé 3 % – nebol nijako impozantný. Zaostávame napríklad za Českou republikou, ale aj ďalšími tranzitívnymi ekonomikami. Možno dokonca povedať, že aj pesimisti, medzi ktorých sa rátam, očakávali lepšie výsledky, niekde okolo štyroch až piatich percent. Treba totiž povedať, že impulzy na oživenie, ktoré štandardne fungujú (napríklad výrazné zníženie daňového zaťaženia právnických osôb, ale aj balíčky ekonomických opatrení, ktoré vláda prijala v roku 1999) slovenská ekonomika nepochybne dostala. Tu by som rád povedal, že zníženie daní pre právnické osoby sa u nás zatiaľ nemohlo prejaviť tak, ako sa vo všeobecnosti očakávalo. Aj v štandardných ekonomikách totiž podnikový sektor na takýto impulz reaguje najskôr po roku. U nás to zrejme potrvá dlhšie, podľa mojej mienky asi dva roky.

V čom sú príčiny, že rast slovenskej ekonomiky nesplnil ani očakávania pesimistov?
Naša ekonomika je silno závislá na exporte. Je síce pravda, že svetová ekonomika nie je v recesii, ale jej rast sa významne spomalil. Nie sú to iba USA, ktorých ekonomika po nezvyčajne dlhom (trvajúcom približne desať rokov – pozn. autora) a výraznom raste významne spomalila, ale aj krajiny európského spoločenstva, kde tiež klesli tempá rastu HDP. Pozitívne signaly nedostala naša ekonomika ani zo svetových komoditných trhov.Tu mám na mysli hlavne ceny ropy, ktoré v priebehu uplynulého roka významne vzrástli, a teda neprispeli k ekonomickému rastu nielen na Slovensku. Okrem týchto, skôr negatívnych ako pozitívnych impulzov zo zahraničia to bolo najmä legislatívne a podnikateľské prostredie v SR. Legislatíva reaguje veľmi pomaly na potreby podnikateľskej sféry, a to bez ohľadu na to, či ide o domáce alebo zahraničné subjekty. Vymožiteľnosť práva – nemožno povedať, že sa nezlepšila, ale tempo zlepšenia sa je príliš pomalé. Ak by sme ju chceli zlepšovať takýmto tempom, tak zahraniční investori budú čoskoro investovať mimo Slovenska. Problémom je aj výklad niektorých aj nedávno schválených zákonov, ktoré majú predpoklady, aby pozitívne ovplyvnili slovenské podnikateľské prostredie. Pritom nejde iba o tzv. zákon o konkurze a vyrovnaní, ktorý sa v praxi interpretuje často veľmi zvláštným spôsobom.

Negatívne vplýval na vývoj slovenskej ekonomiky aj stav domácej politickej scény, zaostávajúca reforma hlavne zdravotníctva a školstva. Štát sa vo všeobecnosti neprejavil príliš pozitívne ani ako dobrý manažér pri príprave budúcoročného štátneho rozpočtu, najmä v oblasti jeho výdavkov. Problémy zdravotníctva, ale aj ďalších rezortov sú podľa môjho názoru hlavne manažérskeho charakteru. Potvrdzuje to aj vývoj cien liekov a ich podiel na nákladoch zdravotníctva – stačí si naše údaje porovnať s analogickými v Českej republike, Maďarsku alebo Poľsku. Pritom vláda pomerne dobre (aj keď s istými výkyvmi, ale smer je dobrý), zvládla zahraničnú zadlženosť Slovenska, ako aj platobnú a obchodnú bilanciu. Avšak tam, kde vláda rozhoduje o výdavkoch štátu, zostáva stále veľa nie celkom zvládnutých problémov. Odkladanie ich riešenia bude mať napokon negatívny dosah aj na mikrosféru.

Veľa sa hovorí o podnikateľskom prostredí (a o to menej sa preň robí?), ako aj o úlohe štátu formovať ho.
Myslím že tomuto sa nevenuje dostatočná pozornosť. Pritom to nie sú len dane a legislatívne prostredie. Ak sa pozrieme do histórie takých krajín ako Nemecko, Spojené štáty, ale napríklad aj Japonsko, tak vidíme, že tieto štáty podporovali podnikavosť, sporivosť, usilovnosť a pracovitosť. Žiaľ, v našom prostredí – tým nemyslím vládu – sa možno stretnúť skôr s názorom, že podnikateľ je apriori zlodej a pod. Na druhej strane treba povedať, že ani podnikateľská sféra nie je bez chýb. Tak, ako možno klasifikovať politickú kultúru za nízku, takmer rovnako možno charakterizovať aj podnikateľskú kultúru. Vo všeobecnosti možno povedať, že kultúra nášho prostredia v posledných rokoch ak neklesla, tak určite stagnuje. Skúsenosti z rôznych obchodných rokovaní, kde sa neraz stretávame aj s vyslovenými klamstvami, mi to iba potvrdzujú. Ale svedčia o tom aj rôzne aféry. Aj tie z posledných dní. Pritom zodpovední sa často tvária, že o nich nevedia alebo nechcú počuť.

Veľa sa hovorí aj o tom ako sa u nás, najmä v súkromnom sektore, veľa pracuje. Potvrdzujú to vaše skúsenosti?
Tu je relatívne ťažko vynášať všeobecné súdy. Myslím si však, že budeme musieť pracovať ešte viac, zodpovednejšie, efektívnejšie a najmä iniciatívnejšie. Napokon, úspešné slovenské podniky (a nie je ich až tak málo) to iba potvrdzujú. S javom, s ktorým sa u nás ešte veľmi často stretávame – len preboha nerozhodnúť a presunúť to na niekoho iného – sa budeme musieť čo najskôr rozlúčiť. Napokon, váhanie rozhodnúť, najmä rozhodnúť o prijatí tých menej populárnych riešení, je jednou z príčin, prečo slovenská ekonomika vzrástla iba o necelé 3 % a nie o potenciálne reálnych 5 %. Ale aj to patrí do kultúry podnikania, politiky a spoločenského života.

KURZY

23. 2. 2018

USD 1,230 0,002
CZK 25,337 0,021
GBP 0,879 0,004
HUF 312,880 0,190
CAD 1,561 0,003

SPOLUPRÁCA