O reforme dôchodkového systému sa hovorí niekoľko rokov. Rovnako dlho sa reforma nerobí. Ťažkosti a váhanie možno vyplývajú z toho, že súčasný systém nie je poistením, ale nereformovateľným zabezpečením. Charakteristikou súčasného stavu je prepad príjmu pracujúceho a penzistu. Odchod do dôchodku pre väčšinu ľudí znamená nielen zmenu životného štýlu, ale aj výrazné zníženie štandardu. V súčasnosti sa priemerná výška starobného dôchodku na Slovensku približuje k hranici 40% priemernej mzdy. Pocit frustrácie nepovzbudzuje ani na zvýšenie pracovného výkonu, ani na radosť z možnosti odpočívať.

Terajšiemu systému sa hovorí priebežný. Tí, čo pracujú platia a dôchodcovia dostávajú. Platiacim sa zdajú odvody privysoké, dôchodcovia dostávajú málo. Téma sa akosi svojvoľne začala tabuizovať, čo bolo pravdepodobne aj prejavom strachu povedať pravdu o neudržateľnosti doterajšieho spôsobu sociálneho zabezpečenia. Všetky vlády a parlamenty od roku 1993 preferovali ľúbivé, jednoduché riešenia, ktoré vystačili so slovami. „Architekti“ kreslili, politici hádzali návrhy do koša. Všetko, čo mohli neurobiť zajtra, neurobili hneď.

Razantné reformy sa odkladali s poukazom na vysokú cenu, pričom náklady na nereformu sú možno mnohonásobne vyššie. Bez zmeny sa systém zrúti. Koncept reformy je na svete. Motívom nie je racionalita, ale hroziaca ťarcha. Osud iných reforiem vyvoláva obavu, že aj táto skončí ako ošklbaný polotovar. Stále sa darí opatrnosti, ktorá hraničí z bezvládnosťou.

Zámer predĺžiť vek odchodu do dôchodku sa v niektorých interpretáciách stal reformou a sám osebe sa stal argumentom proti. Ľudstvo starne, podiel obyvateľov nad 65 rokov sa v civilizovanom svete neustále zvyšuje. Analýza Medzinárodného menového fondu upozornila na potrebu zvýšenia dôchodkového veku už v roku 1994. Experti neuspeli, odmietnutím „radikálneho“ kroku získali niektoré politické strany voličov.

Už pomaly ani fundamentalisti neveria, že dôchodková reforma je o politike. Politici však dokážu prekrútiť aj odborné riešenia do politických. Nie, že by v politike vynikali, ale v odbornej diskusii si s demagógiou neškrtnú. Od odpolitizovaní dôchodkovej reformy musia rozhodnúť politici. Malá je pravdepodobnosť, že to urobia. To radšej neurobia reformu.