Cena je vecou ponuky a dopytu len keď je vecou ponuky a dopytu. Cena plynu vzniká dohodou. Dohode by sa dalo rozumieť, keby „hodili reč “ dodávatelia a spotrebitelia. Rozprávajú sa politici na koaličnej rade, ozýva sa tripartita.

Plyn sa predáva lacnejšie ako nakupuje. Výhoda na strane spotrebiteľa je zjavná. Nevedno prečo sa tento nezmyselný postup vysvetľuje sociálnymi dôvodmi. Veľkosť výhody závisí od veľkosti spotreby. Zo „sociálnych dôvodov“ teda najviac ťažia tí, ktorí najviac míňajú. Mnohodetné rodiny si vďaka dobrej cene navaria možno aj o tri litre čaju viac, môžu si to dovoliť kým je plyn lacný. Majitelia bazénov si užívajú plody sociálnej politiky v príjemne ohriatej vode. Relaxácia je dôležitá, štát nevystavuje svojich občanov stresu z čvachtania sa v studenej vode.

V diskusii o cenách plynu sa vzácne zhodli odborári a zamestnávatelia. Dojímavé sú slová o ťaživej sociálnej situácii úst fabrikanta, ktorý z deformácie ceny plynu získava ročne miliardu korún. Zamestnávatelia nie sú egoisti, za nízke ceny plynu sa zasadzujú celou váhou svojej autority. To by bolo, aby si občan odborár a zamestnanec nemohol uvariť! To by bolo, aby si nejaký plynárenský podnik hojil svoje problémy tým, že bude predávať za ekonomické ceny!

Za sociálnu i hospodársku politiku zodpovedá štát, vláda. Len absolútnym stotožnením sa s „ideou“, že štát sme my, sa dá vysvetliť angažovanosť odborárskych a zamestnávateľských bossov v určovaní cien a rozsahu sociálnej politiky. Nepotrebujú na to ani kompetencie, ani peniaze, vystačia s plynom. Poslúži aj demagógia, ktorou dosť neobratne zakrývajú vlastné záujmy.

Odborári a zamestnávatelia si už zvykli na tvorbu účelových aliancií proti vláde. Bolo by síce málo pochopiteľné, ale prijateľné, keby vzájomnú prítulnosť využívali na stupňovanie tlaku na zrýchlenie reforiem. Namiesto toho sa ukájajú šírením nezmyslov o zmysluplnosti deformovania prostredia. Nie je to dávno, čo sa odborársko-zamestnávateľská koalícia zasadzovala za radikálne zníženie daní. Načo kričali, keď sú ochotní platiť daň v podobe ceny plynu? Prečo je táto ochota spätá akurát s plynom a nie napríklad s kolieskovými korčuľami? Ako to, že mlčky tolerujú nedotovanie výrobcov autobusov? Také vozidlá v poslednom čase občas potrebujú, aby spokojne zviezli nespokojných demonštrantov. Ibaže, by im viac záležalo najprv na dobrých cestách, lebo žiadajú, aby štát pridal na diaľnice…neorganizovanému a nezamestnávajúcemu občanovi ostáva zmieriť sa s tým, že rozumieť všetkému nemusí.

Politici zbytočne neriskujú. Dohodli sa. Dopyt a ponuku diskvalifikovali, lebo ich obmedzovali. Potrebujú aj fabrikantov, aj odborárov. A nielen preto, že sú voličmi.