Jej výška tak v priebehu mája poklesla o 196 mil. USD, keďže ku koncu apríla vykazovala hodnotu 9,607 mld. USD. Podiel celkového hrubého zahraničného dlhu na obyvateľa SR dosiahol výšku 1 747 USD. Agentúru SITA o tom informoval Pavol Kyjac z oddelenia správy devízových pasív Národnej banky Slovenska (NBS).

Aj v máji tak pokračoval pokles zahraničnej zadlženosti, ktorý Slovensko zaznamenáva už od januára 1999. Celková zadlženosť totiž k ultimu marca predstavovala 9,7 mld. USD, vo februári dosiahla 9,9 mld. USD a v januári 12 mld. USD.

Oficiálne zadlženie vlády a NBS bolo k ultimu mája na úrovni 2,235 mld. USD, celková zadlženosť komerčnej sféry, t.j. komerčných bánk a podnikateľských subjektov (vrátane zahraničných dlhových záväzkov voči nerezidentom) predstavovala 7,081 mld. USD a dlh obcí (emitované dlhopisy Bratislavy) predstavovali 53 mil. USD. Dlh vládnych agentúr bol vykázaný čiastkou 42 mil. USD.

V štruktúre celkovej hrubej zahraničnej zadlženosti SR, celkové hrubé strednodobé a dlhodobé zahraničné pasíva predstavovali 6,881 mld. USD. Celkový krátkodobý dlh k ultimu mája bol vykázaný čiastkou 2,530 mld. USD. Podiel celkového krátkodobého dlhu na celkovom hrubom zahraničnom dlhu SR oproti aprílu 1999 mierne stúpol o 0,65 %, pričom k ultimu mája 1999 tento podiel predstavoval 26,88 %.

Ako zároveň upozornila NBS, od 1. januára tohto roku je v rámci vykazovania zahraničného dlhu SR v zmysle novej metodiky plnohodnotne zaradené vykazovanie korunových záväzkov voči nerezidentom (banky), štátne dlhopisy a štátne pokladničné poukážky vo vlastníctve nerezidentov. Do vykazovania krátkodobého zahraničného dlhu je od januára 1999 zaradená i položka krátkodobé depozitné operácie NBS. Tieto položky navyšujú úroveň zahraničného dlhu SR.