ČLÁNOK




Zlaté dno daňových rajov
4. októbra 2002

Vznik globálneho trhu zhruba pred desaťročím spôsobil, že špinavé peniaze tečúce medzinárodnými trhmi dnes troj- až štvornásobne prevyšujú devízové rezervy všetkých centrálnych bánk sveta dovedna. Vysoké daňové zaťaženie núti čoraz viac firiem hľadať si cesty, ako ho legálnou cestou znížiť. Jednou z nich je zakladanie spoločnosti v tzv. off-shore centrách, čo sú teritóriá, ktoré uplatňujú špeciálny daňový režim. Medzi najznámejšie patria karibské ostrovné štáty. Obľúbené sú aj krajiny v Juhovýchodnej Ázii.

Výhody daňových rajov sú také lákavé, že napríklad na Kajmaních ostrovoch sídli 570 bánk, v ktorých si klienti uložili 500 miliárd USD. Na Bermudách má svoje základne 40 percent poisťovacích spoločností sveta. Britské Panenské ostrovy uľahčujú založenie firmy do tej miery, že základnú charakteristiku spoločnosti pri registrácii firmy akceptujú miestne úrady aj v čínskom a mongolskom jazyku.

Boj s veternými mlynmi

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) považuje za daňový raj taký režim, ktorý v snahe prilákať na svoje územie investorov vytvára čo najpriaznivejšie daňové predpisy. Investori tohto druhu ale potom v off-shore zónach neuskutočnia žiadnu podnikateľskú aktivitu. Benevolencia krajín považovaných za daňové raje tak vo veľkej miere umožňuje daňové úniky z ostatných štátov sveta.

Existenciu daňových rajov OECD dlho diskrétne prehliadala. Popri vplyve Švajčiarska za to môže aj princíp svornosti vnútri tejto organizácie. Vďaka nemu napríklad Veľká Británia do poslednej chvíle odďaľovala zapísanie ostrova Man na čiernu listinu. Rovnako aj Kanada obhajovala čistotu štátikov Svätá Lucia a Svätý Krištof a Nevis, ktoré v OECD zastupuje.

Dňa 26. júla 2000 však pohár trpezlivosti OECD pretiekol. Na stretnutí jej členských štátov v Paríži táto organizácia zverejnila tzv. Sivý zoznam 35 krajín a finančných centier. Vyhlásila ich za oficiálne daňové raje a poskytla im ročnú lehotu na to, aby zmenili svoje daňové zákony. OECD medzi daňové raje zaradila aj niekoľko krajín administratívne zviazaných s USA, Kanadou, Veľkou Britániou a Francúzskom. Sú však medzi nimi aj niektoré malé európske štáty ako Andorra, Monako, Gibraltár a Lichtenštajnsko. Práve lichtenštajnské banky, ktoré sú v rukách kniežacieho rodu, ukrývajú podľa odhadov OECD 30- až 80-tisíc účtov zahraničných občanov a firiem.

Druhý, tzv. Čierny zoznam daňových rajov zostavila Finančná akčná skupina na boj proti praniu špinavých peňazí (FATF( už v roku 1989. Figurujú v ňom okrem karibských a tichomorských ostrovov aj Izrael a Libanon.

Vznik off-shore bankovníctva bol prejavom ekonomického liberalizmu, snažiaceho sa vytvárať trhové prostredie medzi štátmi s vysokým daňovým zaťažením so snahou nútiť ich k jej znižovaniu. Lákavá možnosť však nezostala nepovšimnutá organizovaným zločinom. Prostredníctvom skrytých filiálok využívajú off-shore bankovníctvo aj najprestížnejšie bankové ústavy sveta.

Podľa analytikov FATF sa cez bankové kontá rôznych zločineckých organizácií ročne preperie približne 600 mld. USD. Kvalifikované odhady odborníkov z FATF hovoria, že najvyššie kruhy, sústredené okolo bývalého ruského prezidenta Borisa Jeľcina, preprali v amerických bankách zhruba 10 mld. USD.

Vpád mafií z východu

Hlavným motorom ťaženia proti daňovým rajom je Európska únia, ktorá v tomto zmysle urobila zásadný obrat. Jej tlak na podniknutie konkrétnych opatrení je väčší ako kedykoľvek predtým. Dôvodom je predovšetkým vývoj situácie v 90. rokoch. Krehkú rovnováhu spred roku 1989 rozmetal vpád mafií z východnej Európy. Ide najmä o ruské a kosovsko-albánske skupiny. V daňových rajoch sa v 70. rokoch prepierali tzv. petrodoláre a obrovské majetky zvrhnutých afrických diktátorov. Úlohu práčky špinavých peňazí dnes bezkonkurenčne zaujali zisky z obchodu s drogami a z mnohých podvodníckych privatizácií v strednej a východnej Európe. Možnosti medzinárodných gangov posunul do novej fázy rastúci podiel špičkových technológií vo forme internetových a online (priamych) bankových operácií.

Pred dvoma rokmi dala OECD všetkým krajinám so značkou daňových rajov lehotu, aby do 31. júna 2001 uskutočnili reformy daňových systémov. Z niektorých náznakov bolo zrejmé, že OECD chcela zvýhodniť tých, ktorí by prejavili ochotu spolupracovať pri výmene informácií o bankových kontách. Keďže OECD nemá žiadne donucovacie páky, do dnešných dní sa daňové reformy v off-shore zónach neuskutočnili. Priame nástroje na uplatnenie sankcií nemá ani FATF. Mnohí finančníci preto určitú nádej vkladajú do Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu.

Na Barbadose sa iskrilo

Tohtoročná januárová schôdzka predsedov vlád krajín označovaných ako daňové raje s predstaviteľmi OECD v metropole Barbadosu Bridgetown sa niesla v znamení ostrej výmeny názorov. Zástupcovia OECD kritizovali tieto väčšinou nepatrné ostrovy a malé štáty za to, že umožňujú nekontrolovaným bankovým tajomstvom a veľkorysou daňovou sústavou medzinárodné pranie špinavých peňazí s daňovými únikmi z hospodársky vyspelých štátov.

Prezident Karibskej rozvojovej banky sir Neville Nicholls označil kritiku OECD za zlý žart. Podľa neho chce táto organizácia zničiť malé, zraniteľné ekonomiky. Ďalší predstavitelia 33 krajín a teritórií, ktoré sú na pranieri OECD, namietajú, že ide o hrubé zasahovanie do ich zvrchovanosti. Ekonómovia z USA a OECD oponovali, že v daňových rajoch prepierajú peniaze kolumbijskí drogoví baróni, ruská mafia a ďalšie zločinecké organizácie prostredníctvom fingovaných firiem. Argumenty tohto druhu predstavitelia daňových rajov odmietali oveľa ťažšie. Výhody daňových rajov však využívajú aj legálne podniky. Pomocou rôznych medzinárodných organizácií a fondov v týchto teritóriách maximalizujú svoje zisky. ,,Ak sa preukáže, že pranie špinavých peňazí je problém, potom ho nechceme. Ak je OECD presvedčená, že ide o reálny problém, budeme spolupracovať na jeho riešení,“ povedal premiér Grenady Keith Mitchell.

Aká-taká dohoda

Predstavitelia krajín OECD sa napokon dohodli s lídrami skupiny štátov označovaných ako daňové raje na podmienkach spolupráce. V dohľadnom čase založia pracovnú skupinu, ktorej úlohou bude nájsť cesty, ako reformovať finančné a firemné režimy v krajinách, do ktorých pre daňové výhody smerujú podozrivé peniaze. Hospodársky vyspelé štáty žiadajú, aby 33 krajín z Čiernej listiny OECD reformami svojich daňových systémov prispelo k potlačeniu medzinárodných daňových únikov a prania špinavých peňazí. OECD požaduje, aby oblasti daňových rajov, ktoré podľa analýz amerických finančných odborníkov ukrývajú pred daňovými úradmi vyspelých zemí približne 5 biliónov USD, zmenili zákony o bankovom tajomstve a prijali ďalšie opatrenia. Predstavitelia OECD si uvedomujú, že problém nevyriešia zo dňa na deň. Preto v Barbadose navrhli prijať harmonogram spoločných akcií do roku 2005. Do konca tohto roku by krajiny daňových rajov mali odstrániť najškodlivejšie praktiky. Už v roku 2003 by mali spolupracovať s úradmi krajín, ktoré vyšetrujú daňové zločiny. Do konca roku 2005 by medzi účastníkmi dohody mala platiť účinná výmena informácií o všetkých daňových záležitostiach.

Miernosť prijatých opatrení voči daňovým rajom pripomína pokus o nájdenie spôsobu, ako pohladiť ježa. Predpokladá zvýhodnenie rajov, ktoré prejavia ochotu na spoluprácu pri výmene informácií týkajúcich sa nimi spravovaných kont. Aj keď ďalšie dejstvo tejto hlasnej, ale opatrne rozohranej partie možno čakať každú chvíľu, už dnes je jasné, že obrovské zisky z daňových rajov kompenzujú medzinárodnú hanbu zo zverejnenia akýchkoľvek nekalých praktík daňových rajov.

Ako sa tam dostať

Zakladaním spoločností v daňových rajoch sa zaoberá čoraz viac svetových, ale už aj domácich poradenských firiem. Zlomovou hranicou, pri ktorej sa vyplatí uvažovať o prenesení sídla firmy do daňového raju, je hrubý zisk zhruba 1 mil. Sk ročne. Náklady na zriadenie firmy v niektorých daňových oázach sa pohybujú od 3-tis. USD. Sprostredkovateľské spoločnosti zriadia záujemcom ich nové firmy takmer na počkanie. Udržiavací ročný poplatok je približne 100-tis. Sk. V prípade firmy s miliónovým hrubým ziskom ide len o 10 percent, čo sa rozhodne oplatí. Podnik so sídlom v off-shore zóne totiž neplatí dane, iba ročný paušál niekoľko sto dolárov. Nie je povinný viesť účtovníctvo a nemusí priznávať žiadne príjmy. Táto skutočnosť zjednodušuje podnikanie a prináša toľko výhod, že aj niektorí slovenskí živnostníci a drobní podnikatelia sa v určitej lokalite spájajú a zaregistrujú sa v niektorom z daňových rajov. Každoročne sa ušetria na daniach obrovské sumy. Jednou z možností je aj prelievanie ziskov domácej firmy do sesterskej spoločnosti v zámorí.

Off-shore bankovníctvo

Ide o spôsob podnikania, ktorý zaviedla v 19. storočí vo svojich kolóniách Veľká Británia. Dokonalosti sa dočkal v 20. storočí. Termín pochádza z naftárskeho odvetvia a označuje oblasť ,,tesne pri pobreží“, ale už mimo dosahu jurisdikcie. Legislatíva oblastí označovaných ako daňové raje nevyžaduje informáciu o pôvode peňazí a za minimálny poplatok zaručuje investorovi anonymitu, pričom premiestňovaniu kapitálu nekladie prekážky.

Zoznam daňových rajov

Andorra, Anguilla, Antigua a Barbuda, Aruba, Bahamy, Bahrajn, Barbados, Belize, Britské Panenské ostrovy, Cookove ostrovy, Dominikánska republika, Gibraltár, Guernsey, ostrovy Man a Jersey, Libéria, Lichtenštajnsko, Marshallove ostrovy, Maurícius, Monako, Montserrat, Nauru, Holandské Antily, Niue, Panama, Samoa, Seychely, Svätá Lucia, Svätý Krištof a Nevis, Svätý Vincent a Grenada, Tonga, Turecké a Caicosské ostrovy, Panenské ostrovy, Vanuatu

Zdroj: OECD


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

13. 6. 2024

USD 1,078 0,002
CZK 24,699 0,013
GBP 0,845 0,001
HUF 396,480 1,200
CAD 1,482 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS