Železnice SR (ŽSR) v súčasnosti pracujú na projekte vytvorenia a sprístupnenia vlastnej telekomunikačnej infraštruktúry pre potreby poskytovania telekomunikačných služieb ako alternatívny operátor. Predpokladá sa, že k spusteniu takýchto služieb by železnice mohli pristúpiť už v roku 2002 až 2004. Vyžiada si to však rádovo 2 až 4 mld. Sk investícií. V rozhovore pre agentúru SITA to povedal vedúci oddelenia železničných telekomunikácií na odbore informatiky ŽSR Jozef Dúbravčík.

Železnice už v súčasnosti disponujú rozsiahlou telekomunikačnou infraštruktúrou zasahujúcou prakticky do všetkých regiónov Slovenska. Optokáblová sieť ŽSR je vybudovaná medzi Zvolenom a Košicami ako aj medzi Plavečom a Prešovom. Chrbtovú sieť liniek ŽSR však už tvoria menej kvalitné metalické vedenia s maximálnou prenosovou rýchlosťou 2 Mbit/s. Ďalšie úseky sú viazané na prenájom vedení od Slovenských telekomunikácií, a.s. (ST). Železnice preto budú musieť v najbližších rokoch investovať do tejto oblasti značné prostriedky.

Rýchlejšiemu rozvoju telekomunikačného biznisu železníc však v súčasnosti bráni pomalá transformácia ŽSR, kvôli ktorej mešká uvoľnenie poslednej tranže úveru od Európskej investičnej banky (EIB). EIB poskytla železniciam úver vo výške 200 mil. EUR ešte v minulom roku, pričom ŽSR z neho čerpala zatiaľ dve tranže v celkovej hodnote 140 mil. EUR. „Vláda síce nedávno schválila projekt transformácie a reštrukturalizácie spoločnosti, ale neprijala finančný model stabilizácie železníc pri ich transformácii na dve spoločnosti,“ uviedol J. Dúbravčík. Z poslednej tranže by sa na rozvoj telekomunikácií malo použiť zhruba 20 až 30 mil. EUR. „EIB či iné banky však uvažujú aj o poskytnutí ďalších úverov pre železnice v nasledujúcich rokoch, ale len na životaschopné projekty a tým telekomunikačný biznis je,“ uviedol J. Dúbravčík.

ŽSR ešte v súčasnosti neposkytujú žiadne telekomunikačné služby. V úvode by sa však chceli podľa slov J. Dúbravčíka orientovať na klientelu blízku ŽSR s výhľadom na širšie spektrum zákazníkov, pričom nevylučujú ani poskytovanie služieb pre domácnosti, najmä však po skončení monopolu ST na hlasovú telefónnu službu v roku 2003. Prenos hlasu cez internet (Voice over IP) už ŽSR majú vyriešený, nemajú však ešte licenciu od Telekomunikačného úradu SR.

Z organizačného hľadiska sa podľa J. Dúbravčíka uvažuje o vytvorení samostatnej organizačnej jednotky, ktorá by po rozdelení železníc na dve spoločnosti zostala pod akciovou spoločnosťou ŽSR, ktorá bude prevádzkovateľom dopravnej cesty, pričom s jej privatizáciou sa neráta. Vzhľadom na to, že telekomunikačná infraštruktúra je súčasťou dopravnej cesty, považuje sa rovnako za neprivatizovateľnú. Na rozvoji telekomunikačného projektu ŽSR v súčasnosti pracuje okolo 700 zamestnancov podniku. Z nich zhruba 460 je zamestnaných na odbore informatiky, zvyšná časť v riadení prevádzky.

Hustotou vlákien sa Slovensko zaraďuje medzi nadpriemerné krajiny v Európe, problémom však podľa J. Dúbravského je neschopnosť ich využitia. Telekomunikačný biznis považujú podľa neho aj železnice za perspektívne podnikanie, a to aj v prostredí takého operátora ako je Deutsche Telekom, majoritný vlastník ST. Za ďalších konkurentov možno v budúcnosti považovať združenie elektroenergetických podnikov Energotel, či dcérsku spoločnosť Transpetrolu Transtel, a.s. Možnosti v tejto oblasti sa však naskytajú aj štátnemu SPP (Infogas). Na trhu sa však objavujú aj úplne nové spoločnosti, medzi nimi napríklad v septembri vzniknutá akciovka Dial Telecom. Alternatívni operátori v obmedzenom rozsahu môžu na Slovensku podnikať už vyše jedného roka s výnimkou verejnej hlasovej služby.