Po zavedení eurohotovosti v krajinách Európskej menovej únie (EMÚ) vyšli najavo značné cenové rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Napríklad plechovka Coca-Coly stojí vo Fínsku trojnásobne viac ako v Španielsku, pričom Big Mac v reštauráciách McDonald’s je v Helsinkách dvojnásobne drahší ako v Aténach. Štandardný francúzsky automobil je kdekoľvek v eurozóne lacnejší ako vo Fínsku. Zavedenie nového platidla teda umožnilo spotrebiteľom väčší prehľad v rámci pohybov cien a ich rozdielov.

Ekonómovia upokojujú, že odhalenie rozdielu cien medzi krajinami eurozóny by nemalo viesť k cenovému kolapsu. Existujú totiž dôvody, prečo cenové rozdiely existujú, a prečo v budúcnosti pretrvajú. Patria medzi ne faktory, ktoré determinujú ceny, ako dane, pracovné náklady, dopravné náklady a tvrdosť konkurencie. Okrem toho sa neočakáva, že by spotrebitelia cestovali z jednej krajiny do druhej s cieľom lacnejšie nakupovať tovary každodennej spotreby. Podľa analytikov bude tendencia vzájomnej konvergencie cien, neočakáva sa však ich absolútne zjednotenie. Flexibilitu cien obmedzuje aj existencia národných monopolov.