Dôchodkový systém, ktorý má byť priaznivý, spravodlivý a racionálny z hľadiska ekonomického systému štátu musí spĺňať nasledovné kritériá:
– dať pocit bezpečnosti, ktorý má byť priaznivý, spravodlivý a racionálny z hľadiska ekonomického systému štátu,
– nemal by si vyžadovať dofinancovanie zo štátneho rozpočtu, ale podporovať hospodársky rozvoj štátu,
– dôchodok by mal záležať od výšky poplatkov (odvodov), ktoré platí pracovník a od dĺžky pracovného pomeru, a nie od meniacich sa predpisov, ktoré sú dodatočne závislé od politických rozhodnutí.

Po období komunizmu Poľsko zdedilo systém dôchodkového zabezpečenia založený na princípe priebežného financovania. Kvôli nemu hrozil kolaps verejných financií, pretože výdavky štátneho rozpočtu určené na dôchodky a invalidné dôchodky prekročili 15 % hrubého domáceho produktu (HDP). V krajinách s porovnateľným príjmom na jedného obyvateľa, nepresahujú výdavky na dôchodok 8 % HDP. V krajinách Európskej únie je to asi 11% HDP. Demografické prognózy zo začiatku deväťdesiatych rokov hovoria o tom, že pri priebežnom financovaní dôchodkového zabezpečenia tieto výdavky môžu len stúpať.

Priebežné financovanie dôchodkov je základom repartitívneho (prerozdeľovacieho) systému sociálneho zabezpečenia, ktorého podstatou je odvod určitej časti daní z miezd do špeciálneho fondu, ktorý vytvoril a riadi štát. Štát garantuje výšku dôchodkového zabezpečenia a v prípade potreby dofinancuje dôchodkový fond zo štátneho rozpočtu. Repartitívny systém môže fungovať iba za priaznivých demografických podmienok, keď mladšie generácie financujú dôchodky starších generácií. Repartitívny systém po prvý raz zaviedli v Nemecku v roku 1883. Modelovou alternatívou pre repartitívny systém je kapitálový systém, v ktorom zamestnanci sami zbierajú peniaze na svoj dôchodok, platia odvody vo forme poplatkov z výplaty. Kapitálové systémy môžu byť dobrovoľné alebo povinné, a inštitúcie, ktoré disponujú prostriedkami pochádzajúcimi z odvádzaných poplatkov, môžu byť súkromné, ale aj štátne.

Repartitívny systém je v rozpore so zásadami etiky biznisu a etiky práce. Je tiež neobvykle nákladný pre štátny rozpočet a pre celé národné hospodárstvo. Napriek tomu, že poplatky na poistenie, ktoré platili zamestnávatelia v Poľsku patrili medzi najvyššie na svete, nie vždy stačili na uhradenie bežných výplat dôchodkov a invalidných dôchodkov. Nárast odvodov bol za posledný rok obrovský. V roku 1981 tvorili 25% platu a koncom deväťdesiatych rokov až 45% platu.

Výsledkom financovania dôchodkového systému prostredníctvom vysokého zdanenia je nadmerné zvýšenie nákladov a v konečnom dôsledku to znamená zníženie konkurencieschopnosti podnikov. Udržiavanie existujúceho systému v nemennej forme by znamenalo zabrzdenie hospodárskeho vývoja.

Diskusia o reforme dôchodkov trvala v Poľsku pomerne dlho. Diskusia v rokoch 1991 – 1995 sa venovala hľadaniu nového systému poistenia. V počiatočnom období transformácie nebola potreba reformy dôchodkového zabezpečenia tak viditeľná ako neskôr. V mnohých prípadoch zmeny narážali na politický odpor. Úrad vládneho zmocnenca nakoniec vypracoval projekt s názvom Bezpečnosť vďaka rôznorodosti.

Reforma systému dôchodkového zabezpečenia, ktorá je platná od 1. apríla 1999 je predsavzatím, ktoré sa v konečnom dôsledku rozhoduje o budúcom materiálnom statuse miliónov občanov.

Dôchodkový systém nie je možné zmeniť zo dňa na deň. Preto súčasní dôchodcovia v Poľsku a osoby, ktoré čoskoro odídu do dôchodku budú ešte istý čas dostávať dôchodky podľa doterajších zásad. Nový systém sa dotýka všetkých pracovníkov, ktorí sa narodili po 31. decembri 1948. Netýka sa to majiteľov roľníckych hospodárstiev, ktorých sa týkajú iné normy.

V novom dôchodkovom systéme je výška dôchodku priamo závislá od sumy splatených odvedených poplatkov a od veku, v ktorom sa odchádza do dôchodku. V súčasnosti sa dôchodky platia z odvedených poplatkov od generácie, ktorá pracuje v súčasnosti.

V novom systéme časť dôchodku pochádza z odvodov zamestnancov, ktorí pracujú v súčasnosti, a časť z kapitálu, ktorý si dôchodca odložil počas svojho pracovného pomeru. Odvedené poplatky každého zamestnanca sa investujú a rozmnožujú. Z takto vzniknutého dôchodku sa platí dôchodok z individuálneho účtu zamestnanca. V novom dôchodkovom systéme sa dôchodky skladajú z troch častí, pochádzajúcich z troch rôznych zdrojov financovania. Zákonodarca ich v Poľsku nazval piliermi.

Prvý pilier
Funguje podľa zásady repartitivity a je založený na Štátnom podniku sociálneho poistenia (ZUS). Funguje tak ako pre reformou. ZUS platí dôchodky osobám, ktoré sa narodili pred rokom 1948. Rozdiel v práci ZUS v porovnaní so súčasnou situáciou by mal byť taký, že každý zamestnanec má mať svoj individuálny účet, na ktorom bude registrovaný priebeh dôchodkového poistenia, a úroveň dôchodku závisí od výšky odvedených poplatkov platených v priebehu celého času zamestnania.

Moment prechodu do dôchodku závisí od individuálneho rozhodnutia každého poistenca, ktorý dosiahne minimálny vek oprávňujúci poistenca dostávať dôchodkové zabezpečenie. Tvorcovia reforiem predpokladali, že zamestnanci budú motivovaní byť čo najdlhšie v pracovnom pomere, pretože každý rok v práci navyše znamená právo dôchodcu na zvýšené dôchodkové zabezpečenie.

Odvod do Štátneho podniku Sociálneho poistenia (ZUS):
– zostáva na tej istej úrovni ako doteraz – 45 % platu,

– platí ho spoločne zamestnanec (23%) a zamestnávateľ (22%)
– zamestnávatelia museli zvýšiť platy takým spôsobom, aby zamestnanci po zaplatení svojej časti odvodu nemali menšiu mzdu ako predtým, hrubé platy narástli o 23% a čisté sa v podstate nezmenili,
– odvod do ZUS sa odvádza iba z 25% priemerného platu v štáte, teda pracovník, ktorý zarába viac ako je táto suma, dostáva väčší plat,
– v roku 2015 sa plánuje zmenšenie odvodu do ZUS zo 45% na 38% až 39%.

V prípade osôb, ktoré si pre druhý pilier vybrali inú inštitúciu ako ZUS, z príspevku, ktorý tvorí 45% výplaty, ZUS odovzdáva 36% na účet príslušného dôchodkového fondu, ktorý si vybral zamestnanec. Zvyšok je určených na invalidný fond, nemocenský fond a nehodový fond.

Druhý pilier
Druhý pilier systému dôchodkového zabezpečenia má kapitálový charakter. Poplatky do nich vo forme odvodov sa platia všeobecne prístupným dôchodkovým fondom. Tieto fondy vytváranú a riadia všeobecné dôchodkové spoločnosti, ktoré majú formu akciových spoločností. Tieto spoločnosti sú súkromnými finančnými inštitúciami, ktoré majú právnu subjektivitu a zároveň sú tiež orgánmi jednotlivých dôchodkových fondov. Ich činnosť je pod dôkladnou kontrolou štátu. Liberalizácia investičných obmedzení v uzavretých fondoch vyplýva z faktu, že fondy, ktoré na rozdiel od otvorených fondov, nemajú povinnosť odkupovať investičné certifikáty, nemajú tiež potrebu permanentného udržiavania vysokej platobnej schopnosti.

Fungovanie dôchodkových fondov sa odlišuje od fungovania investičných fondov okrem iného aj tým, že prostriedky zhromažďované v dôchodkových fondoch sa môžu vybrať len po dosiahnutí dôchodkového veku. Okrem toho investičná činnosť dôchodkových fondov je zabezpečená na vyššej úrovni, vrátane štátnych garancií.

Kapitál zhromaždený na individuálnom účte vo fonde, je v momente prechodu zamestnanca je určený na prefinancovanie dôchodkového poistenia pracovníka, čiže na nákup doživotného dôchodku vo vybranom dôchodkovom podniku. Prvý a druhý pilier poľského systému dôchodkového zabezpečenia je všeobecným a povinným platením odvodov na sociálne poistenie. Je delený medzi repartitívnu a kapitálovú časť v pomere 1 : 4.

Tretí pilier
Posledná zložka poľského systému sociálneho zabezpečenia je dobrovoľná. Pracovníci majú možnosť zabezpečiť si svoju materiálnu situáciu tým, že majú možnosť zabezpečiť si dodatočné dôchodkové zabezpečenie. Môžu sa rozhodnúť pre jeden zo štyroch variantov:

– účasť v takzvaných pracovných dôchodkových fondoch,
– splnomocňujú zamestnávateľa, aby im mesačne odvádzal poplatok, ktorý sa platí z výplaty na účet v investičnom fonde, pre ktorý sa rozhodne pracovník,
– uzavrie zmluvu na dôchodkovú platbu s komerčnou poisťovňou, zamestnávateľ môže napríklad pomôcť tým, že uzavrie kolektívnu zmluvu na poistenie určitej časti zamestnancov,
– účasť v takzvanej Spoločnosti vzájomného poistenia kde zamestnávateľ platí príspevky z platu zamestnanca a zodpovedá za ich pravidelné splácanie.

V novom systéme sa nachádza prvok bezpečnosti v rámci minimálneho dôchodku zaručeného štátom v rámci prvého piliera. Štatistické prognózy predpovedajú, že asi 10 % dôchodcov si „nevypracuje“ minimálny dôchodok a dostane vyrovnávací príspevok až do úrovne minimálneho dôchodku zo štátneho rozpočtu.

Tretí pilier tvoria všetky formy dobrovoľného poistenia, z ktorých niektoré podporuje aj štát.
Objavenie sa dôchodkových fondov zásadným spôsobom zmenilo poľský kapitálový trh. Vďaka nim stúpla efektívnosť alokácie finančných prostriedkov. Investičným cieľom dôchodkových fondov je efektívne angažovanie peňazí členov fondu do takých finančných nástrojov, ktoré zabezpečujú najlepšiu kombináciu zisku a rizika. Životodarný vplyv reformy dôchodkového poistenia bol cítiť najmä na trhu životného poistenia. Vďaka reforme sa očakáva zvýšený prílev finančných prostriedkov na financovanie veľkých investičných projektov. Očakáva sa posilnenie úlohy burzy cenných papierov a oživenie bytovej výstavby, najmä vďaka rozvoju trhu hypotekárnych dlhopisov, ktorý je atraktívny pre investorov hľadajúcich možnosti umiestnenia voľných finančných zdrojov.

Dôchodková reforma v Poľsku sa nefinancovala za cenu zväčšenia rozpočtového deficitu. Vychádzala z toho, že prostriedky na jej uskutočnenie pochádzali z privatizácie štátnych podnikov. Nad činnosťou dôchodkových fondov existuje dôkladný štátny dozor. Má to garantovať bezpečnosť všetkých finančných operácií, ktoré robia tieto fondy.

Všeobecné dôchodkové spoločnosti, ktoré riadia dôchodkové fondy, a ktoré budú do týchto fondov investovať, nechovávajú ich majetok sami, ale dávajú ich do úschovy nezávislému depozitárovi. Banka, ktorá sa chce uchádzať o funkciu depozitára bude musieť mať vlastný kapitál vo výške 100 miliónov euro.

Občania, ktorí sa narodili po 31. decembri 1948, a zamestnaní v zvlášť ťažkých podmienkach, ktorí nezískajú právo na normálny dôchodok do 31. decembra 2006, budú mať právo na získanie takzvaného prechodného dôchodku. Zdrojom financovania týchto dôchodkov budú odvody, ktoré budú platiť zamestnávatelia zamestnávajúci pracovníkov v obzvlášť ťažkých podmienkach.

Základný kapitál
Na zavedenie nového systému bolo treba vypočítať základný kapitál, ktorí zhromaždili pracovníci (zamestnanci) pred uvedením reformy do praxe. Hodnota základného kapitálu sa určila ku dňu 1. januára 1999. Základom výmeru základného kapitálu je priemerný vymeriavací základ pre odvod poplatku na sociálne poistenie za posledných 10 rokov vybraných od obdobia od 1. januára 1980 do 31. decembra 1998. Pripúšťa sa aj možnosť určenia vymeriavacieho základu z 20 „najlepších“ rokov počas celého obdobia pracovného pomeru. Tým, ktorí pracujú menej ako desať rokov sa základný kapitál vypočítava na základe takého obdobia, počas ktorého platili odvody na sociálne poistenie.

Osoh nového systému
– zavedenie kapitálového systému má vymaniť štát z nebezpečenstva repartitívneho systému v nepriaznivých demografických podmienkach, teda zmenšujúci sa počet zamestnancov a zvyšujúci sa počet dôchodcov,
– systém je založený na individuálnych účtoch dôchodkového sporenia, ktoré sú riadené špecializovanými súkromnými firmami, čo v konkurenčných podmienkach umožňuje dosiahnutie značných ziskov,
– kapitálový systém zväčšuje dôchodky, pretože v z hľadiska dlhšieho časového horizontu, dôchodok z investičnej peňaženky, bude určite vyšší ako rast miezd spojený u určitou úrokovou mierou v tom istom období,
– zväčší sa počet pracovných miest a zmenší sa nezamestnanosť, pretože sa zmenšia povinné záväzky zamestnávateľov
– zväčší sa úroveň sporenia občanov zmenší sa účasť štátu v národnom hospodárstve
– hospodársky život sa čiastočne odpolitizuje, pretože úroveň dôchodkového zabezpečenia nebude záležať na od vládnych, alebo parlamentných inštitúcií,
– prejaví sa etický aspekt práce a sporenia, pracovná angažovanosť a predvídavosť sa stanú dôležitými prvkami pri dosahovaní cieľov v starobe,

Záruky
– dozor nad finančnými prostriedkami zhromaždenými v dôchodkových fondoch má na starosti špeciálny štátny orgán, má podobný status ako ministerstvo a je ním Úrad dozoru nad dôchodkovými fondmi
– minimálna miera zisku dôchodkových fondov je zaručená zákonom je to 50 % priemernej miery zisku všeobecných dôchodkových fondov, ktorú každý miesiac vypočítava Úrad dozoru nad dôchodkovými fondmi a fond s menším ziskom musí chýbajúcu sumu doplatiť z vlastných prostriedkov
– eventuálny krach dôchodkovej inštitúcie nemôže spôsobiť riadený investičný fond, pretože štát vytvoril kaskádu finančných poistných garancií, v rámci ktorých existuje Garančný fond a do neho povinne platia príspevky všetky dôchodkové fondy
– štát vydáva koncesie na vznik dôchodkových fondov a základnou podmienkou na jej získanie je disponovanie vlastným kapitálom v hodnote najmenej 4 mil. euro.
– investičné fondy sú podľa práva povinné robiť bezpečnú investičnú politiku a môžu investovať do presne predpísaných finančných nástrojov a cenných papierov.