Celkový hrubý zahraničný dlh Slovenska dosiahol ku koncu polroka 12,032 mld. USD, pričom počas samotného júna sa zvýšil o 553 mil. USD. Podľa Národnej banky Slovenska (NBS) to súvisí s vývojom kurzu eura a dolára a s prepočítavaním celkového hrubého zahraničného dlhu na dolárovej báze. Od začiatku roku sa zahraničný dlh zvýšil o 651 mil. USD. Podiel celkového hrubého zahraničného dlhu na jedného obyvateľa SR bol ku koncu júna 2 237 USD, pričom ku koncu vlaňajška bol 2 095 USD.

Zahraničný dlh vlády SR a centrálnej banky dosiahol ku koncu júna 3,357 mld. USD, od začiatku roku sa tak zvýšil o 50,8 mil. USD. Celková zahraničná zadlženosť komerčných bánk a podnikateľských subjektov (vrátane zahraničných dlhových záväzkov voči nerezidentom v slovenskej mene) stúpla v prvom polroku o 738,9 mil. USD na 8,326 mld. USD. Dlh obcí predstavoval 106,5 mil. USD a zahraničná zadlženosť vládnych agentúr bola 243,1 mil. USD.

V štruktúre celkovej hrubej zahraničnej zadlženosti SR celkové hrubé strednodobé a dlhodobé zahraničné záväzky ku koncu júna predstavovali 8,7 mld. USD. Celkový krátkodobý zahraničný dlh k ultimu júna dosiahol 3,3 mld. USD. Podiel celkového krátkodobého dlhu na celkovom hrubom zahraničnom dlhu SR bol 27,54 %.

Podľa novej metodiky sú s účinnosťou od januára 2002 súčasťou vykazovania zahraničného dlhu SR i záväzky vyplývajúce zo zlatých swapov a repoobchodov NBS. Zmenila sa aj metodika vykazovania zahraničného dlhu Štátneho fondu cestného hospodárstva, ktorý k 1. januáru tohto roku zanikol a jeho dlh sa počíta priamo do zahraničného dlhu vlády SR. Dovtedy sa rátal ako súčasť dlhu vládnych agentúr.