ČLÁNOK




Zahnal júnový deficit obavy skeptikov? Aké obavy?
30. júla 2002

Po zverejnení májového deficitu zahraničného obchodu sa pretrhlo vrece s pesimistickým hodnotením vyhliadok slovenského zahraničného obchodu. Mimoriadnej pozornosti sa dostalo najmä medziročnému poklesu exportu, pod ktorý sa levím podielom podpísal – ako sa ukázalo jednorázový – výpadok exportu dopravných prostriedkov. O to väčšie ovácie zožalo opätovné oživenie rastu exportu v júni. Júnový deficit pritom predčil priemerné očakávania slovenského trhu a prispel spolu s piatkovým optimistickým komuniké z bankovej rady NBS k pondelkovému rannému posilneniu slovenskej koruny.

Okrem iného sa pri hodnotení zverejnených júnových – naopak prekvapivo optimistických – štatistík mlčaním obišla napríklad skutočnosť, že ŠU SR dodatočne korigoval nadol aj údaje o deficite za máj. Práve na základe ich jednorázového výrazného zhoršenia niektoré autority opäť nepodložene a predčasne rozvírili finančné trhy obočím zdvihnutým neopodstatnene, prirýchlo a privysoko.

Pri hodnotení makroekonomických ukazovateľov a alarmujúcich senzácie naháňajúcich komentárov v médiách je dôležité predkladané dáta odmocniť a vyabstrahovať z nich použiteľnú a plnohodnotnú informáciu. V prvom rade, žiadne senzačné závery o prudkej zmene dlhodobého trendu nemožno robiť predčasne na základe z trendu sa vymykajúceho čísla. Preto je vždy dobré medzimesačnú volatilitu utlmiť pohľadom na kĺzavé priemery posledných období.

Okrem toho, kresliť čerta na stenu bez podložených súvislostí, príčin očakávaného vývoja, nie je tiež najšťastnejšie. V prípade zahraničného obchodu je okrem vývoja výmenných kurzov treba brať do úvahy aj ukazovatele vývoja zahraničného dopytu. 3-mesačný kĺzavý priemer vývoja Ifo zatiaľ nedáva dôvod domnievať sa, že očakávané oživenie slovenského exportu by sa v druhom polroku nemalo naplniť. Pokiaľ ide o kurzové pohyby, okrem sily SKK voči referenčnému Euru je pre od dolárového východu surovinovo závislé Slovensko dobrou správou aj oslabenie dolára. Vzhľadom na to, že objem kontraktov na dovoz strategických surovín je v strednodobom horizonte fixný, no štatisticky vykazovaný v aktuálnom kurze, oslabený dolár znižuje nominálnu hodnotu importov ešte predtým, než zlacnením iniciovaný zvýšený dopyt stihne vstúpiť opäť na scénu.

V neposlednom rade, v prípade krajiny veľkosti New Yorského predmestia je dôležité všímať si aj rýdzo mikroekonomickú prosperitu najväčších exportérov. US Steel Košice v druhom štvrťroku zvýšil produkciu štvrťročne o 46%, pričom v treťom štvrťroku pod vplyvom vývoja v odvetví očakáva rast cien svojich výrobkov pri nezmenených objemoch výroby, ktorá vyrástla na 96% kapacity oceliarní. Volkswagen oznámil v júli nábeh výroby nového modelu (pre štatistiku vykazovanú v peňažných jednotkách nezanedbateľným faktorom je aj to, že nový model bude výrazne drahší ako tie doterajšie, čo dáva dôvod očakávať, že aj na Slovensku vyprodukovaná pridaná hodnota poskočí). Okrem toho v poslednom období masívne pritiahol veľkú časť subdodávateľov zo zahraničia na Slovensko. Gigant pre výrobu (a vývoz) papiera investuje tento rok takmer trištvrte miliardy korún (investičnými importmi technológií a know how dočasne zvyšuje importy) aby mohol zvýšiť svoju kapacitu, produktivitu, pridanú hodnotu… To len niekoľko aktuálnych nie zanedbateľných príbehov z troch dominantných exportných odvetví.

Nech to znie akokoľvek absurdne, prípadný štrajk colných deklarantov v niektorých krížnikoch slovenského priemyslu by v štatistikách narobil peknú galibu. V máji sme podobne mohli s napätím čítať o dramatickom (nijak fundamentálne nepodloženom) prepade exportu dopravných prostriedkov, ktoré nestihli byť v termíne pre štatistické výkazy preclené. „Mienkotvorné“ médiá sa hneď na prvej strane poponáhľali so senzačnými titulkami: „Zahraničie slovenské výrobky nechce“…

Júnový deficit nie je dôvodom na streľbu šampanským. Vývoj zahraničného dopytu ale nedáva ani dôvod na znepokojenie. Vývoj exportu nasleduje postupné oživenie v EU. Skutočnosť, že privatizácia ekonomiky na Slovensku dosiahla bod, keď aj väčšia časť exportu je v rukách zahraničných firiem, ktoré poznajú význam zvyšovania produktivity pre zachovanie konkurencieschopnosti, je dobrým základom pre dôveru v schopnosti slovenského exportného priemyslu. Pokiaľ ide o importy, okrem potreby zohľadnenia investičných (pre budúci vývoj priaznivo pôsobiacich) dovozov je z hľadiska očakávateľného vývoja a celoročného štatistického výsledku potrebné diskontovať aj balíček ekonomických opatrení, ktorým na brzdu domáceho dopytu bude musieť šliapnuť nová vláda ešte v poslednom štvrťroku.

Súdiac podľa vývoja zahraničného obchodu si predvolebné Slovensko žije nad svoje pomery. Napriek napredujúcemu rastu tržieb v hypermarketoch by nebolo fér podozrievať evidovanú nezamestnanosť (ako zjednotenie dobrovoľnej, vypočítavej a skutočnej nezamestnanosti) z nepoctivosti, pretože tohtoročný apetít po dovozoch výdatne kŕmi predvolebne rozšafná vláda (opakovane sa tak usiluje „kúpiť si“ priazeň voličov/daňovníkov, paradoxne, za ich vlastné peniaze, nie len priamymi prilepšeniami, ale napríklad aj odkladom deregulácií, ktoré prispeli k reálnemu rastu príjmov). Vďaka tohtoročným privatizačným príjmov gigantických rozmerov, ktoré viac než pohodlne pokrývajú deficit bežného účtu tento rok (z nemalej časti aj budúci) si dočasne Slovensko môže „dopriať“.

Už teraz však treba mať na pamäti nadchádzajúcu diétu povolebných balíčkov na korekciu periodicky sa vyskytujúcich externých nerovnováh. Pred novou vládou bude okrem hasenia bude stáť aj úloha efektívne pritiahnuť vyšší objem priamych zahraničných investícií. Od nesystémových ad hoc riešení vo forme úľav, dotácií a iných pozorností má nová vláda neopakovateľnú príležitosť začať už v úvode systematicky: Potvrdením nezvratnosti vývoja tunajšieho ekonomicko-právneho prostredia vstupom do transatlantických štruktúr.


Autor je bankovým analytikom.

(Odborná prax: 2001 Merrill Lynch Headquarters, New York; 1999-2001 ING Barings; 1997-1999 Deloitte&Touche; 2000 Employment Policy Foundation, Washington, D.C.; 2001 New York University; 2000 – Georgetown University).


PDF dokument


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

14. 6. 2024

USD 1,069 0,010
CZK 24,736 0,037
GBP 0,842 0,003
HUF 398,000 1,520
CAD 1,470 0,012

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS