ČLÁNOK




WIIW nepredpokladá rozšírenie EÚ pred rokom 2004
20. októbra 1999

Podľa experta WIIW Michaela Landesmanna sa tak uľahčí riešenie problému rozdielneho vývoja medzi kandidátskymi krajinami SVE. Ďalší expert WIIW Sándor Richter v tzv. štruktúrnej správe za rok 1999 si však myslí, že vstup prvých štátov SVE do únie by sa nemal uskutočniť pred 1. januárom 2004.
Po zohľadnení všetkých dôležitých ukazovateľov je podľa WIIW najviac pripravenou krajinou na vstup Maďarsko, pričom Poľsko je takmer na jeho úrovni. Situácia v Českej republike však ukazuje, že stav sa môže v priebehu jedného roka výrazne zmeniť. Dva alebo tri štáty, ktoré vstúpia do EÚ medzi prvými, budú podľa WIIW pochádzať z doterajšej prvej skupiny kandidátskych štátov, s ktorými už únia vedie rozhovory. Podľa prvých hodnotení je funkčné trhové hospodárstvo v Poľsku, Maďarsku, Estónsku, Slovinsku a s niektorými obmedzeniami aj v Českej republike, zatiaľ čo na Slovensku, v Litve, Bulharsku a Rumunsku predpoklady fungujúcej trhovej ekonomiky ešte nie sú splnené. Schopnosťou v strednodobom horizonte obstáť v konkurenčnom boji disponuje predovšetkým Maďarsko, Slovinsko ale aj Poľsko, Estónsko a Lotyšsko a s výhradami aj ČR. Naopak Slovensko, Litva, Bulharsko a Rumunsko nie sú schopné vyrovnať sa s konkurenčným tlakom v rámci Európskej únie. Pri hodnotení aproximácie práva najviac pokročili Maďarsko, Lotyšsko a Bulharsko, pričom pokrok zaznamenali aj Slovinsko a Slovensko. Menej výrazné zmeny dosiahli Estónsko, Litva a Rumunsko a záporný vývoj v oblasti prispôsobovania právnych noriem podmienkam v únii zaznamenali Poľsko a ČR.
Pružnejšie rokovania navrhnuté EK v tzv. správe o pokroku umožňujú podľa experta WIIW M. Landesmanna diferencovanie aj v rámci bývalej prvej skupiny kandidátskych krajín. Členstvo štátov SVE v Európskej únii prinesie kandidátskym krajinám výhody prevažne v priemyselnom sektore a WIIW nepredpokladá rast tlaku na import. Za predpokladu, že nové členské štáty EÚ budú získavať rovnako veľké subvencie, súčasné štáty únie sa v oblasti poľnohospodárstva dostanú pod silný konkurenčný tlak. Krajiny SVE však môžu výhodnejšie hospodáriť aj pri výrazne nižších subvenciách. Pred rozšírením únie sa musí uskutočniť analýza dopadov na vývoj chránených odvetví.
Mnohé štáty SVE už majú za sebou prvú fázu transformačného procesu, avšak podľa správy WIIW sa ešte stále vyskytujú dramatické poklesy tempa hospodárskeho rastu. Hlavným problémom sú pritom štrukturálne problémy spojené s vysokým stupňom otvorenosti v oblastiach obchodu a finančných tokov. Štruktúrne zmeny v štátoch SVE podporili na prekvapenie prevažne odvetvia strojárstva, elektroniky, výroby automobilov, gumy, umelých hmôt a papiera. Naopak najväčšie nepriaznivé dopady doľahli na potravinárstvo, textilný a odevný priemysel. Podľa analýzy WIIW dosiahli zlepšenie hlavne exportné ceny, pričom najlepšie výsledky zaznamenali predovšetkým Maďarsko, Poľsko a Slovinsko. Maďarsko už pritom predbehlo v tomto ukazovateli Turecko a Grécko. V ostatných štátoch SVE úroveň cien exportu stagnuje a niektoré krajiny museli svoje tovary na svetových trhoch ponúkať až pod úrovňou čínskych a indických exportov. Štáty strednej a východnej Európy dosiahli relatívne rýchle zlepšenie kvality výrobkov v oblasti strojárstva.
Pri hodnotení úrovne priamych zahraničných investícií (PZI) dosiahli niektoré štáty SVE už úroveň Írska alebo Indonézie. Najväčší prílev PZI zaznamenalo Maďarsko, naopak najhoršiu pozíciu má Rusko. V každom prípade je však nevyhnutné zohľadniť skutočnosť, že štáty SVE dosiahli svoju investičnú pozíciu v relatívne krátkom čase. Dramatické zmeny sa uskutočnili na trhu práce. Výrazný rast počtu zamestnancov zaznamenal terciálny sektor. Naopak výraznejšie poklesol v takmer všetkých štátoch SVE s výnimkou Rumunska a Bulharska počet pracovníkov v poľnohospodárstve. V týchto dvoch balkánskych štátoch sa podľa WIIW počet obyvateľov zamestnaných v agrárnom sektore dokonca zvýšil, čo bolo spôsobené tým, že prepustení zamestnanci priemyselných podnikov sa mohli presunúť iba do poľnohospodárstva.
Rovnako ako v minulosti existujú veľké rozdiely medzi východom a západom v úrovni mzdových nákladov. Výnimku tvoria iba Slovinsko a Chorvátsko, kde priemerná mzda dosahuje takmer 65 % úrovne v Rakúsku. V Poľsku je priemerné mzdové náklady okolo 40 %, v ČR 32 %, v Maďarsku, na Slovensku a Rumunsku okolo 25 % a v Bulharsku 21 % priemernej úrovne v Rakúsku.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

25. 1. 2021

USD 1,215 0,001
CZK 26,080 0,072
GBP 0,888 0,002
HUF 357,330 0,280
CAD 1,546 0,000

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS