ČLÁNOK




Vzostup výroby pokračuje
18. októbra 2002

Strojársky priemysel vytvoril v roku 2001 tržby za 201,8 mld. Sk, čo je 24,8 % tržieb priemyselnej výroby Slovenska. Pozitívnym znakom slovenského strojárstva je nadpriemerný rast produkcie a exportu. Podľa štatistických údajov Ministerstva hospodárstva SR export strojárskeho priemyslu v roku 2001 tvoril 204,7 mld. Sk.

Výhodou je depresia Západu

Rast strojárskeho priemyslu pokračoval aj v prvom polroku 2002. Treba si však uvedomiť, že ho spôsobil export a zvýšený dopyt po našej pracovnej sile a výrobkoch. Objem rastu výroby sa zhruba zhoduje s objemom rastu exportu. Po predchádzajúcich úspešných rokoch prežíva strojárstvo západných krajín depresiu. Západní výrobcovia sa preto snažia hľadať si zdroje lacnejšej pracovnej sily a nižšie výrobné náklady, čo Slovensko zatiaľ spĺňa. Vo väčšine prípadov je táto skutočnosť motívom väčšieho príchodu zahraničných investícií.

Zvýšenie celkovej hodnoty výroby a predaja spolu so slušným rastom produktivity práce, sa prejavilo zmenšením dynamiky poklesu pracovníkov. Minulé roky sa v strojárstve prepúšťalo tempom 10- až 12-tisíc ľudí ročne. Tento stav v prvom polroku 2001 nenastal. Počet pracovníkov sa stabilizoval, úbytok predstavuje len asi 400 ľudí, pričom ide skôr o momentálne výkyvy. Poduktivita práce v strojárskom priemysle rastie. Sú to pozitívne signály.

Menej pozitívny je nárast miezd. Napriek dohode o ich maximálne 8,5-percentnom náraste, zažilo Slovensko zvýšenie miezd v strojárskom priemysle až o 12 percent. „V relácii s produktivitou to nie je také zlé, pretože tá je priemerne v strojárstve asi 24 %. Napriek tomu si myslím, že to nie je dobrý jav. Treba si uvedomiť, že ide o konjunktúru, ktorá nie je z veľkej časti zapríčinená domácim úsilím. Vyvolali ju skôr miestne nákladové výhody proti nevýhodám, ktoré má západoeurópsky trh. Ten sem vlastne tlačí výrobu, ktorú my absorbujeme s menšími nákladmi,“ hovorí prezident Zväzu strojárskeho priemyslu SR Milan Cagala.

Varovné príznaky

Rast miezd v strojárstve a prijatie novely Zákonníka práce (ktorá abnormálne zvyšuje náklady zamestnávateľov), môžu spôsobiť, že slovenské strojárstvo sa rýchlo sa dostaneme do situácie, keď prestaneme byť z hľadiska nákladov zaujímavé pre zahraničie. Ústup z dnešných pozícií však určite zaznamenáme po opätovnom rozbehu konjunktúry v krajinách západnej Európy. Tamojšie vlády robia všetko preto, aby prekonali minuloročnú depresiu. Tým sa skončia dôvody na západné objednávky na Slovensku. O to väčšmi, ak budeme počas roka zvyšovať ceny, pretože zvyšujeme mzdy. „Ak si uvedomíme zhruba 7,5-percentnú úroveň inflácie a 12-percentný nárast miezd v strojárstve (aj keď v období, ktoré nemusí veľa znamenať), nie je dôvod na jasot. Päťpercentný rast reálnych miezd v západných štátoch sa bežne dosahuje v priebehu troch rokov a nie v jednom kvartáli. Sú to len signály krátkozrakého nadšenia,“ konštatuje hlavný vyjednávač Zväzu strojárskeho priemyslu SR Juraj Borgula.

Znakom nedostatočného rastu konkurenčnej schopnosti slovenského strojárstva je dlhodobý pokles podielu pridanej hodnoty na celkových tržbách, ktorá už v roku 1999 poklesla na 19,5 %. Tento trend (19,0 %) pokračoval aj v roku 2000 a roku 2001. Z tohto vývoja je zreteľné, že rýchlejšie rastie výroba menej náročných produktov, určených ako subdodávky pre zahraničných odberateľov.

Optimizmus ministerstva

Zväz strojárskeho priemyslu SR si tieto fakty uvedomuje a upozorňuje na ne. Extrémny optimizmus nie je zďaleka namieste. Priaznivý stav môžu veľmi rýchlo zvrátiť drobnosti typu dvojpercentného rastu inflácie, ktorý spôsobí dvojpercentný rast nákladov. Inflácia je totiž ťažko predvídateľná. Môže ju spôsobiť aj napríklad neúroda obilia alebo zemiakov.

Podľa bývalého ministra hospodárstva Ľ. Haracha sa vývoj v strojárstve vyznačuje pokračovaním reštrukturalizácie odvetvia. Hlavným znakom je dynamický rozvoj výroby automobilov a automobilového príslušenstva. Pokračuje trend prílevu zahraničných investícií a výrazná sa profiluje strojárstvo s dôrazom na výrobu automobilov a dielcov pre automobilový priemysel. „Toto spôsobuje tlak na domácich dodávateľov v smere ďalšieho zvyšovania ich produktivity,“ tvrdí Ľ. Harach, ktorý tvrdí, že špecializácia pokračuje nielen v celkovom výrobnom profile, ale aj v konkurenčnej schopnosti jednotlivých výrobných odborov.

V roku 2001 stúpol počet podnikov s kladným hospodárskym výsledkom. Na druhej strane sa v prípade niektorých odborov s trvalým poklesom strata prehĺbila. Slovenské strojárstvo v roku 2001 a v prvom polroku 2002 pokračovalo vo zvyšovaní svojej výkonnosti a predaja výroby. Hlavným reštrukturalizačným činiteľom bol rozvoj automobilovej výroby, do ktorej sa postupne zapája stále viac dodávateľov.

Podľa M. Cagalu je najväčším problémom súčasného strojárstva neuskutočnená reštrukturalizácia. Chápe ju najmä vo vzťahu strojárstva k bankovým inštitúciám. Vláda oddlžila zadlžené podniky tak, že vlastne previedla zlé úvery do Konsolidačnej agentúry, čím bankové inštitúcie zbavila nedobytných úverov. „Banky vyrobili zlé úvery, za ktoré dostali v podstate papieriky, na ktorých je napísané, že sú to štátne obligácie. Je to fantastické perpetuum mobile. Tak by mohol podnikať každý,“ prízvukuje M. Cagala.

Reštrukturalizácia stagnuje

Slovenská konsolidačná agentúra je momentálne vlastníkom 111 miliárd korún pohľadávok, s ktorými súvisia záložné práva voči slovenským firmám. Za veľkú brzdu všeobecného pokroku v strojárskom priemysle v ekonomike vôbec považujú odborníci jeho stagnujúcu reštrukturalizáciu a pretrvávajúcu podkapitalizáciu. Zadlženosť strojárstva spôsobuje nielen domáce, ale aj medzinárodné konzekvencie. Zahraničný investor totiž nikdy nebude investovať do starých firiem: nevie, kto je ich vlastník, záložné práva sa vŕšia do pyramídy, znechucujú ho predkonkurzné a konkurzné zmätky. „Je jasné, že nijaký investor nevstúpi do nevyjasnených vlastníckych vzťahov. Má záujem o priemyselný areál s infraštruktúrou, kde môže zajtra začať vyrábať,“ argumentuje J. Borgula.

Pretrvávajúce nedostatky

Významným faktorom, ktorý limituje výkonnosť slovenského strojárstva, je zhoršujúca sa vzdelanostná štruktúra pracovných síl. Slovensku už dnes chýbajú mnohé skupiny odborníkov nielen v robotníckych povolaniach. Problémom začína byť aj nedostatok konštruktérov a technológov.

Napriek rastovým tendenciám sa strojárstvo na Slovensku podieľa na tvorbe HDP spracovateľského priemyslu len 16 percentami. Oproti vyspelým krajinám (25 %) je to málo. Strojárstvo sa v súčasnosti orientuje najmä na výrobu automobilov. Perspektívnou sa preto javí výroba v oblasti komponentov, ložísk , prevodoviek, spojok a hydrauliky ozubených kolies. Automobilový priemysel má navyše predpoklady zapájať do výroby čoraz slovenských firiem. Ako subdodávatelia získavajú veľkú motiváciu na kvalitu práce na dodávky pre renomovaných zahraničných výrobcov.

Na Slovensku je zrejmé, že strojárske podniky s rozhodujúcou účasťou zahraničného kapitálu prosperujú, pričom sú vysoko úspešné aj na poli exportu. Naopak, firmy, ktoré vznikli transformáciou veľkých štátnych podnikov majú problémy s prefinancovaním výroby, nehovoriac o malých odbytových predpokladoch. Svetové skúsenosti hovoria, vo sfére strojárstva prežije podnik, ktorý dokáže exportovať najmenej 70 % svojej produkcie. Slovensko nie je výnimkou.

Tržby strojárskeho priemyslu

(mld. Sk bez DPH)

1996 90,308

1997 97,332

1998 138,104

1999 149,802

2000 179,598

2001 201,847

Export strojárskeho priemyslu

(mld. Sk)

1998 124,600

1999 146,005

2000 191,906

2001 204,700

Produktivita práce z tržieb na zamestnanca

(tis. Sk)

1998 1 168

1999 1 377

2000 1 773

2001 2 003

Priemerný evidenčný počet pracovníkov

1998 118 260

1999 108 835

2000 101 325

2001 100 786

Priemerná mesačná mzda v strojárskom priemysle (Sk)

1998 10 511

1999 11 683

2000 13 229

2001 14 706

Zdroj: MH SR


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

14. 6. 2024

USD 1,069 0,010
CZK 24,736 0,037
GBP 0,842 0,003
HUF 398,000 1,520
CAD 1,470 0,012

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS