ČLÁNOK


,

Vyhrotený spor o komore
18. júna 2003

Slovenská advokátska komora sa spája s Komorou komerčných právnikov (KKP). Takto znie jeden z paragrafov v pripravovanom zákone o advokácii, s ktorým chce Slovensko vyštartovať do Európy. A táto jedna veta vyvoláva nezmieriteľný konflikt medzi Ministerstvom spravodlivosti (MS) SR, advokátmi a komerčnými právnikmi.

Na Slovensku je dnes okolo 20 stavovských komôr. Patria medzi ne aj tieto dve profesijné právnické organizácie. Pôvodne podnikoví právnici sa v roku 1991 zmenili na komerčných. V súčasnosti je ich približne

1 500. Nezávislá advokácia je o rok staršia. Advokáti ako takí však existovali aj pred Novembrom 1989. A teraz sa majú spojiť. Advokáti sú za. Komerční právnici proti. Podobný pokus zo strany MS SR pred dvoma rokmi skrachoval. Predseda KKP Jozef Kravec za tým vidí mocenské snahy vlády ovládať právnikov a zároveň aj záujmy skupiny advokátov na odstránení konkurencie. Štefan Detvai, predseda Slovenskej advokátskej komory, tvrdí zasa, že zmyslom zlúčenia nie je mocenská dominancia štátneho orgánu. Hovorí, že im ide o dosiahnutie spoločného cieľa pri skvalitňovaní poskytovania právnych služieb a ochrane stavovských záujmov v podmienkach zjednocujúcej sa Európy. „Myslím si, že bude prospešnejšie, aby záujmy Slovákov v silnejúcej medzinárodnej konkurencii chránila zjednotená komora,“ hovorí Š. Detvai.

Vládni predstavitelia súhlasne prezentujú, že takáto stavovská komora nemá náprotivok v žiadnom štáte Európskej únie a že práve tá od nás vyžaduje, aby sme sa jej „zbavili“. „Tvrdenia ministra spravodlivosti Daniela Lipšica sú neopodstatnené. A dokážeme ich vyvrátiť,“ konštatuje J. Kravec. „K tomu môžeme povedať len toľko: v Poľsku, ktoré je pristupujúcou krajinou je Krajowa rada radców prawnych, čo sú taktiež bývalí podnikoví právnici. Pozrime sa však aj ďalej, napríklad na takú Veľkú Britániu, Portugalsko, Španielsko, Taliansko či Maltu. K tomu druhému argumentu: podľa EÚ ide o slovenské výsostné právo. Takže môžeme mať toľko komôr, koľko budeme chcieť. V prístupovej zmluve, ktorú už naši politickí predstavitelia podpísali, v časti, ktorá sa nás týka, sú spomenuté obe povolania. Takže nie je čo riešiť,“ vyvracia vládne tvrdenia J. Kravec. Minister spravodlivosti SR Daniel Lipšic hovorí, že pri podpise prístupovej zmluvy bol iba rešpektovaný platný právny stav. „Táto skutočnosť neovplyvňuje právo štátu rozhodnúť, v akej forme budú právne služby poskytované,“ dodáva D. Lipšic.

Aj komerční právnici majú svoje dôvody. Tie vládne hovorili, prečo je to dobré, ich argumentovali, prečo je to zlé. Tvrdia, že takéto spojenie je protiústavné. „Naj-dôležitejšie je, že zlúčenie má byť dobrovoľné. Ak sa tak stane aj proti našej vôli, bude to protiprávne,“ hovorí J. Kravec. Podľa D. Lipšica tu však netreba hovoriť o nijakom súhlase. „Obe komory vznikli na základe zákona, a nie ako záujmové združenia. Na ich zlúčenie preto nie je ich súhlas potrebný,“ tvrdí D. Lipšic. Komerční právnici ďalej dôvodia nesúlad s článkami Ústavy SR, ktoré hovoria o práve na obhajobu, práve vlastniť majetok, práve na slobodné podnikanie, nevynímajúc združovacie právo a vraj by tento zákon porušoval právo na hospodársku súťaž. Tu D. Lipšic dodáva len toľko: „Práve s ohľadom na zabezpečenie rovnakého prístupu na trh nie je súťaž medzi komorami žiaduca. Konkurencia je potrebná iba medzi jednotlivými právnikmi.“

Veľkým problémom sa pri spojení javí aj špecializácia. Je jasné, že komerční právnici pomáhajú podnikateľom, ale aj občanom, a to predovšetkým v obchodných a finančných problémoch (nemajú skúšky z trestného práva, a preto ani nemôžu v takýchto procesoch klienta obhajovať). Advokáti zasa môžu robiť všetko. Aj tu je jeden z kameňov úrazu. „Komerční právnici trestné právo neovládajú,“ tvrdí J. Kravec. Ak by sa však stal advokátom, vraj by musel takéto služby poskytovať, pretože, ako ďalej hovorí, „štát by nás takýmto spôsobom prinútil vykonávať činnosť, ktorú nechceme“. K týmto tvrdeniam má Š. Detvai tiež protiargumenty: „Zlúčenie nebude mať prakticky nijaký vplyv na špecializáciu. Veď predsa i v súčasnosti sa tak ako advokáti aj komerční právnici orientujú na určitú oblasť.“ A to budú môcť robiť i naďalej. Mimochodom, navrhovaný zákon o advokácii túto otázku rieši v trojročnom prechodnom období, počas ktorého sa bude môcť každý rozhodnúť sám, či bude vykonávať obhajoby v trestnom práve. Musíme však pripomenúť tiež fakt, že ľudia radi vedia, do čoho idú. Ak niekto o sebe hovorí, že je komerčným právnikom, potom každý vie, že v obchodných veciach sa má obrátiť práve na neho.

J. Kravec poukazuje aj na finančný problém, pretože KKP za 12 rokov existencie nazhromaždila majetok v hodnote 40 až 50 miliónov korún. „Keďže ten sa má tiež zlúčiť, advokáti tak prídu k majetku, na získaní ktorého sa nepodieľali. A my ho strácame,“ vypočítava ďalej. Š. Detvai sa však bráni, že „majetková a finančná motivácia nemá u nás nijakú oporu. Veď predsa majetok zjednotených komôr bude slúžiť rovnako advokátom ako komerčným právnikom. Okrem toho, náš majetok je neporovnateľne vyšší“. V akých dimenziách sa ich aktíva pohybujú, neprezradil. Dôrazne však poprel tvrdenia

J. Kravca, že advokáti by svoj majetok získali od štátu. „Naším hlavným príjmom sú členské príspevky, a nie štátne dotácie alebo iné verejnoprávne zdroje,“ tvrdí ďalej Š. Detvai.

Keďže diskutovaný návrh zákona o advokácii prešiel už aj cez vládu, komerční právnici sú rozhodnutí ísť na Ústavný súd SR. „V najbližších dňoch upozorníme príslušné medzinárodné inštitúcie na porušovanie Ústavy SR, zmluvy o vstupe SR do EÚ a základných práv a slobôd na Slovensku,“ uzatvára J. Kravec.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

28. 9. 2020

USD 1,167 0,004
CZK 27,133 0,026
GBP 0,905 0,008
HUF 364,120 0,960
CAD 1,562 0,006

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS