ČLÁNOK




Výhľad nemeckého hospodárstva sa dostáva do čoraz pochmúrnejšej podoby
8. augusta 2001

Pri hodnotení nemeckej ekonomiky existuje viac dôvodov na depresívne nálady. Podľa analytikov sa zvýšené ceny potravín a energií podieľali na eliminovaní až 80% motivačnej hodnoty januárového zníženia daní. Globálny pokles sa premietol aj do najdynamickejších a „najneskrotnejších“ odvetví. Výrobcovia obrábacích strojov, veľmi silného exportného artikla nemeckej ekonomiky, museli napríklad znížiť odhady rastu produkcie na rok 2001 z 5% na 3%.

Zmenené externé hospodárske podmienky sa odrazili aj na viac razy sa opakujúcom revidovaní odhadov tempa hospodárskeho rastu. Najpochmúrnejšiu prognózu deklaroval JP Morgan, ktorý v aktuálnej štúdii uviedol, že v roku 2001 dosiahne rast v Nemecku iba 0,8% a zhruba 1,6% má vykázať na budúci rok.

Berlínsky výskumný inštitút DIW ešte v apríli hovoril o rastových parametrov na úrovni 2,1%, no vo včerajšom vydaní britského denníka Financial Times uvádza už iba jednopercentný rast. Očakávali sme akceleráciu osobnej spotreby, a nie jej pokles – konštatuje sa doslova v analýze DIW. Depresívne nálady umocňuje najmä skutočnosť, že vývoj v Nemecku by mohol byť dokonca ešte horší v porovnaní s dnešnými odhadmi. Ak sa ozdravenie ekonomiky oneskorí o ďalší kvartál a tretí štvrťrok bude na nezmenených rastových hodnotách v komparácii s II. kvartálom, potom možno očakávať celoročný rast iba na úrovni 0,7%, uvádza sa v analytickom prehľade Goldman Sachs.

Pochopiteľne všetky tieto dáta majú relevantné sociálno-politické dôsledky pre vládu Gerharda Schrödera. Podľa dostupných júlových údajov totiž nezamestnanosť kontinuálne narastá už siedmy po sebe nasledujúci mesiac a sociálni demokrati iba sotva budú môcť dodržať sľub, že nezamestnanosť zostane pod úrovňou 3,5 milióna práceschopného obyvateľstva. Sezónne upravené ukazovatele za jún hovoria totiž o nezamestnanosti na hranici 3,85 milióna ľudí.

Niektorí nemeckí experti sa domnievajú, že kancelár Schröder by mohol splniť svoj sľub ohľadne miery nezamestnanosti, avšak len v prípade, že ekonomický rast dosiahne v roku 2001 úroveň dvoch percent, čo sa však v tejto chvíli zdá nereálne.

Sporný je aj nemecký záväzok dosiahnuť limit rozpočtového deficitu v rámci Paktu stability a rastu EÚ. Tento deficit má totiž dosiahnuť v roku 2001 približne 1,9%-2,1% z hrubého domáceho produktu, v roku 2002 asi 1,8%-1,9% z HDP, čo asi dvojnásobne prevyšuje parametre Európskej únie.

Reakciou na tieto dáta má byť podľa opozičnej Kresťansko-demokratickej únie „intervencia spolkovej vlády“ a okamžité akcie, ktoré povedú k riešeniu problému nezamestnanosti. Ozývajú sa aj hlasy, aby sa ďalšie krátenie daní naplánované na roky 2003 a 2004 presunulo na skoršie obdobie. Zahraniční analytici navrhujú dereguláciu tvrdo kontrolovaného trhu práce.

Napriek rôznym tlakom zostáva nemecký kancelár rozvážny a nechce sa nechať vyprovokovať k vopred nepremysleným rozhodnutiam. V prvom rade si „stráži“ dobré vzťahy s odborovými centrálami, pozícia ktorých má kritický význam pri podpore jeho sociálno-demokratickej vlády a stroho odmieta akékoľvek reformy na trhu práce. Vychádza z nemeckých tradícií – teda z určitej rovnováhy záujmu zamestnávateľov na udržaní konkurencieschopnosti a práva zamestnancov na zachovanie „bezpečnosti“ svojich pracovných pozícií.

Americký štýl, ktorý spočíva v tom, že v prípade potreby sa noví pracovníci získavajú a v prípade ich „nepotrebnosti“ v dôsledku útlmu na trhu sa obratom prepúšťajú, je v Nemecku neakceptovateľný.

Schröder nechce podniknúť ani kroky, ktoré by ohrozili dlhodobý vládny cieľ dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, a preto sa vyhýba ďalšej akcelerácii pri znižovaní daní a odmieta aj „veľkorysé“ výdavky vo verejnom sektore.

Aj jeho externý manévrovací priestor je však obmedzený. Príčiny ekonomického spomalenia majú totiž v prevažnej miere pôvod v zahraničí a navyše menovú politiku definuje ECB, a nie Bundesbanka.

Nemecko by vari najviac spomedzi štátov eurozóny potrebovalo výrazne nižšiu základnú úrokovú sadzbu, avšak Európska centrálna banka nechce podľahnúť a ani sa nechať ovplyvňovať politickými úvahami, aj keď vychádzajú zo súkolia najväčšej európskej ekonomiky.

Schröder ale dokáže byť aj veľmi tvrdým pragmatikom, ktorý nemá strach z prípadných politických obratov. Už v novembri možno očakávať vzájomne prepojené pôsobenie viacerých faktorov, vrátane rozpočtových a kancelár sa zrejme dostane do paľby opozície.

Na jeseň totiž budú k dispozícii predpovede rastu, ktoré formuluje šesť popredných ekonomických inštitútov, následne sa bude publikovať aj odhadovaný výber daní na roky 2001 a 2002. Tieto dáta majú oveľa väčšiu výpovednú hodnotu v porovnaní s májovými, respektíve augustovými prognózami. Do centra pozornosti sa dostanú aj verejné financie – očakávaný gigantický zisk Bundesbanky a kompenzačné platby z rozpočtu EÚ by mohli eliminovať nižšie daňové výnosy spôsobené rozpočtovou reformou a zabrzdeným ekonomickým rastom. Avšak perspektíva roku 2002 je oveľa depresívnejšia, tvrdí analýza JP Morgan.

Nemecká vláda predloží na budúci mesiac svoje rozpočtové zámery na rok 2002 a bude musieť vysvetliť, ako splní plány na zníženie dlhu. Opozícia bude hodnotiť každú „čiarku“ týchto dokumentov a už teraz hovorí, že v Nemecku bude veľmi rušná jeseň…


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

15. 7. 2024

USD 1,091 0,002
CZK 25,422 0,081
GBP 0,840 0,000
HUF 391,480 0,420
CAD 1,488 0,004

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS