Burza je v trhových demokraciách jedným z mála trhov, na ktorý nemajú privelký dosah jednotlivé vlády. Okrem niektorých (potrebných) regulacných opatrení vládne na parkete círo-círy „kapitalizmus“: kolísanie ponuky a dopytu sa ihned premietne do kurzu tej ci onej akcie. Hodnota úcastín stúpa, ked dopyt po nich je väcší ako ponuka. A naopak: Kurz klesá, ked dopyt po úcastinách je menší ako ponuka. Na burze sa nehrá o fazulky, ale o velké peniaze. A tak ani aktéri na parkete sa nenechávajú ucicíkat peknými recickami podnikatelov a politikov, ale s nemilosrdnou prísnostou skúmajú ekonomický vývoj jednotlivých akciových spolocností a berú si pod analytický mikroskop vládnu menovú politiku príslušnej ústrednej banky (a spolu s nou hospodársku politiku toho ci onoho štátu alebo regionálneho zoskupenia, napríklad Európskej únie). Najmä, ked väcšina burziánov neinvestuje vlastné peniaze, ale iba ich spravuje; hlavnými aktérmi na parkete sú totiž manažéri velkých investicných fondov.

Od tohto úvodného konštatovania sa odvíjajú dva dominantné ekonomické ukazovatele, podmienujúce rast alebo pokles kurzov úcastín. Na mikroekonomickej strane ide o údaje o hospodárskom vývoji akciovej spolocnosti, o jej rozvojových možnostiach. Burziáni berú pritom do úvahy nielen prognózovaný zisk v blízkej budúcnosti (co je hlavný burzový mikroekonomický parameter, ovplyvnujúci ponuku a dopyt po príslušnej úcastine), ale aj celkové postavenie firiem na domácom a globálnom trhu. Na druhej, makroekonomickej, strane skúmajú burzoví odborníci hospodárske a politické aktivity príslušnej národnej vlády a oblastných zoskupení. Analyzujú, ci hospodárske a politické kroky príslušných cinitelov prispievajú k zlepšeniu všeobecnej ekonomickej klímy a rámcových podnikatelských podmienok – (a tým aj firemných ziskov). Všímajú si takisto vývoj inflácie, pretože proti privelkému zvyšovaniu cien bojujú ústredné banky zvyšovaním úrokovej miery, co má za následok zníženie prítažlivosti investovania do akcií voci vkladaniu penazí do štátnych obligácií.

Vztah medzi úcastinami a obligáciami sa pritom podobá spojeným nádobám: Aktéri na parkete majú totiž pri investovaní financných prostriedkov na výber medzi dvoma alternatívami – za nízkych úrokov stúpa dopyt po akciách, pretože napriek ich rizikovosti a kurzovým výkyvom poskytujú lepšie ziskové vyhliadky ako síce bezpecné, ale za nízkych úrokov menej rentabilné dlhopisy. A naopak: Ked ústredná banka zvýši úrokovú mieru, podporí tým záujem o dlhopisy, pretože tieto poskytujú burziánom vyššiu zúrocitelnost; dopyt po úcastinách klesá, lebo do popredia pozornosti aktérov na parkete sa dostáva ich rizikovost – následne sme svedkami zníženia kurzu.

Podnikový zisk a výška úrokovej miery (spárená s vládnou hospodárskou politikou) sú teda dominujúce ekonomické determinanty, urcujúce vývoj kurzov v trhových demokraciách.

Okrem toho hrá na burze velkú rolu technická analýza. V nej sa burzoví augurovia snažia vycítat zo všeobecných štatistických údajov, osobitných diagramov a špeciálnych ukazovatelov zákonitosti vývinu v blízkej ci menej blízkej minulosti a využit takto získané poznatky pre nákup a predaj akcií. Skúmajú najmä, ako sa burziáni správajú, ked dôjde k rozlicným špecifickým situáciám. Technická analýza je pomerne rozšírená a hrá velkú rolu predovšetkým pri urcovaní krátkodobého vývoja na burze.

A v neposlednom rade patria medzi dôležité determinanty diania na parkete psychologické faktory. Tieto sa opierajú o poznatok, že obchodníci s akciami podliehajú do istej miery nielen masovej psychóze, ale aj krátkodobým náladám a každý rok pravidelne opakujúcim sa vzorom správania sa. Psychologické ukazovatele patria – podobne ako technická analýza – medzi krátkodobé burzové cinitele.

Absolútna väcšina pozorovatelov burzového diania si je však zajedno, že zásadný vývojový trend urcujú v prvom rade „tvrdé“ ekonomické údaje a že technické a psychologické cinitele sú vstave ovplyvnit obchodovanie s akciami iba z krátkodobého hladiska.