Občania považujú v súčasnosti za najvážnejší ekonomický problém krajiny nezamestnanosť. Strany dávajú vo svojich programoch veľký priestor prísľubom zlepšenia. V tejto súvislosti je rozhodujúca skutočnosť, že členstvo SR v medzinárodných hospodárskych štruktúrach – v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO) – a najmä plánované členstvo v EÚ obmedzuje rozsah dostupných nástrojov, pretože mnohé opatrenia by jednoducho odporovali záväzkom, ktoré krajina prijala. Akákoľvek vláda nemôže prijať žiadne opatrenia, ktoré záväzkom odporujú, pretože jednoducho nie sú dlhodobo a často ani krátkodobo dobré pre hospodársky úspech Slovenska.

Veľký priestor na sľuby

ANO vo svojom volebnom programe vychádza z predpokladu, že štát existuje a pôsobí z vôle jednotlivca, v mene jednotlivca a v prospech jednotlivca. Hlási sa v ňom v súvislosti s hospodárstvom k tradičným liberálnym hodnotám v ekonomike. Chce obnoviť makroekonomickú stabilitu výrazným znížením schodku verejných financií. Zároveň chce znižovať mieru prerozdeľovania verejných financií. V oblasti príjmov to znamená znížiť sadzby dane z príjmov právnických osôb na úroveň 15 – 19 %, zaviesť systém valorizácie základnej odpočítateľnej položky na daňovníka pri dani z príjmov fyzických osôb. Najdôležitejším cieľom je znížiť odvodové zaťaženie z dnešných 28 % na 21 % z vymeriavacieho základu, pričom 7 % pôjde na osobné účty občanov a 14 % bude určených na odvody do Sociálnej poisťovne. Na strane výdavkov navrhuje zavedením daňovej, dôchodkovej a sociálnej reformy spolu s reformou rozpočtovej politiky, systému štátnej pokladnice a manažovania štátneho dlhu znížiť výdavky štátneho rozpočtu o jednu tretinu v horizonte 4 – 6 rokov.

Druhou témou vinúcou sa celým programom je dôsledné odstraňovanie dotácií a adresnosť štátnej pomoci. Chce odstrániť krížové dotácie cien energií – podľa názoru tejto strany musia ceny odrážať liberalizáciu trhu a zabezpečovať primeraný zisk. Zároveň chce odstrániť plošné dotácie tepla pre obyvateľstvo pri kompenzovaní dosahov na sociálne slabšie skupiny. V oblasti dopravy chce prejsť na uzatváranie päťročných zmlúv vo verejnom záujme a systém štátnych dotácií chce nahradiť prísne adresnými sociálnymi zľavami v zmysle zmlúv vo verejnom záujme tam, kde je to v záujme štátu.

Treťou kľúčovou otázkou je liberalizácia vzťahov, a to najmä v bývaní a pri zamestnaní. Sľubuje prehodnotiť súčasnú mieru ochrany nájomníkov voči vlastníkom a postupne deregulovať nájomné. Zároveň sľubuje novelizovať Zákonník práce, aby sa dosiahlo zrovnoprávnenie postavenia zamestnanca a zamestnávateľa.

HZDS — ĽS v oblasti ekonomiky kombinuje jeho program jasné ciele kompatibilné s moderným trhovým hospodárstvom s menej jasnou definíciou nástrojov na ich dosiahnutie. Práve vzhľadom na zmes prezentovaných nástrojov nie je jednoduché jednoznačne zaradiť stranu v rámci kontinua ekonomických ideológií. Nosnou myšlienkou programu je znižovanie nezamestnanosti, konkrétne postupný pokles na hranicu 15 %. Identifikuje viacero prostriedkov, ktoré by mali viesť k dosiahnutiu tohto cieľa. Podporuje zefektívnenie výberu a správy daní a mimoriadne akcentuje zníženie odvodového zaťaženia. K tejto téme sa vracia aj v súvislosti s podporou stredného podnikateľského a živnostenského stavu, kde má zníženie odvodového a daňového zaťaženia viesť k podpore tvorby nových pracovných miest. Zníženie odvodového zaťaženia si, samozrejme, vyžaduje výrazné zmeny v systémoch sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia. Z hľadiska zníženia odvodového zaťaženia však program nešpecifikuje, akým spôsobom adekvátne zníži výdavky týchto systémov, s výnimkou zámeru nedovoliť „prijatím účinných opatrení“ zneužívanie podpory v nezamestnanosti. Ďalší nástroj vidí v previazaní menovej politiky NBS s fiškálnou politikou vlády na zabezpečenie stability úrokových sadzieb a výmenného kurzu koruny. Popri znižovaní daňového a odvodového zaťaženia kladie z hľadiska opatrení zvyšujúcich nároky na verejné rozpočty dôraz aj na systematický rozvoj infraštruktúrnych projektov, najmä dobudovanie siete diaľnic do roku 2010 a dokončenie 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce. Ďalšími záväzkami, ktoré zvýšia výdavky verejného rozpočtu, sú podpora bytovej výstavby a obnova bytového fondu prostredníctvom daňového zvýhodnenia či tvorba podporných programov v poľnohospodárstve. Medzi nástroje na zníženie nezamestnanosti, ktoré môžu zvýšiť verejné výdavky, radí program podporu aktívnej politiky trhu práce, dotačnú politiku tvorby nových pracovných miest a verejnoprospešnú prácu.

SDKÚ stavia hospodársky program na klasických hodnotách liberálnej trhovej ekonomiky, najmä na kombinácii posilnenia slobody hospodárskej súťaže, zodpovednosti jednotlivca za kvalitu vlastného života a obmedzenia úlohy štátu v ekonomike. V oblasti verejných financií kladie dôraz na zníženie ich schodku. Chce zaviesť tvrdé rozpočtové obmedzenia, znížiť rozsah štátnych záruk a normalizovať vzťahy medzi štátnym rozpočtom a zložkami verejného rozpočtu, ktoré spravujú verejnoprávne inštitúcie. Chce znížiť podiel verejných financií na HDP na relatívne nízku úroveň v medzinárodnom porovnaní (30 – 35 %) ako záruku „boja proti nadmernému etatizmu, paternalizmu a byrokracii“. Podobne ako ostatné strany si za jeden zo základných cieľov kladie podstatné zníženie nezamestnanosti bez špecifikácie cieľov poklesu. Popri podpore podnikateľského prostredia a zvyšovaní pružnosti trhu práce kladie dôraz na nešpecifikované opatrenia v oblasti sociálnej politiky a vzdelávacej politiky. V ekonomike vníma veľké deformácie, ktorých odstránenie má pomôcť posilňovať vedomie „osobnej zodpovednosti za svoj sociálny štandard“. S tým súvisí aj podpora poklesu rozsahu zásahov štátu do ekonomiky. Za zásadnejšie ako znižovanie daní považuje zníženie odvodového zaťaženia, kde prináša viacero konkrétnych návrhov a špecifikuje aj mechanizmy, ktoré by mali priniesť potrebné úspory: zníženie platieb na nemocenské poistenie spolu s presunom platieb za krátkodobú pracovnú neschopnosť na zamestnávateľov, využitie príjmov z privatizácie na posilnenie kapitalizačného piliera dôchodkového systému a zvýšenie veku odchodu do dôchodku, zníženie poistenia v nezamestnanosti spolu s obmedzením výdavkov na aktívnu politiku trhu práce a obmedzenie rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej povinným poistením so zavedením komerčného pripoistenia.

SNS predstavuje Program národnej obnovy na roky 2002 – 2006 založený na troch princípoch: národnom, kresťanskom a sociálnom. V oblasti ekonomiky možno pozorovať dôraz najmä na národný princíp. Ponúka zodpovednú makroekonomickú politiku, kde sa bude usilovať o dosiahnutie vyrovnaného štátneho rozpočtu a presadzovať prechod na neutrálnu menovú politiku. Táto politika je spojená s návrhom na podstatné zníženie dane z príjmu (z výsledku podnikania) a valorizáciu daňových pásiem pri dani z príjmu fyzických osôb. Neuvádza, žiaľ, obmedzením ktorých výdavkov chce tieto ciele dosiahnuť. Stratégia je podľa viacerých náznakov založená na cieli presadzovať takú rastovú hospodársku politiku, ktorá povedie spoločnosť najneskôr do roku 2010 k dosiahnutiu porovnateľnej úrovne výkonnosti ekonomiky a životnej úrovne obyvateľstva s vyspelými krajinami Európy. Takáto úroveň rastu by pravdepodobne umožnila splniť tieto sľuby vzhľadom na prudký rast hospodárstva a daňových výnosov. Naplnenie tohto cieľa by však vyžadovalo každoročný reálny rast HDP aspoň vo výške 9 – 10 % počas celého desaťročia, čo je výkon, na ktorý slovenská ekonomika strednodobo nemá ani pri uplatnení veľmi razantných reforiem a ktorý sa žiadnej ekonomike na slovenskej úrovni rozvoja nepodarilo udržať nepretržite 8-9 rokov za sebou. Hospodársky program obsahuje prvky, ktoré sú v rozpore nielen s existujúcimi záväzkami Slovenska vyplývajúcimi z členstva vo WTO a OECD (nehovoriac o záväzkoch vyplývajúcich zo vstupu do EÚ), ale aj so všeobecne akceptovanými základmi hospodárskej politiky.

SMER podľa vlastných slov uznáva pragmatické riešenia a návrat k zdravému rozumu. Tento pragmatický postup niekedy vyúsťuje do vnútornej rozpornosti, keď má ambíciu vytvoriť zo SR európsky sociálny štát, ale zároveň za piliere rozvoja považuje podnikanie, individuálnu zodpovednosť a vzdelanosť, čo je skôr rétorika a myslenie pravicových a individualistických strán. Podobne ako iné politické strany má problém pomenovať zdroje významných úspor vo verejných výdavkoch. Uvádzané znižovanie prostriedkov na štátny aparát, na obstarávanie tovarov a služieb, ako i odmeny právnikom a finančným poradcom buď nepredstavujú fiškálne zaujímavú sumu, alebo sa nedajú významne znížiť. Okrem toho hovorí o „prísnej kontrole vyplácania štátnych sociálnych dávok a sociálnej pomoci“ ako o značnej finančnej rezerve. V tom má síce pravdu, avšak nechce ju použiť na zníženie rozpočtového schodku, ale na zlepšenie sociálneho systému. Na druhej strane – na rozdiel od niektorých iných strán – nehovorí o potrebe vyrovnanosti rozpočtu ani nesľubuje významné znižovanie daní a odvodov, takže naplnenie jeho fiškálnych prísľubov nevyžaduje až taký razantný pokles verejných výdavkov ako pri niektorých iných stranách (ANO, KDH, OKS). Napriek tomu ani jeho rozpočtová matematika nie je presná, pretože obsahuje okrem pokračovania v súčasných programoch, ktoré vytvárajú veľké napätie vo verejných financiách, aj prísľuby nové a pomerne rozsiahle.

SDĽ v oblasti ekonomiky prezentuje – až na niekoľko výnimiek – tradične ľavicový program, bohatý na ciele, avšak o poznanie chudobnejší z pohľadu nástrojov na ich dosiahnutie. Program sa zameriava na posilnenie sociálnych aspektov štátu, vyššiu ochranu pracujúcich a znevýhodnených skupín a väčší rozsah štátneho vlastníctva v ekonomike. Väčšina prezentovaných sociálnych opatrení znamená udržanie, respektíve zvýšenie výdavkov štátu na verejné služby. To je aj jedným z riešení ponúkaných na zvýšenie zamestnanosti. Program sa však nevenuje dostatočne identifikácii potrebných zdrojov. Na pokrytie zvýšených nákladov spojených s posilnením sociálneho charakteru štátu chce hľadať zdroje prostredníctvom zakladania štátnych podnikov a podnikov s kombinovaným vlastníctvom. Program sa nevenuje bližšie otázke hospodárenia verejných rozpočtov, a preto je možné, že naďalej ráta aj s deficitným financovaním verejných služieb a následným ďalším zvyšovaním zadĺženia. Dlhodobým cieľom bez časového ohraničenia je dosiahnutie plnej zamestnanosti. Navrhované opatrenia však smerujú zväčša opačným smerom – k väčšej ochrane zamestnancov, čo môže pri súčasnej napätej situácii na trhu práce sťažiť ich zamestnateľnosť. Popri zvýšení zamestnanosti vo verejných službách chce na riešenie problému nezamestnanosti vypracovať bližšie nešpecifikovaný Národný akčný program zamestnanosti, umožniť nezamestnaným bezplatnú rekvalifikáciu a znížiť odvodové zaťaženie najmä „z pohľadu zamestnávania osôb“.

SMK vo svojom programe jasne odráža svoju etnickú voličskú základňu tým, že sa do veľkej miery venuje otázkam maďarskej menšiny a južného Slovenska. Tieto základné danosti odrážajú aj ekonomické časti programu. Vnútorne sa program líši mierou konkrétnosti a možno konštatovať, že jednoznačne najkonkrétnejší je tam, kde počas uplynulých štyroch rokov mala svojich zástupcov v exekutíve a nadobudla tak priamejšiu osobnú skúsenosť s riadením štátu a z toho vyplývajúcimi problémami (bytová výstavba, pôdohospodárstvo, sociálne veci, školstvo a životné prostredie). Hlási sa k pravicovému riadeniu hospodárskej politiky tým, že otvorene presadzuje znižovanie úlohy štátu v ekonomike, pokles daní, odvodov a prerozdeľovania prostredníctvom verejných financií. Na rozdiel od iných pravicových strán však nezdôrazňuje potrebu vyrovnanosti verejných rozpočtov. Nevysvetľuje, ako by riešila výpadok príjmov vyplývajúci zo znižovania daní a odvodov. Navrhuje výrazne zmeniť systém podpory pôdohospodárstva tak, aby pomáhal intenzívnej poľnohospodárskej produkcii južných regiónov, ako aj „spravodlivejšiu“ deľbu príjmov medzi prvovýrobcami a spracovateľským priemyslom.

Veľmi konkrétne sú návrhy smerujúce k zvýšeniu motivácie pracovať, a to najmä viazanie sociálnych dávok na ochotu pracovať, čím sa pripája k „pracovnému testu“ Smeru, ako aj návrh poskytovať pracujúcim v nižších mzdových kategóriách doplnkové sociálne dávky, čím by sa aj zle platená práca zvýhodnila oproti nezamestnanosti.

Vybraté z publikácie: Grigorij Mesežnikov (ed.) Voľby 2002. Analýza volebných programov politických strán a hnutí. IVO, Bratislava 2002