Od nástupu súčasnej vlády do funkcie v októbri 1998 sa podarilo stabilizovať makroekonomický vývoj v slovenskej ekonomike. Podľa materiálov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Medzinárodného menového fondu (MMF) sa ekonomika v roku 1998 nachádzala v stave makroekonomickej nerovnováhy a reálne hrozila finančná kríza. Napriek „mimoriadne nebezpečnej situácii“ v októbri 1998 sa vláde podarilo zrealizovať „mäkké pristátie“ ekonomiky, keď aj počas realizácie niektorých tvrdých opatrení na Slovensku pokračoval hospodársky rast. Uvádza sa to v štúdii venovanej vývoju ekonomiky od roku októbra 1998, ktorú zverejnil podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš.

„Najmä deficit zahraničného obchodu, a teda i bežného účtu platobnej bilancie, a deficit verejných financií, ale i vysoké úrokové sadzby a vynútená zmena kurzového režimu na začiatku októbra 1998 si od novej vlády vyžadovali urýchlené prijatie stabilizačných krokov,“ uvádza sa v materiáli. Podľa vicepremiéra Ivana Mikloša stav prakticky všetkých kľúčových ekonomických ukazovateľov jednoznačne potvrdil, že prijaté opatrenia boli úspešné a slovenskú ekonomiku sa podarilo stabilizovať.

Zámer vlády na zníženie deficitu verejných financií v roku 1999 síce úplne naplniť nepodarilo, napriek tomu však prišlo vďaka prijatým úsporných opatreniam v druhom polroku 1999 k podstatnému zlepšeniu vo vývoji verejných financií a podľa podpredsedu vlády tento trend pokračuje aj v roku 2000.

Negatívny vývoj predstavuje rast miery nezamestnanosti, podľa štúdie však vyplýva aj z kombinácie viacerých ďalších faktorov, ktorých pôsobenie presahuje funkčné obdobie súčasnej vlády. Hneď po nástupe novej vlády od októbra 1998 do januára 1999 sa zvýšil počet nezamestnaných o 69 tisíc osôb. V auguste 2000 dosiahla miera nezamestnanosti podľa Národného úradu práce na základe disponibilného počtu nezamestnaných 17,4 %, čo predstavuje aj napriek miernemu poklesu od začiatku roka jednu z najvyšších hodnôt v krajinách strednej a východnej Európy.

Postupne sa podarilo eliminovať negatívny vývoj v zahraničnom obchode, ktorého deficit v rokoch 1996 až 1998 presahoval 10 % hrubého domáceho produktu. Realizáciou stabilizačných opatrení poklesol v roku 1999 deficit zahraničného obchodu s tovarmi a službami na menej ako polovicu úrovne z roku 1998.

Kurz koruny možno v súčasnosti podľa materiálu označiť za stabilizovaný. Koncom minulého a začiatkom tohto roku musela dokonca centrálna banka opakovane intervenovať na devízovom trhu v značných objemoch v prospech oslabenia kurzu, čo sa stalo po prvý raz v histórii SR. Inflácia, ktorá od 1995 do 1998 dosahovala jednocifernú úroveň, vzrástla v roku 1999 na 14,2 % a v marci 2000 dosiahla vrchol 16,6 %. Prudký nárast spotrebiteľských cien v priebehu roku 1999 a na začiatku tohto roku bol dôsledkom zvýšenia regulovaných cien. V auguste tohto roku však už inflácia poklesla na 8,7 %, a to aj napriek vysokej hodnote amerického dolára a cenám ropy na svetových trhoch. Hospodárske výsledky podnikateľských subjektov z údajov z daňových priznaní za rok 1999 naznačujú, že v hospodárení podnikov už nastal po niekoľkoročnom zhoršovaní pozitívny obrat.

Pokles úrokových sadzieb priniesol úspory aj pre štátny rozpočet. Výnos pri štyroch emisiách štátnych dlhopisov sa v októbri 1998 pohyboval od 28,85 do 30,80 %. Pri poslednej aukcii štátnych dlhopisov uskutočnenej 19. septembra dosiahol priemerný výnos dlhopisov so splatnosťou 7 rokov 7,99 %. Na rozdiel od minulosti štát v súčasnosti vydáva nie len ročné, ale i 3-, 5- a 10-ročné štátne dlhopisy. Historická aukcia štátnych dlhopisov v korunách so splatnosťou 10 rokov, prvá od vzniku Slovenska, sa úspešne realizovala v auguste a priemerný výnos do splatnosti dosiahol 8,4 %.

„Realizáciou stabilizačných opatrení, ale aj pozvaním Slovenska do OECD, sa dôvera investorov postupne zvyšovala a spread zahraničných dlhopisov Slovenskej republiky nad referenčnými nemeckými Bunds, čo je indikátor rizikovosti krajiny, postupne poklesol na súčasnú úroveň 1,3 %. Tým sa Slovensko podstatne priblížilo ostatným krajinám Visegrádskej skupiny, ktorých spready sa pohybujú okolo 1 %,“ konštatuje štúdia zverejnená na Miklošovej internetovej stránke (http://www.government.gov.sk/miklos).