Z jej zavedenia by podľa Ministerstva financií SR mali najviac profitovať zamestnanci zarábajúci od polovice minimálnej mzdy do výšky jej budúcoročnej úrovne 8 690 Sk (288,5 €)

Vládny kabinet bude na svojom stredajšom zasadnutí rozhodovať aj o zavedení zamestnaneckej prémie. Z jej zavedenia by podľa Ministerstva financií (MF) SR mali najviac profitovať zamestnanci zarábajúci od polovice minimálnej mzdy do výšky jej budúcoročnej úrovne 8 690 Sk (288,5 €). Ak vláda schváli návrh rezortu financií, tak by táto skupina pracujúcich v budúcom roku mala po odpracovaní celých 12 mesiacov, získať maximálnu ročnú výšku zamestnaneckej prémie 2 508 Sk (83,25 €). Ministerstvo financií predpokladá, že zavedenie novej prémie povedie aj k zvýšeniu zamestnanosti, predovšetkým z radov dlhodobo nezamestnaných a nízkokvalifikovaných uchádzačov o zamestnanie.

Rezort financií od novely zákona o dani z príjmov, na základe ktorej má vzniknúť zamestnanecká prémia, očakáva aj zvýšenie záujmu o prácu na čiastočný úväzok. Rovnako očakáva aj zvýšenie atraktívnosti riadneho trvalého pracovného pomeru. Zavedenie zamestnaneckej prémie podľa MF SR predstavuje v podmienkach Slovenska „nový spôsob v oblasti riešenia otázky nezamestnanosti“. Rezort však zároveň konštatuje, že vzhľadom na rozpočtové obmedzenia v aktuálnom návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011 momentálne navrhuje zaviesť „malú“ zamestnaneckú prémiu.

Svoj politický postoj k zavedeniu zamestnaneckej prémie, ktorá mala mať pôvodne názov zamestnanecký bonus, v minulosti prehodnotila Konfederácia odborových zväzov (KOZ), pričom presadila zmenu jej názvu. Pôvodný názov zamestnanecký bonus bol totiž pre KOZ neprijateľný kvôli tomu, že podľa šéfa odborárov Miroslava Gazdíka „evokoval obavy zo zavádzania Sulíkových bonusov“. Spoluautor daňovej reformy Richard Sulík následne označil tieto výhrady ako ukážku odbornej úbohosti odborárov. Odborári ešte začiatkom augusta zavedenie zamestnaneckej prémie pre zamestnancov s nízkym príjmom v takej podobe, ako to navrhlo ministerstvo financií, nepodporovali. „Je to de facto štátna sociálna dávka, ktorou chce štát motivovať ľudí, aby pracovali za nízke mzdy,“ povedal začiatkom augusta na tlačovej besede viceprezident KOZ Vladimír Mojš. Ako vtedy pokračoval, týmto opatrením by sa podľa neho zmenila filozofia odmeňovania za prácu. „Zavedenie bonusu má za cieľ podporiť zamestnávanie zamestnancov za minimálnu mzdu alebo nižšiu, čím vytvára priestor pre zmrazovanie minimálnej mzdy,“ zdôraznil Mojš. Odborári nakoniec po prehodnotení svojho postoja na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady zavedenie tejto dávky pre zamestnancov s nízkym príjmom podporili.

V budúcom roku by mala mesačná zamestnanecká prémia pre ľudí zarábajúcich od polovice minimálnej mzdy po minimálnu mzdu, teda od 4 345 Sk (144,2 €) po 8 690 Sk (288,5 €) predstavovať 209 Sk (6,938 €). Pre ľudí so zárobkom nad 8 690 Sk (288,5 €) má zamestnanecká prémia postupne klesať, pričom pri dosiahnutí hrubej mzdy v sume 9 960 Sk (330,6 €) bude nulová. Zamestnaneckú prémiu si majú zamestnanci s nízkym zárobkom uplatňovať nie mesačne, ale až v ďalšom roku pri ročnom zúčtovaní dane. Prvýkrát by tak mal štát vyplácať zamestnaneckú prémiu až v roku 2010. Nárok na túto prémiu bude mať daňovník len v prípade, že jeho príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území SR presiahli šesťnásobok minimálnej mzdy, pričom tieto príjmy poberal aspoň počas šiestich mesiacov.