Zahraničný obchod vykázal v marci relatívne vysoký schodok 8,86 mld. Sk, čím kumulatívny deficit od začiatku roka dosiahol až 19 mld. Sk. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu SR. Podľa analytikov rastúci deficit zapríčinil zvyšujúci sa import technológií ako aj klesajúce tempo rastu vývozu.

Marcový výsledok zahraničného obchodu predstavuje pokračovanie už dlhodobejšieho trendu vyšších mesačných schodkov. Kumulatívny deficit na ročnej báze dosiahol takmer 55 mld. Sk, čo je podľa analytika Slávie Capital, o.c.p., a.s. Pavla Ondrisku najvyššia hodnota od septembra 1999. Podľa neho zatiaľ neexistuje dôvod na vážne obavy, pretože vo výsledku sa odráža rastúca slovenská ekonomika. „Marcový export sa síce medziročne zvýšil o takmer 12 %, ale nárast dovozov je oproti exportu viac ako dvojnásobný,“ uviedol P. Ondriska. Podstatným faktorom vývoja zahraničného obchodu je podľa neho skutočnosť, že najvýznamnejší obchodní partneri Slovenska znížili svoj očakávaný hospodársky rast pre rok 2001, čo sa začína negatívne prejavovať aj na našom exporte.

Nárast dovozu do veľkej miery spôsobili technologické dovozy, ale podľa analytika Slovenskej sporiteľne Juraja Kotiana viditeľný bol aj zvýšený domáci dopyt. S príchodom sezóny totiž rapídne vzrástol dovoz automobilov a textilných výrobkov. Na druhej strane dovozy ropy a plynu už nemali podľa J. Kotiana tak výrazne negatívny vplyv na zahraničný obchod ako v predchádzajúcich mesiacoch.

Podľa analytika Tatra banky Róberta Pregu napriek spomaleniu dynamiky exportu hlavná príčina rýchleho zvyšovania deficitu spočíva v stále vysokom raste importu. Vyšší deficit v porovnaní s februárom zapríčinil podľa R. Pregu hlavne vyšší dovoz strojov, zariadení a vozidiel, ktoré sú z väčšej časti spojené s prílivom priamych zahraničných investícii. „Na základe uplynulého vývoja za prvé tri mesiace tohto roka a hlavne vďaka narastaniu deficitu v obchodovaní s nerastnými surovinami revidujeme náš odhad koncoročného deficitu obchodnej bilancie na 62 mld. Sk, čo predstavuje 6,4 % z vytvoreného hrubého domáceho produktu,“ uviedol R. Prega. Ako dodal, financovanie deficitu zostáva zabezpečené už popri dostatočnej úrovni devízových rezerv aj očakávaným rekordným prílevom priamych zahraničných investícii v tomto roku.