S blížiacimi sa voľbami v najvýznamnejších ekonomikách strednej Európy sa tamojšie vlády pokúšajú zvýšiť výdavky vo verejnom sektore. Riskujú tak, že sa dostanú do konfliktu so svojimi centrálnymi bankami. Ministri v Českej republike, Maďarsku ani Poľsku sa však s obmedzením verejných výdavkov vôbec neponáhľajú, zvlášť v politicky citlivej oblasti miezd. Centrálne banky regiónu sa naopak snažia regulovať infláciu prostredníctvom reštriktívnej menovej politiky, napriek aktuálnym ekonomickým cyklom.

„Vlády sa snažia porušiť tradíciu, podľa ktorej štyri roky pri moci vo východnej Európe predstavujú maximum. Uskutočnené reformy sú zvyčajne príliš bolestné, preto obyvatelia doterajšie vlády už opäť nevolia,“ povedal Charlie Robertson, analytik pre rozvíjajúce sa trhy z ING Barings. „Zdá sa, akoby si vlády chceli zabezpečiť opätovné zvolenie tým, že budú míňať, ako sa len dá,“ dodal. Sú tiež prinútené zlepšiť úroveň infraštruktúry tak, aby zodpovedala štandardom Európskej únie.

Jasným príkladom je Česká republika, kde sa voľby očakávajú v druhej polovici budúceho roku. Vláda minulý týždeň schválila návrh rozpočtu pre rok 2002. Samotný minister financií Jiří Rusnok pripúšťa, že „nie je optimálny“ a nedajú sa v ňom držať na uzde rozpočtové výdavky. Návrh počíta s rozpočtovým deficitom 53,9 mld. CZK. Štátne prevádzkové výdavky sa navyše čiastočne financujú pomocou príjmov z privatizácie, čo kritizuje Medzinárodný menový fond (MMF) aj OECD. Tohtoročný oficiálny deficit by mal dosiahnuť 8,6 % hrubého domáceho produktu (HDP), podľa odhadov MMF sa však prehĺbi až na 11,5 %. Centrálna banka zvýšila minulý týždeň úrokové sadzby o 25 bázických bodov, prvý raz za posledné tri roky. Snaží sa tak bojovať s infláciou, ktorú ťahá hore neočakávane vysoký dopyt v období výraznejšieho hospodárskeho rastu. Podľa londýnskeho analytika región už začína pociťovať dôsledky spomalenia rastu nemeckej ekonomiky, zaznamenaného v druhom štvrťroku.

Hlavným problémom menšinovej pravicovej vlády v Poľsku je nezamestnanosť, ktorá presahuje 15 %. Očakáva sa, že vláda utrpí v jesenných voľbách tvrdú porážku. V sobotu schválil poľský parlament dodatok k rozpočtu pre rok 2001, ktorým sa majú pokryť nedostatočné príjmy. Dodatkom, ktorý musí ešte prerokovať Senát, sa zvýši rozpočtový deficit na 3,9 % HDP z pôvodne plánovaných 2,6 %. Poľská centrálna banka znížila od marca úrokové sadzby postupne o 350 bázických bodov. Šéf banky Leszek Balcerowicz povedal, že zvýšenie rozpočtového deficitu sa neodzrkadlí vo vyššej inflácii z dôvodu slabého domáceho dopytu. Razantnejšiemu uvoľňovaniu úrokových sadzieb však centrálnej banke bráni neistota týkajúca sa poľskej fiškálnej politiky. Pritom podľa vlády je znižovanie sadzieb nevyhnutné na oživenie hospodárskeho rastu. Kľúčová úroková sadzba je momentálne na 15,5 %, teda 9 percentuálnych bodov nad ročnou mierou inflácie. „Ku koncu roku, keď bude po voľbách, dôjde určite k ďalšiemu uvoľneniu sadzieb,“ povedal Paul Kinghorn z HSBC.

Vyhliadky maďarských úrokových sadzieb ostávajú neutrálne po tom, ako krajina na jar výrazne rozšírila fluktuačné pásmo forintu. Zdá sa, že v tejto krajine sú najlepšie podmienky pre harmonický vzťah medzi vládou a centrálnou bankou. Dynamický hospodársky rast a stabilná ekonomika sú dva kľúčové faktory, ktoré umožňujú trvalý prísun zahraničného kapitálu na miestny devízový trh a trh cenných papierov. Ročná miera inflácie dosiahne v decembri pravdepodobne hornú hranicu cieľového intervalu centrálnej banky 6 – 8 % a v decembri 2002 by mala poklesnúť na 4,2 %. „Inflácia by mohla spôsobiť problémy, nepodarí sa ju znížiť tak skoro,“ povedal Charlie Robertson z ING Barings. „Razantnosť postupu maďarskej centrálnej banky závisí od vývoja inflácie. Mali by si však dať pozor, aby uvoľňovanie úrokových sadzieb neunáhlili,“ dodal.