Produktivita práce, ktorá je jedným z kľúčových východísk životnej úrovne, poklesla počas I. kvartálu 2001 na celoročnej báze o 1,2%, hoci dlhodobé odhady hovorili len o poklese (v období január – marec) na hladine 0,1%. Ide o prepad celkových výkonov za jednu pracovnú hodinu, ktorý je najprudší za ostatných osem rokov, čo vo svojom vyhlásení potvrdilo Ministerstvo práce USA. Naposledy sa podobný vývoj (prudký pokles produktivity práce) zaznamenal v prvom štvrťroku 1993, kedy bol uvedený ukazovateľ miery poklesu 5%-ný.

Najnovšie aprílové dáta takisto hovoria o markantnom znížení objemu objednávok v priemyselnom sektore, čo je spôsobené slabším dopytom po osobných vozidlách, počítačoch, ale aj primárnych kovoch, ktoré sa využívajú v priemysle. Ministerstvo obchodu USA konštatuje, že objednávky sa znížili o tri percentá v apríli (ide o sezónne upravené dáta) a celkový objem takto modifikovanej hodnoty objednávok sa v uvedenom mesiaci ustálil na 336, 94 miliardy USD, pričom ide o prvý pokles od januára 2001. Analytici na Wall Street prognostikovali pokles objednávok o 2,8%.

Nové objednávky na prepravné zariadenia, teda na najväčšiu samostatnú kategóriu továrensky vyrábaných produktov, poklesol v apríli o 9,6% na 52,57 miliardy USD, hoci v marci vykázala práve táto kategória zvýšenie objemu objednávok o 17,4%. Nové objednávky na počítače a elektronické zariadenia sa v apríli zredukovali o 10,3% na 36,17 miliardy USD, pričom v marci bol tento pokles 4,6%-ný, čo reflektuje nižšie investičné aktivity do špičkových technologických výrobkov, ktoré zároveň stimulujú produktivitu práce.

Z tohto vývoja sa robí záver, že americká ekonomika problematicky naštartovala do druhého štvrťroku, čo môže mať vzhľadom na očakávaný obrat hospodárstva veľmi deprimujúce účinky.

Negatívnym indikátorom je tiež to, že spomalenie tempa ekonomického rastu zasiahol v Spojených štátoch aj sektor služieb, ktorý bol až doteraz voči tomuto tlaku veľmi odolný. Index NAPM totiž v máji poklesol na 46,6 bodu, čo je najnižšia hodnota od vzniku tohto ukazovateľa pred štyrmi rokmi a zároveň druhý po sebe nasledujúci údaj, ktorý je pod hladinou 50 bodov. V apríli dosiahol 47,1 bodu a projekcia na máj bola o 0,6 bodu vyššia – tieto odhady sa však nepotvrdili.

Spomínaný pokles produktivity práce o 1,2% vyvoláva najväčšie obavy najmä z dôvodu previazanosti tohto indikátora s inflačnými tlakmi. Zvýšenie produktivity práce totiž umožňuje aj zvýšenie miezd bez rizika, že rast inflácie pohltí mzdové prírastky. Ak však poklesne produktivita práce, môže tlak na zvyšovanie miezd viesť firmy k tomu, aby zvyšovali aj ceny, čo sa negatívne premieta do úrovne inflácie.

Pokles produktivity práce zároveň podnietil zvýšenie jednotkových pracovných nákladov, ktoré v I. kvartáli dosiahli na celoročnej báze mieru 6,3%, čo je najvyšší nárast od štvrtého kvartálu 1990. Americká vláda odhadovala mieru rast pracovných nákladov na úrovni 5,2%, avšak ani tieto predpoklady sa nesplnili.

Napriek týmto údajom nerobia analytici, ani hráči na trhu dramatické závery. Zhodujú sa v tom, že rast produktivity práce v uplynulých rokoch dosiahol také vysoké tempo, ktoré je jednoducho neudržateľné. Aj z tohto pohľadu nie je zvýšenie jednotkových pracovných nákladov nijakým vážnym prekvapením. V každom prípade však dochádza k revízii viacerých kľúčových indikátorov, čo úzko súvisí, prípadne reflektuje znížený rast HDP v Spojených štátoch.