ČLÁNOK




V Latinskej Amerike sa prejavia dôsledky teroristického útoku na USA v podobe viacerých ekonomických šokov
24. septembra 2001

Podľa peruánskeho ministra hospodárstva Pabla Kuczynskeho budú pôsobiť dôsledky teroristického útoku na USA ako brzda ozdravenia ekonomiky krajiny. Kuczynski očakáva pokles cien hlavných peruánskych exportných artiklov, najmä kovov, poľnohospodárskych produktov a rýb. Zníženie niektorých daní a mierne zvýšenie platov zamestnancov vo verejnom sektore zrejme nebude stačiť na ráznejšie naštartovanie ekonomiky. Peru kalkuluje aj s tým, že turistika a cestovný ruch, ktoré predstavujú jeden z motorov ekonomického rastu, utrpia v krátkodobom časovom horizonte v tejto chvíli ťažko odhadnuteľné škody, pretože veľké množstvo klientov z USA a Európy už zrušilo svoje plánované výjazdy do tejto andskej krajiny.

Niektorí optimisti však tvrdia, že tento krátkodobý šok sa zmierni a práve Peru sa stane alternatívou dovolenkových ciest a náhradnou destináciou pre tých, ktorí plánovali navštíviť Spojené štáty.

Aj z tohto dôvodu existujú nádeje, že Peru sa vyhne recesii.

V každom prípade však peruánska ekonomika vykazuje už deviaty mesiac sústavný pokles, podľa analytikov má dôjsť k situácii, ktorá bude o „niečo lepšia ako stagnácia“…, no sotva bude možné v roku 2001 dosiahnuť rast na úrovni 3,1%, ktorý sa podarilo zaznamenať v roku 2000.

Prezident Alejandro Toledo predpokladá výraznejšie zlepšenie ekonomickej situácie na budúci rok, no ním prognostikované dosiahnutie rastových parametrov na úrovni 5,5% považujú odborníci za nereálne, skôr vychádzajú z dát na hladine rastu 2-3%.

Peruánska vláda je navyše aj pod tlakom, aby sa neprekročil rozpočtový deficit na úrovni 2,2% v pomere k hrubému domácemu produktu, čo je podmienka obsiahnutá v dohode s Medzinárodným menovým fondom.

Po teroristickom útoku na Spojené štáty sa ešte výraznejšie prejavujú ekonomické a finančné otrasy osobitne v tých latinsko-amerických krajinách, ktoré sú silne prepojené na americké hospodárstvo.

Brazílska mena – real prepadla na vôbec najnižšiu historickú hodnotu a kľúčový argentínsky akciový index – Merval sa skĺzol na 10-ročné minimum.

Dodajme, že Argentína je už štvrtý rok v recesii a bez toho, aby došlo k výraznejšiemu ekonomickému rastu, ktorý je v momentálnej situácii nepravdepodobný, sa stáva hlavným predmetom obáv, že na budúci rok nesplatí táto krajina zahraničný dlh vo výške 130 miliárd dolárov.

Brazília je síce v lepšej hospodárskej kondícii a v roku 2002 očakáva mierne zvýšenie tempa rastu, no i tak sa zrejme nevyhne v roku 2002 rozpočtovému deficitu na úrovni 26,4 miliardy USD, čo spoločne so zahraničným dlhom znamená, že na budúci rok bude musieť na externých trhoch získať zdroje v celkovom objeme 56 miliárd dolárov – to sa však zdá byť v tejto chvíli značne nepravdepodobné, poznamenáva vo svojej analýze Deutsche Bank vo svojom regionálnom sídle v Sao Paulo.

Špecifickejšia je situácia v Mexiku, kde dosiahol počas minulého roka rast až 7% a hrubý domáci produkt je momentálne vyšší v porovnaní s Brazíliou.

Mexiko však exportuje zhruba 85% svojej produkcie do USA a v prípade recesie amerického hospodárstva mexická ekonomika zaznamená veľmi silné straty. Podľa niektorých bankových expertov by mohlo dôjsť k spomaleniu tempa rastu mexickej ekonomiky až na úroveň 0,5%, hoci ešte pred niekoľkými týždňami sa hovorilo o expanzii na hladine 2%. Nie náhodou varoval mexický minister financií Francisco Gil, že jeho krajina môže už zakrátko čeliť vážnemu riziku recesie.

Sektor turistiky, ktorý generuje 9% HDP, je v Mexiku značne postihnutý udalosťami v USA. Došlo totiž k zrušeniu zhruba tretiny dovolenkových pobytov v krajine a najväčšie letecké spoločnosti – Aeromexico a Mexicana

hovoria o kritickej situácii.

Podobná je situácia aj v štátoch Strednej Ameriky a v karibskej oblasti, kde cestovný ruch značne utrpel počas vojny v Perzskom zálive. Na Jamajke sa kalkuluje so zatvorením časti hotelov a s uvoľnením podstatného stavu zamestnancov.

Turisti utratia v Strednej Amerike ročne zhruba 3 miliardy dolárov, čo predstavuje zhruba 6% príjmov štátneho rozpočtu. Práve na tento fakt poukázal aj guvernér kostarickej centrálnej banky Eduardo Lizano, ktorý sa obáva nielen ochabnutia turistického ruchu, ale aj markantnejšieho zníženia zahraničných investícií.

Experti sa zhodujú v tom, že momentálny vývoj na akciových a devízových trhoch, ale aj pri obchodovaní s vládnymi dlhopismi, podčiarkuje extrémnu zraniteľnosť latinsko-amerických ekonomík, a to v dvoch hlavných smeroch.

Prvým je averzia investorov, ktorí v terajšej neurčitej situácii zrejme stratia záujem o rizikovejšie aktíva, najmä v Argentíne, Brazílii, ale aj v Mexiku.

Ďalšie spomalenie americkej ekonomiky, prípadne recesia je druhým vážnym faktorom, ktorý postihne najmä Mexiko, ale aj karibské i stredoamerické štáty – tie sa totiž v priebehu ostatnej dekády veľmi silne ekonomicky integrovali so Spojenými štátmi.

Predmetom obáv sú priame zahraničné investície (PZI), ktoré boli doteraz motorom rastu v krajinách Latinskej Ameriky a v roku 2 000 dosiahli celkový objem 32,8 miliardy dolárov. Consensus Economic, analytická skupina, ktorá sumarizuje odhady zástupcov privátneho sektora v celom regióne konštatuje, že PZI budú predstavovať v roku 2001 iba 19,2 miliardy dolárov a v roku 2002 sa znížia na 18 miliárd dolárov.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

23. 2. 2024

USD 1,083 0,001
CZK 25,354 0,045
GBP 0,853 0,003
HUF 388,470 1,590
CAD 1,459 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS