S účasné dianie v Európskej únii (EÚ) vyvoláva rad naliehavých politických otázok. Bude EÚ federáciou? Má mať vlastnú ústavu? Ako by mala vyzerať? Mala by mať EÚ prezidenta? Kto ho bude voliť? Týmito problémami sa už viac než rok zaoberá Konvent o budúcnosti Európy. Úniu dnes mnohí – a úplne oprávnene – kritizujú za to, že je zbyrokratizovaná, málo demokratická, drahá a ťažkopádna.

Počas gréckeho predsedníctva EÚ bude musieť Konvent o budúcnosti Európy predstaviť v apríli 2003 navrhovaný ústavný dokument a v júni tohto roku vysloviť konečné politické odporúčanie. V prvom polroku 2003 sa uskutočnia ratifikačné referendá o vstupe do EÚ v kandidátskych krajinách. Očakáva sa ratifikácia prístupových zmlúv v parlamentoch členských krajín EÚ. Na povrchu stále zostáva problém s politickým usporiadaním Cypru. Vyskytnúť sa môže aj problém stability eura. Britský premiér Tony Blair sa rozhodol vypísať referendum o vstupe Veľkej Británie do Európskej menovej únie. Euro Briti zrejme odmietnu.

Mnohí ekonómovia z krajín EÚ sa zhodujú v názore, že nahradenie národnej meny eurom bude mať negatívny vplyv na infláciu, nezamestnanosť a hospodársky rast. „Dnes je predčasné hodnotiť, ako euro prospelo či ublížilo európskej ekonomike. V každom prípade jeho zavedenie nedokázalo zabrániť poklesu miery rastu európskej ekonomiky. Markantné výhody eura neexistujú, existuje len nemálo rizík,“ dôvodí ekonóm Centra pre ekonomiku a politiku v Prahe Petr Mach.

Podoba spoločenstva

Na Slovensku sa zásadnými otázkami o mieste štátu v zjednotenej Európe zaoberá Národný konvent o Európskej budúcnosti Slovenska. Tvorí ho niekoľko desiatok zástupcov politických strán, zamestnávateľov, odborov, vysokých škôl, cirkví a nadácií. Škoda, že na bezprostrednú diskusiu pri takom množstve zástupcov niet priestoru. Piate, zatiaľ posledné rokovanie konventu posudzovalo otázku politického usporiadania Európy. Základná otázka znela: Mala by byť Európa akousi formou federácie, priestorom, kde sa o dôležitých veciach bude rozhodovať spoločne, alebo by sa mal zachovať radšej doterajší model EÚ ako zväzok suverénnych štátov so silnými právomocami?

Minister zahraničných vecí Eduard Kukan hovorí, že jednotnú pozíciu v tomto zmysle musíme vytvoriť najneskôr na jar tohto roku. Na jeseň 2003 sa totiž uskutoční medzivládna konferencia, na ktorej sa bude v plnej vážnosti diskutovať o ústavnej zmluve o Európskej únii. Predseda NR SR Pavol Hrušovský sa vyslovil za zachovanie súčasných právomocí členských štátov únie v najväčšej možnej miere. „Centralizácia právomocí nie je najlepším prostriedkom na riešenie sporov medzi národmi, regiónmi a komunitami.“ Pavol Lukáč zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku je skôr za federatívnu EÚ. „Pre malé štáty je to oveľa výhodnejšie. Medzivládny princíp so silnou rolou národných štátov je výhodnejší pre veľmoci.“

Na zasadnutí Konventu o budúcnosti Európskej únie 21. januára 2003 v Bruseli štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Ivan Korčok potvrdil, že Slovensko si neželá vytvorenie úradu prezidenta EÚ. Slovensko navrhuje zachovať rotujúce predsedníctvo, ale zároveň ho predĺžiť a vykonávať spoločne s viacerými krajinami. SR súhlasí, aby predsedu Európskej komisie volil Európsky parlament. Posty dnešného komisára pre vonkajšie vzťahy a vysokého predstaviteľa pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku by sa mali podľa názoru SR zlúčiť. „Ten, kto obsadí takýto novovzniknutý post, by bol zároveň podpredsedom Európskej komisie,“ dodal I. Korčok. V súlade s predstavami SR je aj požiadavka, aby Charta základných práv bola súčasťou ústavnej zmluvy a aby predsedu Európskej komisie volili europoslanci.

Práva a povinnosti

Európske občianstvo zabezpečí slovenským občanom oveľa väčší komfort pri cestovaní po únii už v roku 2004. Samozrejmosťou pre našich občanov sa stane používanie rýchlejších koridorov na hraničných priechodoch. Slovenskí občania budú môcť v zahraničí požiadať o pomoc veľvyslanectvo ktorejkoľvek členskej krajiny EÚ, čo bude veľmi výhodné najmä vo vzdialených krajinách. „Ak sa náš občan dostane do problémov v ktorejkoľvek krajine, kde nemáme ambasádu, bude sa môcť obrátiť na veľvyslanectvo členskej krajiny únie,“ potvrdil Ján Figeľ.

Povinnosťou pre Slovensko je prevzatie spoločnej vízovej politiky EÚ, pričom sa zruší vízová povinnosť s takými krajinami, ako sú Japonsko, Brazília, Argentína, Mexiko, Hongkong, Panama či Bolívia. Povinný bude vízový režim s Ruskom, Ukrajinou, Bieloruskom a Kubou.

Napriek tomu, že USA nemajú vízovú povinnosť s väčšinou krajín EÚ, Slovensko sa takejto možnosti v krátkom čase určite nedočká. Členstvo v EÚ vo vzťahu k USA nijako neovplyvňuje zrušenie vízovej povinnosti. Je to čisto bilaterálny problém.

Možnosť zamestnať sa v niektorých členských štátoch EÚ bude pre slovenských občanov spočiatku obmedzená. V prípade Rakúska a Nemecka sa počíta minimálne s dvojročným a maximálne so sedemročným prechodným obdobím. Podľa J. Figeľa sú obavy z nadmernej migrácie za prácou do krajín EÚ neopodstatnené. V dôsledku jazykovej bariéry Slovensko nespôsobuje hrozbu pre rakúsky či nemecký trh. Je preto sympatické vyhlásenie Veľkej Británie, Írska, Švédska, Holandska a Dánska, že nebudú uplatňovať žiadne prechodné obdobia. Slovenskí občania tak získajú prístup na ich trhy práce za rovnakých podmienok ako domáci obyvatelia.

Pre občana Slovenska to znamená, že jeho kvalifikáciu a vzdelanie, titul či vedeckú hodnosť uznajú všetky členské štáty EÚ. Prechodné obdobia uplatňovala EÚ aj pri predchádzajúcich rozšíreniach. Nikdy však netrvali vo vytýčených medziach, čo možno očakávať aj v prípade SR.

Kritické mesiace

Podstatným predpokladom približovania Slovenska k ekonomickej vyspelosti a životnej úrovni EÚ je reálna ekonomická integrácia. Podmieňuje ju celková výkonnosť ekonomiky, najmä produktivita a konkurenčná schopnosť ekonomických subjektov v krajine. Súhrnná ekonomická výkonnosť SR stále výrazne zaostáva za EÚ. Hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily dosahuje približne 50 % priemeru dnešnej EÚ. Slovensko zaostáva aj v produktivite práce. Odrazom nízkej úrovne výkonnosti a produktivity ekonomických subjektov je ich nedostatočná schopnosť obstáť v konkurencii na zahraničných

trhoch.

Oproti vyspelému Západu má Slovensko nízku cenovú úroveň vyvážaných tovarov a služieb. Cenová úroveň v SR dosahuje približne iba 38 % priemeru EÚ. Slovensko výrazne zaostáva aj v cene práce, ktorú zas v dlhodobejšom horizonte brzdí nízka tvorba pridanej hodnoty a produktivity práce. Vážnym limitom slovenského trhu práce v integrácii do EÚ sú aj dlhodobejšie sa prehlbujúce štrukturálne a regionálne problémy nezamestnanosti. Problémy má aj Európska únia, ktorá ekonomicky zaostáva za USA.

Európska komisia upozornila 13. januára členské krajiny pätnástky, že závery tzv. lisabonskej stratégie z roku 2000 so snahou premeniť EÚ na najkonkurenčnejšiu ekonomiku sveta do roku 2010 zaostávajú za predsavzatiami a najmä za hospodárstvom USA.

Ekonomické a politické podmienky predsavzatie výrazne skomplikovali. Najbližších 12 mesiacov bude kritických, zdôraznili vrcholní predstavitelia Európskej komisie. Zatiaľ čo severské krajiny Dánsko, Švédsko a Fínsko pravidelne plnia čiastkové ciele stanovené v lisabonskej stratégii, ktorá má z únie do konca dekády vytvoriť najvýkonnejší ekonomický blok, väčšina ostatných krajín (najmä Grécko, Španielsko a Portugalsko) má s tvrdými ekonomickými, sociálnymi a ekologickými požiadavkami ťažkosti. V správe, ktorú členské krajiny prerokujú na marcovom samite EÚ sa hovorí, že ciele lisabonskej stratégie sú stále dosiahnuteľné, ale už neexistuje jednoznačná záruka úspechu.

Krajiny EÚ zaostávajú najmä v riešení nezamestnanosti. Európska komisia opätovne kritizovala priveľmi vysoké deficity v štátnych rozpočtoch niektorých členských krajín, pričom najtvrdšie slová smerovali do Berlína. Nadmerné zadlžovanie krajín EÚ je hrozbou aj pre demografický vývoj. Starnúce obyvateľstvo sa o 15 až 20 rokov stane priveľkou záťažou pre štátne financie. Dovtedy musia krajiny EÚ znížiť podiel verejného dlhu na hrubom domácom produkte krajiny pod 60 %. Taliansko a Grécko však týmto smerom nepostupujú.

Hodnotiaca správa konštatovala, že v EÚ aj naďalej pretrvávajú veľké regionálne rozdiely, ktoré sa prehĺbia po prijatí postsocialistických krajín v máji 2004. Na druhej strane, únii sa otvorí priestor na investovanie s novými možnosťami na naštartovanie reforiem.

Francúzsky prezident Jacques Chirac a nemecký spolkový kancelár Gerhard Schröder sa 14. januára 2004 stretli, aby hľadali riešenie viaznucej reformy EÚ. „Francúzsko-nemecké vzťahy zohrajú významnú úlohu v EÚ, ktorá sa bude skladať z 25 členských krajín. Ak tieto vzťahy budú ešte silnejšie, Európa si zachová svoju rovnosť s ázijským kontinentom a so Spojenými štátmi americkými,“ vyhlásil G. Schröder. Kým Paríž kladie dôraz na posilnenie spolupráce medzi vládami, Berlín chce zvýšiť v prvom rade prestíž Európskej komisie a Európskeho parlamentu.

Jedno je isté – Paríž aj Berlín chcú hrať dôležitú úlohu v európskych štruktúrach, dohodli sa, že ju budú hrať spoločne. Niektoré krajiny, najmä Veľká Británia, to ponesú s istou nevôľou, lebo tento dvojblok bude výrazným faktorom na európskom politickom a hospodárskom nebi a bude môcť ovplyvňovať veľa vecí. Nie je náhoda, že oba štáty, ktoré hovoria už niekoľko mesiacov o vzniku exkluzívneho monetárneho klubu, teraz sú už len krok od uskutočnenia tejto myšlienky.

Podstatou chystanej dohody je to, že Francúzsko a Nemecko chcú dosiahnuť, aby prezentovali spoločnú politiku v medzinárodných organizáciách vrátane Bezpečnostnej rady OSN. Mali by sa stať hnacou silou pri vytváraní nového systému európskej bezpečnosti a obrany a plánujú aj prijatie zákonov, ktoré by boli pre obe krajiny spoločné.

Napriek mnohým problémom a nedostatkom je Európska únia hospodárskou, obchodnou a menovou mocnosťou. Ak bude schopná využívať všetky možnosti, ktoré ponúka Maastrichtská dohoda, má potenciál stať sa aj politickou silou. Dnes na západe kontinentu funguje spoločenstvo slobodných štátov, ktoré riešia záujmy prostredníctvom práva, nie silou. Zodpovednosťou Slovenska je podieľať sa na vytvorení takého spoločenstva v celej demokratickej Európe.