Medzinárodný menový fond sa rozhodol, že Argentíne venuje 8 mld. USD, aby sa vyhla situácii označovanej pojmom default, teda verejnému vyhláseniu za dlžníka neschopného splácať úvery. Časť finančných prostriedkov získa Argentína hneď po tom ako Rada riaditeľov Medzinárodného menového fondu. Program sa bude posudzovať začiatkom septembra. Osud ďalších troch miliárd úverov závisí od toho, či bude vláda schopná dohodnúť sa na reštrukturalizácii dlhov. Hrozba defaultu je zažehnaná, nie však vylúčená. Existujúci default by sa však mohol prevaliť na všetky novovznikajúce trhy.

Je úplne jasné prečo sa Medzinárodný menový fond rozhodol počas desiatich dní o tom, že poskytne Argentíne ďalšiu pomoc. Argentína balansuje na hrane bankrotu s dlžobami 130 mld. USD. Krach Argentíny by sa samozrejme prejavil aj na tom ako sa bude obchodovať s obligáciami Slovenskej republiky vydanými v amerických dolároch. Mohlo by mať aj vplyv na to ako ľahko budú môcť získať zdroje aj iné subjekty ako štát.

Manažéri, ktorí riadia aktíva v Londýne, alebo New Yorku sa pozerajú na Slovensko nie podľa mapy, ale podľa tabuliek s ratingovými stupnicami. Na to, či sa rozpadá nejaká koalícia, každý z investorov určite kašle. Problémy v jednej krajine znamenajú automatický prenos hodnotenia tejto krajiny na ostatné krajiny z tejto skupiny.

Rozhodnutie Medzinárodného menového fondu bolo pozitívnym signálom nielen pre Argentínu, ale pre všetky emergin markets. Rozhodujúce je to, aby Argentína správne použila peniaze, nie ako Rusko, ktoré ich v roku 1998 dostalo o päť minút dvanásť.

Nové úvery pre Argentínu sú doplnkom k 14 mld. USD úverom, ktoré dostala minulý rok. Aby získala pohotovostný úver prijala extrémne opatrenia. V júli prijal argentínsky parlament zákon, ktorý hovorí o vyrovnanom štátnom rozpočte. Súčasne sa má zväčšiť kontrola nad financovaním provincií, zlepšiť výber daní a pokračovať v reštrukturalizácii bankového systému.

Podľa slov predstaviteľov Argentíny, časť pôžičiek od Medzinárodného menového fondu sa použije na posilnenie finančného systému. Je to preto, lebo v krajine sa katastrofálne znížili devízové rezervy. Ďalšou hrozbou je to, že obyvateľstvo si z bánk vyberá vklady, pretože sa obáva devalvácie a zmrazenia účtov.

Druhá časť úverov sa použije na splatenie zahraničných úverov.

Medzinárodný menový fond spojil vyplatenie druhej časti úverov s reštrukturalizáciou úverov. Zatiaľ nie je jasné ako veľká bude reštrukturalizácia úverov. Americký minister financií Paul O ´Neill navrhol, aby sa staré obligácie vymenili za nové, ktoré budú garantované ekonomicky vyspelými štátmi, napríklad členmi Svetovej banky. Tento plan je zaujímavejší o to viac, že O´ Neill nie je veĺkým zástancom štedrej pomoci Medzinárodného menového fondu krajinám, ktoré sú v stave krízy. Pri reštrukturalizácii bv sa dala využiť Svetová banka, ktorá môže poskytovať svojim členom záruky. V júni tohto roku monhí investori dobrovoľne vymenili štátne dlhopisy Argentíny za cenné papiere s dlhšou lehou splatnosti.

Aby sa stimuloval ekonomický rast v Argentíne, ktorá sa už tri roky nemôže dostať z recesie, predstavitelia USA sľúbili, že budú diskutovať o tom, aby boli severoamerické trhy ovorenejšie pre tovary z Argentíny, Uruguaya, Paraguaya a Brazílie. Optimistické nálady investorov však nepotvrdila agentúra Fitch, ktorá zatiaľ nezmenila negatívny ratingový výhľad.